Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Drabble povídky » Anjel menom Rosalie

Anjel menom Rosalie

Myslel som si, že som mŕtvy, ale aj tak som sa pokúsil otvoriť oči. Uvidel som nad sebou anjela. Určite som mŕtvy. Chcel som znovu otvoriť oči a pozrieť sa na ňu, no anjel ma už niesol do neba.

Bolesť sa pomaly stiahla do môjho srdca, ktoré prestalo byť. Už som mŕtvy? Čo sa stalo? Kde vlastne som? Pokúsil som sa otvoriť oči a išlo to. Ležal som na posteli v malej miestnosti. Nemal by som byť náhodou v tuneli, na konci ktorého by bolo svetlo? Posadil som sa a... Wow... Páni, som v nebi! Ja, Emmett McCarty, ten sukničkár a hriešnik, som sa dostal do neba?! Ležal som pred anjelom a Bohom. Moment, to je ten anjel, ktorý ma zachránil! Priniesla ma priamo k Bohu! Obaja sa na mňa milo usmievali.

„Vitaj medzi nami," prehovoril na mňa Boh, no ja som nebol schopný rozprávať.

Pri pohľade na anjela som stratil reč. Bola nádherná! Krajšie stvorenie som ešte nikdy nevidel. Hľadel som na ňu s otvorenými ústami a ona sa stále usmievala. Nadpozemsky krásna a dokonalá bytosť.

Anjelskú tvár mala orámovanú dlhými zlatými vlasmi. Jej pery mali dokonalý tvar a lákali ma k bozkávaniu. V jej očiach som videl radosť a lásku. Mala dokonalé rysy tváre a jej postava bola neodolateľná. Boh jej niečo pošepkal a odišiel z miestnosti. Postavila sa, podišla ku mne a sadla si vedľa mňa na posteľ. Usmiala sa na mňa a ja som prestal dýchať.

„Som v nebi?" šepol som.

Na mojej otázke sa zasmiala. Bol to nádherný, zvonivý smiech.

„Skôr by som povedala, že v pekle," pousmiala sa a nežne sa dotkla mojej ruky.

„Peklo nie je zlé, keď mám so sebou anjela."

Znovu sa nádherne zasmiala a bol som mimo.

„Volám sa Rosalie."

„Ja som Emmett," povedal som. Ach, asi som sa zamiloval.