Po jednom filme som mala takú blbú náladu.A mnusela som sa vypísať.Tak som napísala život Marcusa Volturyho.Dúfam,že sa Vám bude páčiť.Prosím komentáre aj kritiku.Pekné čítanie!
16.07.2009 (16:16) • Nessiii • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1925×
Vidím saské vpády na náš hrad.Vidím,ako sa rútia cez vstupnú bránu a...v tom sa zbudím a zistím,že to bol iba sen.Volám sa Marcus.Som princ Marcus.Mám 6 rokov.
Pomaly idem von z izby.Prejdem po chodbe,vídem von a postavím sa na hradby.Vidím,že môj sen je zároveň aj skutočnosťou.Sasi sa rútia na hrad cez vstupnú bránu.Po rebríku idú hore ku mne.Tomu,ktorý je najvyššie,hádžem na hlavu tehly.Je to celkom zábava.
Za chvíľu za mnou príde mama s otcom.Mama ma zoberie na ruky a otec povie:,,Choďte preč!Ujdite a zachráňte sa!´´,,Ja zostanem s tebou!´´povie mama,ale otec jej prikáže aby ušla preč.Bude to tak lepšie pre ňu aj pre mňa.Mama ma nesie na rukách a uteká dole.Keď sme dole,tak vidím,ako Sasi prepichnú môjho otca.Prejde cezo mňa vlna smútku.Mama uteká von z hradu.
Keď sme na lúke,tak vidím pred nami Sasov.Sú k nám otočený chbtom.Dúfam,že sa neotočia,a neuvidia nás.Moje želanie sa nesplní.Otočia sa,a naši vojaci na nich zaútočia.My s mamou zatiaľ utekáme daľej.Prechádzame cez rieku,keď vidím ako sú naši vojaci porazení a Sasi idú k nám.Mama ma vyložila na drevo na hladine rieky a povedala:,,Pevne sa drž synček.Mama ťa miluje.´´V tom ju postrelil šíp.Rieka sa postupne zafarbuje jej krvou a ja vidím iba ako sa moja mama ponára pod vodu a pomaly zomiera.
Na druhý deň som sa zobudil na strome,ktorý plával v rieke.Vidím pri sebe rybára.Opátal sa ma:,,Chlapče,čo sa stalo?´´Ja som povedal:,,Ja neviem.Nič si nepamätám.´´Potom ma položil do jeho ľodky a zabalil ma do deky.Potom ma zaniesol do domu a uložil do postele.
Po 12 rokoch
Som kováč.Chudobný kováč.Kujem meče,ale som šťastný.Keď naberám vodu,tak vidím cez rieku plávať ľod.Ľod s nádhernou ženou.Cvíľku sa na ňu pozerám.Potom som odtrhol zrak a išiel som do domu.
Večer sedím s otcom vonku pred domom.Zrazu oblohu pretne svetelný lúč.Padá hviezda.Padne na zem.Na chíľu všetko ožiari.,,Idem tam´´poviem a vstávam od ohňa.,,Nikam nechoď!To je záležitosť bohov.Neruš ich,budeš prekliaty!´´povie mi.Ja ho neposlúchnem,a aj napriek tomu,čo mi povedal,utekám na miesto kde padla hviezda.
Po dvoch minútach tam prídem a zídem do kráteru.Uprostred krátera je nejaká ruda.Ruda,ktorú nepoznám.Neviem,čo to je.V tom ma z úvah vyruší dupot konských kopýt.Radšej sa skryjem,pretože by to mohol byť Sas.Ten človek zoskočí z koňa,a zíde dole do kráteru.
V slabom svetle mesiaca vyzerá ako Sas.Za útočím na tú osobu s palicou.Bleskovo sa obráti a tiež na mňa zaútočí.Po piatich minútach boja ju premôžem.Podľa tváre vidím,že je to žena.A ja som si myslel,že je to Sas.Potom sa postavila,pozrela sa mi do očí a povedala:,,Veríš na osud?´´,,Prečo?´´spýtal som sa a ona mi odpovedala:,,My sme si súdený.´´
Pomaly sa nám približovali pery až sa stretli v bozku.Strašne dlho sme sa bozkávali.Dostali sme sa aj oveľa ďaľej ako po bozky.Po spoločne stráveních hodinách s ňou som sa jej spýtal:,,Odkiaľ si?´´Ona mi odpovedala:,,Z islandu.´´,,Ale takm je veľa žien.´´,,Ale len jedna je kráľovná.´´,,Ty si teda kráľovná?´´,,Záleží na tom?´´Nie,na mojich citoch to nič nemení.´´povedal som.Ona sa usmiala a znova ma pobozkala.
Ráno som sa zobudil sám.Zobral som si z kráteru trošku tej rudy.Akurát na meč.Chcel som si ukuť z tej rudy meč.Asi tak o týždni som ho mal ukutý.Otec sa chystal na cestu ku kráľovi.Ja som chcel ísť s ním.Na hrade sme ukázali naše ukuté meče kráľovi.Od kráľa sme sa dozvedeli aj o výprave do jaskyne.Chcú zabiť draka.Keď neuspeli,rozhodol som sa,že ho skúsim zabiť sám.Všetci ma od toho odhovárali.
Na druhý deň som sa vydal na cestu.Okolo obeda som prišiel do jaskyne.Išiel som stále hlbšie.Nikde žiadny drak.Tak som išiel ešte hlbšie.Zrazu som pocítil ostrú bolesť.Bolesť,ktorá sa mi šírila z krku.Moje posledná myšlienka bola tá,že som mŕtvy a drak ma dostal.
Po dvoch dňoch som sa zobudil z bezvedomia.Vedľa mňa stála žena.Nádherná žena.Takmer krajšia,ako moja kráľovná.Povedala mi,že odteraz som upír.Rozhodol som sa odísť na Island.A aj som odišiel.Tam som sa stretol s kráľovnou.Všetko som jej povedal.Mali sme spolu jedno nádherné dieťa.Syna.Potom som ju zmenil na upíra.Asi desať tokov sme vládli Islandu.Odišli preč.Do Talianska.Tam sme stretli Ara a Caiusa.Spolu sme založili rod Volturiovcov a ako upíri žijeme už vyše 1000 rokov.
Autor: Nessiii, v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Život princa:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!