Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Koniec krutej nadvlády... ale aj Edwarda - clayton44

30.09.2010 (22:00) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 0× • zobrazeno 795×

clayton44

Koniec krutej nadvlády... ale aj Edwarda

٥٥٥

Pomaly sme kráčali hustým tmavým lesom. Ja, Rosalie, Alice, Jasper, Bella a Edward. Kráčali sme a čakali na smrť, ktorá číhala za každým stromom.

„Ľúbim ťa, láska“ pošepkal som Rosalie do ucha. Ona mi na oplátku venovala dlhý bozk.

Zozadu som počul ďalšie dva prejavy lásky.

Cítil som sa previnilo za to, že päť nevinných upírov tu zomrie kvôli mne. Kvôli tomu, že som svojou nerozvážnosťou urazil najstarších a najopantanejších upírov sveta.

„Bella, Edward, mám vás rada“ povedala Rose a hodila sa im okolo krku.

„Hej“ ozvala sa Alice. „A my tu nie sme, alebo čo?“

„Ó Alice, ty otrava“ vzdychla Rose a pobehla, aby ju mohla objať.

Poza stromy sa niečo pohlo. „Už je to tu“ povedal som a pripravil sa na skok. Vlastne všetci vedľa mňa sa prikrčili.

Spomedzi stromov vyšli Jane a Alec. Už-už som chcel na nich skočiť, keď ma zastavil Edwardov hlas.

„Zadrž Emmett“ povedal „nechcú nám ublížiť.“ Jane podišla bližšie a rovno pred nami si pokľakla. Oni sa načisto pomiatli, pomyslel som si.

„Prosím Vás“ spustila mala Jane „prosím, aby ste nám dovolili pripojiť sa k vám a pomôcť vám na tejto ceste.“ Oni fakt nie sú v poriadku. Alec sa neprestajne obzeral na všetky strany.

„A prečo by sme to mali urobiť?“ opýtal som sa. Ale na miesto Jane my odpovedal Edward.

„Arovi sa jeho garda vymkla z pod kontroly ..“

„Všetci po sebe začali skákať“ pokračovala Jane „polovica ich bojovníkov je mŕtva.“ To nie je možné.

„Mysleli si, že po toľkých rokoch sú pre Ara viac ako len ochranka ...“ začal Alec.

„Ale Aro ich z tohto omylu vyviedol“ dokončila Jane. Stále kľačala. „Ešte raz vás prosím. Dovoľte mne a môjmu bratovi bojovať po vašom boku“ a sklonila hlavu.

„Jane“ povedal Edward „ešte nikdy si nad takými vecami nepremýšľala.“

„To bolo predtým“ sykla.

„Vstaň Jane“ povedala Bella „prisahaj na to čo je pre teba najdôležitejšie, že nám vravíš pravdu a neklameš nás.“

„Zlatko, ona vraví pravdu“ opravil ju Edward.

Jane vyhovela tomu čo povedala Bella. „Prisahám na svojho brata, že budem bojovať po vašom boku do poslednej chvíle“ povedala a znova si kľakla. Všetci sme sa pozreli na Aleca. Pokúsil som sa na neho usmiať, ale v tejto chvíli to nešlo.

„Aj ja prisahám na to čo mi je najdôležitejšie, na moju sestru, že budem stáť po vašom boku do konca tohto boja“ a kľakol si vedľa svojej sestry.

„Mysleli to smrteľne vážne“ povedal Edward po chvíli ticha.

„Ale no tak“ natešene povedala Alice. „Vstaňte vy dvaja a poďte medzi nás.“

Jane sa rýchlo postavila a Alice sa jej hodila okolo krku.

Ja, Edward a Jasper sme si s Alecom podali ruky a potom sme sa vyobjímali aj s Jane. To iste spravili aj dievčatá.

„Aro mal v pláne počkať vás na čistinke so skupinkou bojovníkov, ale ten to plán mu padol, keď sa stráže začali hádať a mlátiť“ povedal Alec. „Čo plánuje teraz vám nevieme povedať.“

„Ale viem,“ začala Jane „že keď sme utekali preč, Caiove stráže už boli spálené a Felix sa mlátil s Demetrim.“

„A čo tí traja?“ opýtal som sa s odporom.

„Aro vie, že ste proti nemu v presile. Je podráždený a nevie sa poriadne rozhodnúť. Caius sedí v kresle a teraz určite formuje línie s upírov, ktorý prežili. A M...“ podlomil sa jej hlas.

„A Marcus je mŕtvy“ dopovedal Alec za ňu. „Postavil sa proti Arovmu a Caiovmu rozhodnutiu.“

„Aro je šialenec“ povedal som „nechať zavraždiť vlastného brata a ešte rovno predo mnou ... Edward, ja by som ti to nikdy nespravil“ povedal som.

„Ty si pako“ povedal a pousmial sa. Rose mi venovala dlhý, vášnivý bozk a opýtala sa.

„Fajn. Tak čo spravíme?“

„Na nákupy asi nie je najvhodnejší čas?“ opýtala sa Alice. Všetci sme na ňu udivene pozreli so zdvihnutým obočím.

„Čo? Chcela som vám len zdvihnúť náladu“ a zatvárila sa zahanbene. Zrazu ostala stáť ako soľný stĺp a pozerala do blba. Po chvíľke sa znovu pohla.

„Čo si videla Alice?“ opýtal som sa jej.

„Aro sa rozhodol. Prídu na to miesto, o ktorom nám vravela Jane“ rozprávala pomaly a plynulo.

„Alice“ začal som „koľko ich bude?“

„Neviem Emmett. To som už nevidela.“ Pobehla k Edwadovi a hodila sa mu okolo krku.

Niečo pred nami taja, pomyslel som si. Ale prečo nám to nechce povedať?

„A aspoň za koľko tam prídu?“ dobiedzal som znova.

„O chvíľu.“

Otočil som sa smerom k Jane a Alecovi.

„Vy viete, kde je tá čistinka“ a to nebola otázka. „Mám pravdu?“

„Áno vieme“ povedal Alec nadšene. Akoby bol rád, že so niekto všimol. Alebo, že mu nikto nerozkazoval.

„Ako ďaleko je od nás?“

„Asi päť minút krokom a behom sme tam hneď“ povedal a milo sa usmial.

„Fajn“ a teraz som sa otočil späť k rodine. „Poďme.“ Chytil som Rose za ruku a vyšli sme ako prvý. Za nami šli Ed a Bells, Jasp a Alice a Jane s Alecom šli až na konci.

„Neboj sa Jane“ povedal Ed „nedovolíme im aby vás napadli. Budeme bojovať spolu“ a posledne slovo hlasno zvýraznil.

Jane zdvihla hlavu milo sa naňho usmiala a znova sa ponorila do svojich myšlienok.

Stromy začali rednúť a do lesa sa dostávalo viac svetla. Blížili sme sa.

„Rose? Ak to prežijeme, nešla by si so mnou na nijaký opustený ostrov ...“

„S tebou aj na kraj sveta“ prerušila ma a pobozkala. A to mi vraví až teraz. Moja ruka šla z jej lopatiek automaticky nižšie a nižšie ...

„Hej vy dvaja“ zakričal Ed „to si nechajte na potom.“ Prišiel ku mne bližšie a potichu, aby to nikto iný nepočul mi povedal. „Ty si iné prasa. Vieš o tom?“

„Nemáš mi čo loziť do hlavy“ povedal som mu na oplátku.

„Hej!“ vykríkla Alice „Už sú tam.“ Jane strhlo a Alec sa znovu začal obzerať. Alice k nim pobehla a začala Jane utešovať. Každému bolo jasné, že Jane to trochu potrvá, kým si zvykne, že už nie je pripútaná k Arovi. Aj keď nás predtým nenávidela, aspoň ona to hovorila, ja som si ju aj za tu chvíľku obľúbil. Aj Aleca.

Z čistinky pred nami sa ozývali zvuky. Chytil som Rose ešte pevnejšie a vyšli sme spomedzi stromov. Pred nami stáli Aro a Caius, obklopený svojou gardou.

„Drahá Jane“ začal Aro „ja som vedel, že si odo mňa neušla.“ A roztvoril náruč, akoby ju chcel objať. Ale Jane sa ani nepohla, iba sa prikrčila za Aleca.

„Mýliš sa Aro,“ spustila slabým hlasom „ja už do tvojej gardy nepatrím“ povedala, ale nepozrela sa po ňom, aby mu to usvedčila aj pohľadom.

„Aha“ povedal smutne Aro a úsmev na tvári mu vystriedala neskrývaná zlosť. „Takže potom je aj Alec rozhodnutý. Alebo?“

„Nie Aro. Som rozhodnutý. My už viac nepatrime do tvojej zbierky a ani gardy“ povedal a škaredo a tvrdo po ňom pozrel. Aro svoju zlosť neskrýval. Bolo na ňom vidno, ako zúri. Vypúčal svoje červené oči a hľadel po nás akoby sme mu ukradli zlato.

„Dobre“ povedal po chvíli. Chystal sa predniesť obvinenie.

„Zadrž Aro“ zakričal som. „Môžem sa niečo opýtať?“

„Samozrejme“ odpovedal zdvorilo. Do frasa, pomyslel som si. Aro je najnebezpečnejší práve keď je zdvorilý.

„Môžem sa opýtať prečo to robíš?“ Prekvapene po mne pozrel. Akoby nevedel čo povedať.

„Vadí ti, že naša rodina“ s tým slovom som sa pomaznal na jazyku „je šťastná? To, že nás je viac ako v ostatných klanoch, neznamená, že chceme zhodiť Volturiovcoch. Pochop to Aro“ povedal som.

Aro sa pohol dopredu smerom k nám. Ustráchaná Renata mu bola v pätách. Prikrčene šla vedľa neho. Pozorne som si poprezeral, koľko strát utrpelo ich vojsko.

Nikde som tu nevidel Santiaga, Corin ani Heidi. A Renata bola tiež zranená.

Vtom Aro zastal a zatváril sa, ako keby mu prišlo zle. Na čistinku vošiel spomedzi stromov vysoký chlapec. Normálne ma skoro naplo. Prišiel k nám, postavil sa vedľa Jane a ten nepríjemný pocit zmizol. Jane sa naňho pozrela a už sa nepozerala inam.

„Potom sa porozprávame“ povedal hlbokým hrubým hlasom. „Som na vašej strane“ dodal.

„A vy ste si pripravili pascu“ skríkol Aro „ako sa ....“

„Nie Aro, nepripravili. Tento chlapec k nám nepatril ... no až do teraz. Prišiel sám“ povedal som a obzrel sa za nim. Aro začal ustupovať no hneď zastal. Nemohol sa ani pohnúť a Renata tiež.

„Čo to robí? Nech okamžite prestane“ rozkrikoval sa Caius.

„Jeho schopnosťou je odpudzovanie“ povedal Ed. Caius neveriacky zazeral. „Tak mi never Caius. Mne je to jedno“ dodal Edward.

„Aro, tak odpovieš mi na tú otázku?“ začal som znovu.

„Akú?“

„Prečo to vlastne robíš?“

„Kvôli vám!“ vykríkol. „Kvôli Belle, Edwardovi, Alice aj Jasperovi. Závidel som Carlislovi jeho nadané deti ...“

„Ako závidel?“ opýtal som sa. Napadlo ma to najhoršie.

Edward sa napol a chcel skočiť. To moje podozrenie potvrdilo.

„Chyťte ho!“ skríkol som. Ten vysoký sa po Edovi vrhol a zhodil ho doluznak. Ed sa váľal na zemi a snažil sa vytrhnúť. Priskočil k nim aj Alec a postaral sa o to. Ed so sebou prestal hádzať a teraz len vzlykal a kričal. „NIÉÉÉ ... Zabili nám otca ... otec .... otec ...“

„Áno zabili“ povedal Aro pokojne. „A celý čas iba opakoval: Zabi mňa, ale moje deti a manželku nechaj na pokoji. Prosím... Toto som chcel dosiahnuť. Aby ma prosil“ povedal

Alice sa podlomili kolena, Jasper ju chytil a hlasno zavrčal. Rosalie vzlykala a hodila sa na moju hruď. Chlácholivo som ju pohladkal po vlasoch. Bella skočila k Edovi a snažila sa ho upokojiť. Ten neznámi ho stále pridržiaval doluznak.

„Vráť mi zrak!“ skríkol Ed po chvíli.

„Edward“ povedal Alec „ak ti vrátim zrak, sľubuješ, že počkáš kým neskočia oni po nás?“

„Sľubujem.“ Poobzeral sa okolo seba. Takže Alec mu predsa vrátil zrak. ON, rozhodol som sa ho tak volať kým nám nepovie svoje meno, Eda pustil a Bella mu pomohla vstať. Pri tom ho stále hladkala po bruchu a držala za ruku.

„A čo mama?“ opýtala sa zrazu Alice.

„Esme?“ opýtal sa pobavene Aro. Mykol rukou a povedal: „Priveď ju.“

Spoza ich zástupov vyšiel Demetri a tlačil zviazanú Esme dopredu. Všimol som si jej oči. Na sucho vyplakané, vyhladované ... a po rukách mala strašné rany. Niektoré si určíte spravila sama. Hlavne tie škrabance.

„Tu máte svoju maminku“ povrchne povedal Aro. Chytil Esme za vlasy a sotil ju dopredu. Spadla na kolená a potichu vzlykala. Demetri sa zaradil späť odkiaľ vyšiel a kruto sa na nás pousmial. Nemal by to robiť ak chce, aby zomrel so zubami v ústach.

„Esme“ potichu vzlykala Alice a znovu sa hodila k Jasperovi.

ON iba potichu povedal. „Sviniari.“

„Bella“ povedal som „obal Esme tvojim štítom, prosím.“ Iba potichu prikývla.

„Tak, čo spravíte?“ opýtal sa pobavene ten starý upír.

„Esme sa ani len nedotkni Aro“ spoza nás vyšla Jane „inak ťa umučím na smrť.“ Vyzerala úplne pokojne a jej hlas bol hlasnejší ako pred tým. „Budeš mať také bolesti, že budeš  prosiť, aby sme ťa zabili.“ Alec sa postavil k nej a pozrel na Ara výstražným pohľadom. Ten o krok cúvol a vystrčil pred seba unavenú a zranenú Renatu.

„Aro“ začal Alec „čo myslíš, ako ti pomôže oslabená a ešte k tomu zranená Renata? Jej štít závisí aj od jej zdravia a sily“ povedal. Je to pravda, lebo aj Bells keď trénovala a bola vysilená, už nič veľmi neodrazila. Aro odhodil Renatu a bežal sa skryť za ostatných pätolizačov. Renata sa ledva postavila. ON skočil dopredu. Volturiovské línie až odskočili, keď im znova prišlo zle. Chytil Esme aj Renatu a odskočil naspäť. Alice rýchlo odviazala Esme a hodila sa jej do náručia. ON a Rose zasa pomáhali Renate.

„Pripravte sa“ povedal Ed. „Aro rozmýšľa nad tým ako to urobia. Už sa rozhodol všetci pôjdu spredu.“

A tak sa aj stalo. Volturiovská línia skočila dopredu. Napol som svaly a skočil oproti nim. Zasiahla ich ďalšia vlna nechuti , ako som si všimol, ale pokračovali ďalej.

Všimol som si nijakého novorodeného, ako sa v bolestiach váľa na zemi a Jane si nad ním stojí a veselo sa usmieva. Na druhej strane Demetri blúdil po čistinke. Alec pomyslel som si. Vtom sa ozvalo kovové zaškrípanie a ten novorodený a Demetri prišli o hlavu. Domyslel som si to, lebo Jane a Alec sa vrhli na ďalších dvoch. Všimol som si zmäteného Caia, ako hľadá niekoho, koho by použil ako štít. Ale na blízku nik nebol. Vrhol som sa po ňom a zahryzol ho do ruky. Chcel som trhnúť, ale on trhol prvý. Odletel som pár metrov dozadu. No tak toto nie, pomyslel som si a skočil som po ňom znova. Takto sa to opakovalo ešte pár krát, keď som sa naozaj naštval, skočil po ňom a v rýchlosti mu odtrhol hlavu. Caiovo telo sa bezvládne zrútilo na zem a jeho hlavu so skleným pohľadom som hodil dozadu. Obzrel som sa. Rose nebojovala. Stála pri Esme a Renate, aby ich chránila. A vtom som si všimol Chelsea, ako bojuje s Alice. Úbohá Chelsea sa snažila Alice zasiahnuť. No Alice sa len uhýbala a keď ju mala za sebou, zdrapila ju za ruku a odtrhla jej ju. Chelsea zúrivo zavrčala a vrhla sa na moju sestru. Skočil som po nej a odrazil jej hlavu v skoku.

„Čo robíš?“ opýtala sa Alice podráždene. „Ja by som ju zvládla.“

„Hej, veď hej“ povedal som a usmial sa na ňu. Poobzeral som sa po čistinke. Všade sa váľali telá silných a dobrých bojovníkov. Všimol som si ešte, ako sa Jane a Alec zabávajú s Aftonom a Bellu, Edwarda a Jaspera, ako naháňajú Ara po čistinke. Rozbehol som sa k nim a naháňal s nimi. Aro utekal ako pokakaný. Nakoniec sme ho chytili a donútili sme ho kľaknúť si. Ja som ho držal za pravú a Jasper za ľavú ruku. Edward chytil hlavu.

„Nijaké posledné slová?“ opýtal som sa.

„Prosím, necha ...“

„Ty sa opovažuješ prosiť?“ opýtal sa ho Ed a naklonil mu hlavu nabok. „Zabil si mi otca ..“ a trhol. My s Jasperom tiež. Arovo telo ležalo pred nami bez akejkoľvek známky života.

Edward začal potichu vzlykať. Bella k nemu hneď pobehla. Ale Ed sa jej vytrhol a odbehol do lesa.

Odbehol som k mame a Rose. „Ste v poriadku?“ opýtal som sa.

„Áno sme“ odpovedali.

„A ty Renata?“ Renata udivene zdvihla hlavu a pozrela mi do tváre.

„Ja ... ne...“ koktala.

„Neboj sa“ povedal som jej. „My ti neublížime.“ Ešte chvíľu na mňa pozerala.

„Ďakujem“ pošepkala a sklonila si hlavu medzi kolená.

„Áááá“ ozvalo sa z lesa.

„To bol Edward“ vykríkla Bella a utekala sa hlasom. Jasper, Alice a ja sme sa rozbehli za ňou.

Dobehli sme na miesto odkiaľ sa ozval Edov výkrik. Ed tam ležal na zemi a nemohol vstať. Vedľa neho bol pohodený zapaľovač. Vtom som si všimol Felixa ako sa pobavene vyškiera. Jasper a Alice sa za nim rozbehli. Bella si s tichými vzlykmi sadla vedľa Eda a položila si ho do lona.

Až vtedy som si všimol čierne fľaky po celom jeho tele, ktoré sa rozširovali a ťahali ďalej.

„Oheň“ povedal som. A tiež som sa rozvzlykal.

„Bells“ začal Edward „povedz Renesmee, že ju ľúbim.“ Odkašľal si.

„A Jacobovi, že mu dávam požehnanie.“ Bella potichu povedala:

„Nie ... ty .... ty sa z toho dostaneš“

„Nie Bella“ povedal. „Oheň ma postupne ničí. Odkáž to Jacobovi a Renesmee a povedz ešte Esme, že ju mám rád.“

„Emmett“ povedal. Hneď som k nemu skočil.

„Daj mi pozor na Bellu“ povedal „nech nerobí sprostosti. A hlavne dohliadni na to, aby bola šťastná.“ Čierne ohorky ho už pohltili skoro celého.

„Miláčik, milujem ťa“ povedala Bella a dala mu dlhý vášnivý bozk.

„Na rozlúčku“ pousmial sa Edward. „Aj ja teba.“

Všade naokolo bolo plno tej hnusnej, sladkej vône, ktorá vznikne keď horia upíry. Ale táto bola horšia. Voňala bolesťou, láskou a stratou. Edwarda oheň pohltil celého a pomaly sa zmenil na popol. Bella vzlykala a teraz začala vrážať rukami do zeme.

Pobehol som k nej a chytil ju za ne. Pritiahol som ju k sebe a chlácholil ju.

„Bella, pššššt“ začal som „zomrel, ako hrdina, a stále ho budeš mať tu“ povedal som a prstom som jej pritlačil tam kde mala srdce. „Poď povedal som a chcel som ju zdvihnúť a odniesť.

„Počkaj“ povedala.. Kľakla si k Edovmu popolu a naplno do neho fúkla. Popol sa rozvial po okolí a ona ešte dodala.

„Navždy“

Pomaly prešla ku mne a oprela sa mi o hruď. „To bude v poriadku“ povedal som a letmo ju pobozkal na čelo. Stále vzlykala a tak som ju zdvihol, zobral na ruky a niesol naspäť na čistinku k ostatným.

Boli tam už aj Jasper a Alice, ktorá zasa fňukala. Všetci sucho plakali dokonca sa mi zazdalo, že som zbadal plakať aj Jane. Ani Jasper sa neubránil pár vzdychom. Dokonca aj ja a Alec sme si povzlykali. Renata plakala od začiatku.

„Jane, Alec“ povedal som „ďakujem, že ste sa k nám pridali a nenechali nás v tom samých.“

„To my ďakujeme vám, že ste nám dovolili ostať tu s vami a poraziť ich.“

Už boli na odchode, keď za nimi Esme zavolala.

„Hej, počkajte. Vedeli by ste sa prestať živiť ľudskou krvou a prejsť na zvieraciu?“ opýtala sa ich.

„Mohli by sme to skúsiť“ poznamenala Jane a prosebne sa pozrela na brata.

„Tak ... mohli by ste isť bývať k nám ... pridať sa do rodiny“ povedal som pre zmenu ja.

„Boli by sme radi“ dodala Esme. Jane s bratom sa na seba pozreli a prikývli. Alice sa potichučky zasmiala. Cela rodina je otrasená zo straty Eda a otca. Bude nám dlho trvať, kým si na to zvykneme.

Vtedy som si spomenul na toho vysokého chlapca, ktorý našej mame a Renate zachránil život.

„Hej ty“ povedal som. Otočil sa a zamyslene po mne pozrel.

„Fred.“

„Pre teba tá ponuka platí tiež“ povedal som a otočil som sa k Renate. „A pre teba takisto.“

Fred iba pokrčil plecami, ale keď sa pozrel na Jane prikývol. Renata povedala, že nám nechce zavadzať, ale po tom, ako sa s ňou Esme dlho porozprávala, prikývla.

Cesta domov nám trvala skoro tri dni. Renata ledva chodila, preto ju Fred niesol. Ja a Jasper sme si Esme pri nosení striedali. Alice celú dobu podopierala Bellu, ktorej nohy sa podlamovali skoro každý kilometer. Rosalie šla spolu s Alecom, a Jane šla po boku Freda. Tí dvaja si padli do oka. Aj keď vyzerali trochu komicky, hlavne kvôli výškovému rozdielu. Keď sme dorazili na čistinku pred domom, všetko sa zmenilo.

٥٥٥

Z domu vybehol Jacob a Renesmee.

„Mamíííí“ kričala. Bellu strhlo, akoby sa prebrala zo zlého sna a cela žiarila, keď zbadala svoju dcérku.

Renesmee k nám dobehla a s ňou aj Jacob.

„Jacob, bratmmm“ povedal som a bratsky sme sa objali.

„Rosalie“ povedal „aj ty si mi chýbala“ a chcel ju objať.

„Eee ... sadni“ povedala. Jacob si sadol, ale nechápal, prečo by si má sadnúť. Rosalie k nemu prišla a povedala.

„Daj labku.“ Jacob jej podal ruku so zdvihnutým obočím a ona ho pohladila po hlave.

„Hodný Rexo“ a usmial sa. Jane, Fred a Alec si zapchávali nos.

„Nebojte sa“ povedala im Rose „po čase si na to zvyknete. Nie je to až také strašné.“

...

Jane, Fred a Alec sa ubytovali do izieb, ktoré im pridelila Esme a Alice ich hneď zobrala na nákupy.

...

Bolo jasné, že Esme a Bella sa budú z tejto straty trápiť dlho, ale to my všetci. Prišli sme o otca a brata.

Ale ja sa postarám o to, aby som ich každý deň potešil aspoň nijakou inteligentnou somarinou.

Jane sa dala do kopy s Fredom, ja s Rosalie sme na chvíľu odišli na ten opustený ostrov, Bella s Nessie a Jacobom šli do pralesov, zistiť ako sa ma Nahuel, Alec sa prihlásil na strednú školu a Esme spolu s Alice a Jasperom prerobili dom.

Všetko sa dalo do normálu a žili sme si, ako šťastná, veľká rodinka.

... a žijeme šťastne a pomaly sa nám hoja boľavé srdcia ... A aj kradnem Alice kabelky a strihám ich na malé franforce ...

Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec krutej nadvlády... ale aj Edwarda - clayton44: