Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Záškoláci

08.02.2012 (15:30) • nikaok • FanFiction jednodílné • komentováno 24× • zobrazeno 3544×

Záškoláci

Volám sa Isabella Swan, ale všetci ma volajú Bella. Chodím na strednú školu vo Forks - tretí ročník. Pred vyše rokom sa sem prisťahovali Cullenovci. Zo začiatku sa mi Edward veľmi páčil. Keď som ho prvýkrát zbadala v jedálni, myslela som si, že som totálne v háji. Potom som s ním mala spoločnú hodinu biológie a všetko to čaro sa vytratilo. Pozeral sa na mňa ako na nejaký jedovatý odpad a mala som pocit, akoby ma najradšej roztrhal na miniatúrne kúsočky. Od tej hodiny som sa mu snažila vyhýbať, čo, samozrejme, nešlo tak hladko, ako som si myslela. Profesori nám začali dávať spoločné laboratorky alebo nejaké skupinové práce. Prvý mesiac to bolo na zošalenie. Postupne sa však Edward menil a po pár hodinách sa prestal tak vražedne tváriť. Snažil sa dokonca nadhodiť nejakú tému, ja som mu však vždy nemiestne odsekla a snažila sa tváriť, že tam vôbec nie som. Takto to prebiehalo asi pol roka. Potom sa niečo zmenilo. Edwarda to už asi prestalo baviť a tak sa so mnou začal rozprávať. Ospravedlnil sa mi za svoje správanie a povedal, že to nebolo nič osobné, ale on sa s nikým cudzím nerozpráva. Potom sa otočil o stoosemdesiat stupňov a povedal, že by bol veľmi rád mojim kamarátom. Ani neviem ako, ale stali sa z nás tí naj kamoši. Nevedeli sme sa jeden bez toho druhého pohnúť. Jedného dňa mi povedal svoje tajomstvo. Ja som to podľa neho zobrala veľmi dobre. No čo je na tom také strašné, že jediná osoba, ktorá mi naozaj rozumie a má ma rada takú, aká som, je upír? Ja som bola vždy divná. Čo je na tom? Pokojne si to aj priznám. Edward je úžasný, dokonalý. Ale čím dlhšie sme priatelia, tým menej prestávam dúfať, že by sme mohli byť aj niečo viac ako len priatelia...

***

Už zase som zaspala. To sa mi za tento mesiac stalo už piatykrát. Edward ma prerazí, ale môžem za to, že Charlie chodí do práce už pred siedmou a mňa nemá kto zobudiť?

Medzitým, ako som si robila raňajky mi začal zvoniť mobil, ktorý som mala vo svojej izbe. Rýchlo som zbehla po schodoch hore, nezabudla som sa potknúť a pozrela som sa na displej, na ktorom mi blikala fotka jedného usmiateho, strapatého, krásneho chlapca.

„Ahoj, Ed, čo potrebuješ?“ spýtala som sa neutrálne.

„Bella, kde si? Už pol hodinu na teba čakám na parkovisku. Za chvíľu bude hodina,“ povedal mrzuto a asi aj trochu nahnevane.

„Mne je to naozaj ľúto, Edí, ale ja som akosi zaspala.“ Táto veta začína byť moja obľúbená. Vždy, keď mu ju poviem nevinným a smutným hláskom, povzdychne si a poučuje ma.

„Bella,“ povzdychol si. No čo som povedala?

„Ak chceš, tak príď ku mne, môžeme pozerať telku a tak,“ lákala som ho. Vedela som, že to mám vyhraté, lebo si znovu povzdychol.

„Bella, vieš aké budeme mať problémy, ak nám na to prídu?“ spýtal sa vyčítavo.

„Žiadne. Naozaj, Ed. Veď ospravedlnenku nám zoženieš od Carlislea,“ snažila som sa ho presvedčiť. Vždy, keď sme si spravili takéto voľno, Edward si jednoducho požičal nenápadne od Carlislea razítko a podpis sfalšoval. Jednoduché.

„No tak dobre,“ vzdal to. Vedela som to. „Ale tentokrát už naposledy, jasné?“ spýtal sa.

„Jasné, jasné. Čakám ťa, pá.“ Zložila som.

Vždy hovorí, že naposledy, ale pritom zakaždým sa nechá nahovoriť. Hehe. Priznajme si to, ja to zneužívam.

Ani nie o päť minút sa dole rozozvonil zvonček, tak som utekala otvoriť. Privítala som ho, ešte stále oblečená v modrom pyžame s medvedíkmi.

„Keby ťa videl Emmett, asi by ťa zjedol,“ smial sa ako šialený pri tom, ako si vyzúval topánky.

„Haha, veľmi smiešne,“ odvrkla som ironicky a zatvárila sa kyslo.

„Ale no, snáď by si sa na mňa nehnevala.“ A na uzmierenie ma objal a pritom mi ešte viac rozstrapatill už tak strapaté vlasy. Snažila som sa túto chvíľku čo najviac zneužiť a tak som sa zhlboka nadýchla, aby som cítila jeho úžasnú vôňu plnými dúškami.

„No dobre, dobre, nehnevám sa,“ povedala som pri tom, ako sa odo mňa odťahoval. Viem odpustila som mu rýchlo, aj keď vlastne nebolo čo odpúšťať, ale bola som opantaná jeho vôňou, ktorá so mnou robí to, čo feťákovi... neviem, čo sa fetuje.

Išla som do kuchyne pre svoje raňajky. Edward mi bol v pätách.

„Dáš si niečo?“ spýtala som sa zo slušnosti, keď som si do úst strčila chlieb. Samozrejme, že sa mi polovica vysypala, takže Eda vybuchol do smiechu.

„Jedz, prosím ťa,“ napomenul ma.

„Ale no ták, naozaj si nedáš ani kúsok?“ ponúkala som mu. Som hnusná, viem. Podišla som až k nemu. Sedel na stoličke a ja som si sadla na jeho stehná. Páni, tie sú teda pevné. Objal ma. Jééééé.

„Otvor pusinku,“ šušlala som na neho. Zatváril sa veľmi znechutene, keď som mu chleba strčila pri ústa a snažila sa mu tým dostať do vnútra. Nedalo sa to, držal ich pevne zomknuté.

„Ale no táák, mám ti to snáď rozžuvať?“ pohrozila som. Usmial sa. No počkaj. Kúsok som si odhryzla a zákerne sa usmiala. On vyvalil oči, keď som sa zo svojimi ústami priblížila k jeho. Dotkla som sa toho dokonalého, sladkého mramoru. Nechcela som zavrieť oči, ale to vzrušenie, ktoré mnou prebehlo pri tom jemnom dotyku, ma donútilo ich privrieť slasťou. Neviem, či aj Edward ich zavrel, ale o pár sekúnd som cítila, ako svojimi perami jemne pohol, ako by ma chcel vyzvať k pohybu. Tak som ho teda napodobila a pohla s perami. Nečakala som to, ale Edward si zaplietol svoje prsty do mojich vlasov a zaútočil na moje ústa. Začal ma vášnivo bozkávať a naliehavo si ma k sebe tisol. Mne to, samozrejme, ani trochu neprekážalo. Práve naopak. Natlačila som sa na jeho tvrdé, svalnaté telo, ako najviac to šlo. Bola som vzrušená a chcela som viac, a keď jeho jazyk našiel ten môj, išla som sa blahom zblázniť. Edward sa však odtiahol a znechutene sa na mňa pozrel. Mňa zamrazilo. Asi som to prehnala. Do kelu, už so mnou neprehovorí. S červenou tvárou skrivenou do ľútostivej grimasy som sklonila hlavu. Edwardove studené ale hladké prsty ma donútili pozrieť sa mu do očí. Jeho výraz ma ešte viac vyviedol z miery. Čakala som všeličo, ale nie to, že sa na mňa bude pozerať s tisícimi iskričkami v očiach a ešte k tomu nahodí ten svoj pokrivený, sexi úsmev.

„Bell, nabudúce, ma, prosím, nebozkávaj s plnou pusou, dobre? Je to neslušné.“ Teraz sa už začal smiať na celý dom, až sa jeho telo natriasalo spolu so mnou, keďže som na ňom stále sedela. Nerozumela som tomu. Takže mu to nevadilo? Cítila som sa naozaj šťastná, ale moje ješitné ja mi to nedalo a musela som sa zatváriť urazene.

„Ja som ťa nebozkávala, ale kŕmila,“ povedala som trucovito. „V tom je rozdiel.“ Prestal sa smiať.

„Tak mi to ukáž,“ povedal a znovu ma pobozkal. Síce som bola urazená, ale v žiadnom prípade by ma teraz nedokázalo nič od Edwarda odtrhnúť.

„Bella?“ ozval sa kúsok od mňa prekvapený a zároveň poriadne rozzúrený hlas Charlieho Swana.

Tak toto ma rozhodne od Edwarda odtrhnúť dokázalo.

Dúfam, že sa vám moja jednorázovka páčila. A vopred ďakujem za všetky komenty, ktoré mi tu, dúfam, zanecháte.

Motiváciu som si zobrala so seba. Aj ja sa občas ulejem zo školy. Priznajme si, kto nie? Hehe. Ale kto má možnosť byť za školou s takým úžasným chlapom, ako je Edward, že?

Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Záškoláci: