Soutěžní povídka - 4. téma Smrt Belly a/anebo Edwarda
Článek je ponechán v původní podobě, bez oprav.
29.09.2010 (22:00) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 0× • zobrazeno 1165×
Vrah, obeť a cvok
Bolo to už päť rokov odkedy som sa začal meniť na vlkolaka.
Boli to už tri roky odkedy odišli tie hnusné pijavice.
Bol to už rok odkedy som chodil s Bells.
A zajtra bude deň, keď ju požiadam o ruku.
Viem, že ma nikdy nebude milovať ako tú necitlivú pijavicu, ktorá ju len zneužila, využila a ponížila. Ale nádej umiera predsa posledná, nie?
Pol roka sa preňho trápila, plakala a chcela zomrieť. Našťastie prijala moju ponuku za jej kamaráta – oporu, ktorá tu vždy bude a pomôže so všetkým, s čím ona bude chcieť. Bol by som schopný zniesť jej aj modré z neba, ak by ma o to poprosila. Myslím, že som ju miloval až tak, že by som bol schopný kvôli nej aj zabíjať.
Ani som netušil, ako blízko k pravde som bol...
Vrátil som sa z hliadky. Stále trvajú, lebo okolo sa ponevierajú smradľaví upíri. Prečo nás už konečne nenechajú na pokoji?! Možno je tu nejaký magnet, ktorý ich sem ťahá. Ako by nestačilo, že musíme čuchať ten príšerný smrad, ešte nám aj pridávajú prácu a ja tak nemôžem neustále pomáhať Belle.
Zhltol som tri krajce chleba so šunkou a zaľahol. Okamžite som sa ocitol v ríši snov. Hneď ako si ľahnem a zavriem oči, začnem chrápať. Je to ako kúzlo. No dnešná noc bola iná. Asi som priveľa premýšľal, alebo som mal len smolu. Opäť sa vrátila moja nočná mora. Mávam ju občas od odchodu Cullenovcov. Asi to na mňa prechádza od Bells.
Hlavnú úlohu v mojom sne obsadila Bella a Edward. Ako inak, však? Istý čas ma prezývali aj Masochista Jack, hlavne vďaka mojej snahe získať si Bellinu priazeň. Prvé mesiace som nepočúval nič iné, ako ódy na jeho osobu a neutíchajúci nárek. Stále ma prenasledujú spomienky z toho nešťastného obdobia po jeho zmiznutí.
Vyzerala ako troska. Schudla až tak, že jej trčali rebrá, kruhy pod očami menili len dve farby – modro-fialovú a fialovo-modrú, pery z nedostatku tekutín a živín, veď takmer nič nejedla a pitný režim sa stal pre ňu neznámym pojmom, mala celé popraskané.
Nečudujem sa, že Charlie na to nemal dostatok síl. Neuniesol to a dostal infarkt. Musel ísť do nemocnice.
Vďaka Bohu, Bella sa po tom incidente spamätala a začala sa správať normálnejšie. Aj niečo pribrala, aj sa znovu začala o seba starať. Opeknievala každým dňom. Po roku už bola späť stará-dobrá Bella, ktorá tu bola pred jeho príchodom. Avšak len občas uronila slzičku nad zatúlanou spomienkou. V takýchto chvíľach som sa viac snažil získať si jej priazeň. Avšak boli chvíle, keď mojou prítomnosť pohrdla. Vtedy sa stiahla do seba a utápala sa v bolesti. Nikdy to netrvalo dlhšie ako niekoľko minút, a vždy po tomto úkone sa mi ospravedlnila a správala sa, akoby sa nič nestalo.
Aj Charlieho stav sa zlepšil. Bol veselší každým ďalším dňom Bellinho znovuzrodenia.
Nastal deň zasnúbenia. Nemohol som sa ráno najesť. Žalúdok som mal stiahnutý nervozitou. Cítil som sa ako pobláznená pubertiačka pred svojím prvým rande. Billimu som oznámil, že idem k Swanovým. Už si zvykol, že tam trávim väčšinu svojho voľného času.
Bella bola doma sama, lebo Charlie vyrazil skoro ráno na ryby. Na obed prichystala pečené rebierka so zemiakmi. Vedela úžasne variť. Po obede sme si ešte pozreli Titanic. Vybrala ho Bella. Po filme sa to začalo.
Kľakol som si na pravé koleno, vytiahol škatuľku s dosť drahým prsteňom z bieleho zlata a povedal: „Vezmeš si ma? “ Nie som na dlhé monológy, a už vôbec nie som básnik, tak to vyznelo neromanticky. No mne to stačilo.
Bella zostala v šoku. Asi tri nekonečne dlhé minúty. Keď sa prebrala a otvorila ústa, očakával som to čarovné slovíčko – áno. Avšak dočkal som sa len vzlykov. Mali to byť slzy šťastia...
Nič ma však nenaštvalo viac, ako to, čo mi povedala, keď sa jej podarilo aspoň trošičku utlmiť plač.
Vraj ma má rada! Vraj som jej najlepší priateľ! Vraj ma naozaj miluje! Ale jemu patrí jej najväčšia láska a navždy bude. Uvedomuje si, že už nikdy nepríde. Už sa s ním nestretne. A dokonca aj to, že už ju nemiluje. A po tom všetko ho zbožňuje a je pre ňu ako božstvo.
Hnev mojím telom lomcoval. Mal som utiecť, no chuť zabiť toho odporného Cullena ma prinútila zostať. Volala po pomste.
Zrazu som však nestál na dvoch, ale na štyroch a vrčal som na Bellu. Nepozeral som sa na ňu ako na svoju priateľku, ale na vec, s ktorou mal niečo Cullen a čoho sa on dotýkal.
Moje činy predbehli moje myslenie...
V jednej chvíli som stál oproti vystrašenej postave vzlykajúceho dievčaťa, a v druhej som sa kochal pohľadom na roztrhané telo Cullenovej hračky. Cítil som zadosťučinenie. Trvalo však len malú chvíľku. K rozumu na priviedol vystrašený a šialene znejúci rev v mojej hlave.
Neskoro som si uvedomil Setha. Mal hliadku a všetko videl. Najhoršie na tom bolo, že cítil moje pocity. Po tomto zistení som sa cítil neuveriteľne zle.
Stál som nad mŕtvym telíčkom mojej jedinej lásky neskutočne dlho. Musel som sa však rozhodnúť ako ďalej. Zvolil som útek. Presviedčal som samého seba, že to tak bude najlepšie. Charlie ma nebude mať ako zabiť a viem, že by toho bol schopný. Nebudem musieť znášať pohľad Setha. A aj tak by ma vyhnali, keby zistili, že som zabil nevinného človeka.
Vyskočil som z okna a rozbehol som sa. Nevnímal som, akým smerom bežím. Automaticky som predkladal laby jednu za druhou. Nevnímal som ani čas. Zastavil som sa niekde v ihličnatých lesoch. To jediné som vedel celkom presne. Ostatné spomienky mi celkom vybledli. Až na jednu. Jedna spomienka ma prenasleduje už od začiatku. Krvavá spomienka na oči mojej najdrahšej plné strachu a následne bez akejkoľvek známky života v izbe postriekanej jasnočervenou farbou. Ďalej už nič. Túžil som po konci, ale osud mi ho nedoprial. Práve naopak, pripravil mi ešte jedno veľké prekvapenie.
Prekvapenie v podobe Setha. Nie toho tichého a priateľského. To bol starý Seth. Ten určite zmizol keď sa aj Seth rozhodol. A nový mi naháňal hrôzu.
Kožuch mal celý polepený živicou, pomotaný s vetvičkami stromov a s ihličím. Okolo papule mal spenené sliny a zaschnutú krv svojej poslednej obete. Najhoršie však boli oči. Kedysi múdre veľké hnedé oči nabrali čierny nádych a odrážal sa v nich lesk šialenstva.
Zbadal ma o pár sekúnd neskôr ako som dokončil prezeranie jeho takmer zahojených zranení.
Spoznal ma. Skočil po mne a začali sme bojovať. Veľmi sa v boji zdokonalil. Mal som problém udržať si ho od tela. Jeho oči prezrádzali zámer, s akým opustil domov. Mal jediný cieľ. Cieľ zabiť ma. Musím uznať, že bojoval dobre, no nie najlepšie. Vedel som, že jeden z nás to neprežije. Keby tu bol bývalý Seth, nechal by som ho vyhrať. Teraz som to nemohol dopustiť. Šialený vlkolak je horší ako novorodený upír. Musel som to spraviť. Nemal som na výber.
Seth bol druhý z okruhu mojich blízkych koho som zabil. Dúfal som, že aj posledný.
Škoda len, že som sa tak hlboko zmýlil...
Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky
Diskuse pro článek Vrah, obeť a cvok - GIGvc:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!