Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction poezie » Parodovaná poezie » Pán doktor, ja som zdravá

17.01.2012 (19:00) • Yriss • FanFiction poezie » Parodovaná poezie • komentováno 19× • zobrazeno 3393×

Veru áno,

prišlo ráno.

Treba vstávať do školy!

Charlie Bele hovorí.

Iste, iste. A koľkože je hodín?

Osem. Veď práve preto ťa budím.

Z postele Bella vyskakuje,

a ani sa neobuje.

Rúti sa do kúpeľne,

keď tu zrazu zakopne.

Stál jej v ceste koberec,

to je veľmi vážna vec.

Zem sa rýchlo približuje,

Bella v duchu nadáva,

že ju takto ponižuje,

tá rohožka hrdzavá.

Nevie čo má robiť ďalej,

asi vrazí tej podlahe starej.

Keď zrazu dopadne,

a na všetko zabudne.

Prebrala sa z tej tmy mäkkej,

do periny taktiež hebkej.

Bolesť to však pokazila,

keď sa v hlave objavila.

Čo sa stalo? Kde to som?

V nemocnici, s rozbitým nosom,

oznamuje Carlisle hlasom vecným,

mávajúc stetoskopom presným.

Bol to úraz vážne ťažký,

preto nenos žiadne tašky.

Radšej zostaň týždeň ležať,

ja ti budem lieky miešať.

Ale doktor, ja som zdravá,

Len ma trošku bolí hlava.

Hlava bolí? To je zlé.

Nosítka mi prineste!

Máme jedno vážne zranenie,

možno to zasiahlo aj trávenie.

Musíme ti urobiť aj röntgen,

najlepšie to bude teraz cez deň.

Carlisle, veď som v poriadku,

tak načo ísť na lekársku prehliadku.

Preventívka, tá je nutná.

Tak už nebuď taká smutná.

Je to len pre tvoje dobro,

usmieva sa Carlisle bodro.

A v duchu si mädlí ruky,

pre Bellu začínajú muky.

Najprv sa musí postaviť na váhu,

tá sa trasie v prívale strachu.

Kto vie koľko toto dievča váži,

váha sa už o útek snaží.

Našťastie tých päťdesiat kíl udržala,

a Bele pošepkala, že by schudnúť mala.

Tá však už stojí pri podivnej stene,

každý by sa zasmial na tej scéne.

Obmotali ju tam metrom,

Bella sa už lúči so svetom.

Či má správne miery, netuší,

dúfajme, že strachom sa neudusí.

Našťastie je všetko v poriadku,

zajtra by už chcela ísť plieť záhradku.

Ale koniec ešte stále nie je,

a Bella sa už opäť chveje.

Čo to na ňu Carlisle chystá?

Beruška si nie je ničím istá.

Prezerá jej hrdlo ba i nosné dutiny,

Bells tam už sedí celé hodiny.

Nakoniec sa chystá odber krvi,

Belluške sa z toho hlava krúti.

A pri pohľade na striekačku,

dostala strašnú triašku.

To si bystrozraký Carlisle všimol,

krvný tlak sa mu vzrušením zdvihol.

Bella, zlatko, nie si chorá?

Mohla by to byť chrípka nová.

Potrebuješ teplý čaj a lieky,

tvoj zdravotný stav je vážne krehký.

Bells sa odrazu pod perinou ocitne,

v tom zmätku ani namietať nestihne.

Kde je zas ten Edward?

To je vážne taký retard?

Naozaj ju nechá v tomto blázinci?

Bolo by jej lepšie dokonca i v márnici.

Tam by mala aspoň kľud,

zbalila by si veci na nebeskú púť.

Teraz tu však musí ležať, nudiť sa a čakať,

a pritom by tak veľmi chcela behať a skákať.

A Edward? Ten si sedí v kaviarni,

namiesto toho, aby bol v čakárni.

Bella je mu, zdá sa, ukradnutá,

ako nejaká stará hračka zabudnutá.

A tak sedí v kaviarničke a popíja kávičku,

uvažujúc či by nenavštívil Denalijskú Táničku.

Tá sa bude vytešovať až ho uvidí,

konečne sa v posteli k smrti neunudí.

A Bellu nech si Jacob stráži,

veď už teraz sa o to snaží.

A tak chúďa Bella v posteli leží,

a čaká na to, čo ju neminie.

Už chýba len príčina a zopár mreží,

nemocnica je biele väzenie.

Desať sestričiek a jeden neurológ,

už chýba len psychiater.

Prišiel za ňou aj ornitológ,

vraj či nie je vtáčí zberateľ.

Mohla sa nakaziť mikróbami z peria,

že je zdravá jej vôbec neveria.

Ráno, večer, merajú jej teplotu,

Carlisle myslí, že pred nimi tají slepotu.

Bella prosí o záchranu vo dne, v noci,

stačil by aj tím, ktorý by tvorili mloci.

Aj vši by boli lepšie než upírsky lekár,

čo by najradšej bez prestania injekcie striekal.

O pár dní už Bella má na stole zbierku tabletiek,

každá z nich je veľmi zvláštny liek.

A hoci sú vysoko kvalitný vedný produkt,

chutia ako dva týždne starý jogurt.

Raz okrúhle biele, potom žlté,

jesť ich dennodenne je vážne kruté.

Bella sa už cíti ako narkoman,

svet sa zmenil na lekársky hlavolam.

Ale to všetko by bolo v poriadku,

keby jej Carlisle nerobil aj prehliadku.

Do jej izby vchádza ako smrti tieň,

v temnej noci, ba aj keď je biely deň.

Že sa trasie hrôzou, po svojom si vysvetľuje,

je vzrušený ako jeleň počas ruje.

No na rozdiel od vysokej zvery,

zneužíva pravidlá lekárskej viery.

Chystá si pre Bellu zvláštnu medicínu,

bolo by pre ňu lepšie darovať jej mínu.

To by bola aspoň jasná rýchla smrť,

lepšia než sa tabletkami zadrhnúť.

Carlisleov liek zvláštne žiari,

Bells sa ako na poprave tvári.

Chutí ako hrudky vlhkej hliny,

dúfajme, že nie je rádioaktívny.

Hrdý Carlisle čaká na výsledok,

aby dostal dáky finančný príspevok.

A výsledok nenechal na seba dlho čakať,

pri tom pohľade aj vrany vonku zabudnú krákať.

Beruška chytá záchvaty smiechu,

snáď si tým neporuší miechu.

Carlisle jej už dávkuje sedatíva,

Bella o chvíľu nedobrovoľne sníva.

A sú to sny vážne desivé,

nič sa v nich nezdá priaznivé.

Carlisle jej raz trhá zuby,

o chvíľu kontroluje kĺby.

Injekcií dostala už päť,

začína to v nej vážne vrieť.

A keď sa ho konečne zabiť chystala,

do bdelého stavu sa Belča dostala.

Však realita nebola o nič lepšia,

už ju aj na rakovinu liečia.

Carlisle, prestaň, nič mi nie je!

Čo sa to s tebou, preboha, deje?!

Striedajú sa u nej všetci lekári,

a nik z nich sa nadšene netvári.

Však Carlisle si len listuje v knihe,

ako poskytnúť ošetrenie rýchle.

Medicína je predsa jeho život,

hlavne odkedy stúpol počet nehôd.

Sedí pri Beruške od rána do večera,

pravidlá prvej pomoci jej občas zaspieva.

A tá by radšej šla na psychiatriu,

tam by našla aspoň psychologičku milú.

Vyplakala by sa, vykecala,

a Carlislea odchodom potrestala.

Po mesiaci má toho vážne dosť,

nemieni byť ďalej nemocničný hosť.

Potichučky ako myška, vstáva z postele,

k dverám smerujú jej krôčiky nesmelé.

Obula si topánky, obliekla si kabát,

už jej nebudú lieky podávať.

Opúšťa izbu, zakráda sa chodbou,

na tej nebezpečnej ceste za slobodou.

Východ sa blíži, Bells v duchu jasá.

Áno, tam vonku je jej spása.

Vybieha na parkovisko a mieri k bráne,

tých pár metrov už predsa zvládne.

Keď tu zrazu Carlisle pred ňu skočí,

Bella skoro zamdlie, keď ho zočí.

Kam sa chystáš, mladá dáma?

pýta sa akoby bol Bellina mama.

To kam idem ťa veru trápiť vôbec nemusí,

už nemienim byť materiál pre tvoje pokusy.

Vyskúšal si na mne liekov tisíc!

Vieš koľko som prehltla sirupových lyžíc?!

vykrikuje Bella rozpálená spravodlivým hnevom,

Aj besný pes by utekal pred jej revom.

Už si ma aj dvakrát operoval,

šesťkrát si my vlasy kontroloval.

Myslíš, že sa mi to páčilo?!

Toto by už vážne stačilo!

A je mi jedno, čo si o tom myslíš ty.

Cítim sa ako pes dobitý!

Takže Carlisle, proste sa s tým zmier.

Mám už dosť tvojich lekárskych hier!

Odchádzam a už sa nikdy nevrátim!

Carlisle nemo hľadí šokovaný poznaním.

A skôr než sa ten dostal slovu,

Bells odsunula na bráne závoru.

Zničeného Carlislea nechala bez obzretia,

že je nezdvorilá, podaktorí povedia.

Ja sa jej však vôbec nedivím,

Carlisle vie byť občas podivín.

A tak mu treba keď nechápe, že sa s ohňom zahráva.

Nevypláca sa ignorovať vetu - Pán doktor, ja som zdravá.

Autor: Yriss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction poezie » Parodovaná poezie

Sdílet

Diskuse pro článek Pán doktor, ja som zdravá: