Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Zbytočný život - jednorázovka

15.07.2009 (15:30) • RoseDublest • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 5130×

Zbytočný život

V daždivej noci stála krásna žena, v lese, uprostred lesa. Nebolo pochýb že je upírka. Vyzerala celkom šťastne, ale len na povrchu. Okolo nej bol utvorený kruh a za tým kruhom ležali tisíce mŕtvych zvierat. Upírka vyronila jedinú slzu nad týmito mŕtvymi zvieratami ale i tak jej úsmev na perách ostával. V ruke pevne držala reťaze a zapaľovač.

Chcela aby to skončilo práve tu, tu kde to aj pred mesiacom začalo, kde začala jej nesmrteľnosť, áno tu sa to presne stalo, obmotala okolo seba hrubú reťaz, na konci ktorej bola rozbuška, pre prípad že by ju reťaz nezadržala. Vedela do čoho ide i čo robí a hlavne pre čo to robí. Keď sa konečne ňou celá obviazala o strom a zahodila kľúčik, otvorila s iskrou zapaľovač a dovolila si ešte posledný krát spomínať.

Abigail:

Život? Čo je to život? Je to horor na konci ktorého aj tak všetci zomrieme. Môj život je ten najlepší horor aký som kedy videla. Dcéra masochistického otca, a mŕtvej matky. Mamka zomrela keď som mala 4 roky. A mňa dali ku otcovi, skvelý ťah, keď nemohol už biť a znásilňovať mamku, tak pre istotu toto robil teraz so mnou. Mala som aj brata, Rayena, ale ten sa na mňa vykašlal, nedokázal s otcom vydržať už ani len chvíľu a tak odišiel.

V mojich 14 stich rokoch ma otec tak stĺkol že som si mesiac poležala v nemocnici. Následky? Hm... hneď rok po tom zistenie zhubného nádoru v hlave. Moja ružová budúcnosť sa blíži, blíži, blíži. Znelo mi stále v ušiach. Zrútila som sa z toho. Otec ma dal do cvokhausu.

Tam som si našla môjho priateľa Timothyho. Krásny blonďák s tvárou zabijáka. Povedal mi svoj príbeh, bol podobný ako otec, ale on bol fetišista, vždy keď nejakú dievčinu zabil, fetoval každý kúsok jeho tela. Ako mi vravieval : „Keď je telo chladné je to ešte lepšie“

Bolo nám krásne, až po vtedy kým Timothyho neodsúdili na trest smrti, no veď tak 24 dievčat nie je práve málo. Rozlúčila som sa s ním a zaručila sa mu že sa o chvíľu spolu zídeme.

V jeden večer, ktorý vyzeral úplne kľudne, vybuchla pravá strana cvokhausu, na moje nešťastie ja som bývala na ľavej. Ach jaj, toľko nešťastia. Utiekla som, bežala som do lesa.

Keď som sa zastavila, bola som práve pri veľkom rozkonárenom dube. Sadla som si popod neho a začala sa smiať a šeptať si.

„ Všetko bude dobré, veď život je lízanka, kopu lízaniek, ktoré sa na teba lepia a sťahujú ťa do vnútra, berú ťa preč! Berú ,berú ,berú..... prídeš na miesto nevídané a tam ťa to všetko rozožere, všetky tajomstvá, klamstvá , nevera, pretvárka, smútok. A potom prídu oni! Päť jazdcov na čiernych koňoch, jazdcov bez tela ale s tvárou, tvárou diabla, diabol sa do teba vnára, trhá ťa, a on sa nad tým iba smeje, chce ťa mať len sám pre sebe, máš ma môžeš ma mať, som tvoja.“

Kričala som, no on neprichádzal, toľká škoda. A v tom som uvidela svoje svetlo. S kríkov ku mne priam priletela postava v čiernom zahrýzla sa mi do hrdla, ale zrazu prestala, nechápala som, veď ja som sa mu celá oddala a on ma tu len tak nechá?

Odišiel, zhodil ma na zem a odišiel. Mojím telom prebehovala úžasná bolesť, tak nevídaná, omnoho lepšia bolesť ako ktorú mi spôsoboval Timothy, rozlievala sa celým mojím telom, príjemne to šteklilo. Všetky orgány vo vnútri môjho tela to šteklilo. Jednoducho tá najlepšia rozkoš v mojom živote.

Tá bolesť časom unikala, a ja som sa už tešila kedy zhorím, a teraz z toho nič. Ale tá bolesť sa usídlila do neznámeho miesta, ktoré čo raz pomalšie bilo, a nebilo, bilo, nebilo, bilo, nebilo, a už nebilo. Postavila som sa, ale prečo som stále živá, ja že si už pre mňa prišiel.

Zachvátila ma zúrivosť, ako sa opovážil ma tu nechať! Zo stromu spadla prvá mŕtva veverička, potom pár vtákov z neba. Prechádzala som sa po lese a všetky zvieratá ku mne dopadali mŕtve, ó aká čarokrásna rozkoš. Ku každému som sa nahla a vypila toľko krvi koľko sa len dalo.

V lese som spravila krásnu mŕtvolnú cestičku. Prešla som do mesta, a tá rozkoš bola omnoho väčšia. Vyzabíjala som polovičku mesta Oregonu, ale v novinách to zhodili na mor. Dopila som sa krvi. Bol to priam nevídaný pocit.

Vrátila som sa späť do lesa. Vyzabíjala som už všetky zvieratá a väčšinu ľudí, čo budem robiť teraz? Podišla som ku jednému stromu, vyrvala som ho zo zeme a krásnou silou ho odhodila preč, povytrhávala som takto asi polovicu lesa až potom ma to prestalo baviť, ale môj stromček tam ostal, ten som nevytrhla. Posadila som sa pod neho.

„ Čierny jazdci sa už blížia, a blížia, blížia, blížia sa! Sú pred tebou otvor oči, dívajú sa na teba, chcú ťa si taká sladká, aj Timothy je medzi nimi, choď ku nim, a predaj mu tú rozkoš ,ktorú sama zažívaš, čierny jazdci ťa milujú chcú ťa, vezmi si ich, daj im seba, seba celú. „

Spievala som si. Keď Timothy bol taký sladký. Ja to už nevydržím, chcem byť s ním. Odišla som do mesta, zase pár ľudí zomrelo a moja rozkoš sa rozšírila, ja to jednoducho musím ukázať aj Timothymu. Priprav sa Timi idem si po teba...

Mala som silnú reťaz , rozbušku a aj zapaľovač. Môj krásny stromček už stál na svojom mieste pripravený na mňa, môj pane ty si ma tam nezobral, zoberem sa tam sama.

Ovinula som okolo seba reťaz pripútala rozbušku a odhodila kľúčik. Do ruky som si vzala zapaľovač a rýchlo podpaľovala celý strom aj samú seba. Oblečenie na mne perfektne horelo. Odrazu sa objavila oproti mne žiare. Jé , ja už vidím Timothyho, usmiala som sa na neho a vstúpila.

******
Keď upírka dospomínala ešte viac sa usmiala, vzala do ruky zapaľovač a začala najprv podpaľovať strom a potom aj seba. Usmievala sa a pritom kričala z plného hrdla. Bolo vidno že to čo robí jej dávalo rozkoš, rozkoš na ktorú chcela navždy spomínať. O chvíľu krik utichol a o strom sa opieralo už len čierne zhorené telo Abigail.....

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Zbytočný život - jednorázovka: