Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Zachráňte Bellu 1.

02.05.2010 (15:00) • Lettynka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1437×

Alice

Mala som videnie. Bella. Je u lekára. Práve jej hovorí, že má rakovinu. Vízia sa mení. Vidím Bellu stáť na skale, počujem jej posledné slová:

„Milujem ťa Edward.“

A potom jej skok. Nie, nie, toto nie.

„Alice, čo sa deje, čo vidíš,“ Jasper mnou triasol. Cítil moju bolesť z toho videnia.

„Bella,“ vydýchla som.

„Čo Bella, čo sa deje Alice,“ pýtal sa naliehavo.

„Nesmiem to dopustiť, nesmiem,“ opakovala som a prudko som sa vytrhla z Jasperovho náručia.

„Musím ísť za ňou. Je mi jedno, čo vraví ten somár, aj tak to je len kvôli nemu. Môžem ho mať rada ako veľmi chcem, ale keď to nezastavím roztrhám ho na cucky, keď ho nájdem!“ rozprávala som si sama pre seba a zbesile balila pár dôležitých vecí na cestu, až pokým ma Jasper silno neschmatol.

„Alice, už mi konečne povedz čo sa deje!“

„Bella, ona zomrie ak ju nezachránime. Musím ísť za ňou. Hneď, tak ma prosím, láska, nezdržuj,“ povedala som mu.

„Čože? Ale Alice, Edward...“

„Čo Jazz, čo? Mám ju nechať zomrieť? Len aby som Edwardovi vyhovela a nechala ju žiť jej ľudský život, ktorý sa onedlho skončí dosť tragicky? A keby sa aj nerozhodla zabiť, zomierala by pomaly a v bolestiach. Nie Jazz, to ja nedovolím!“

„Chcel som len povedať, že Edward by to mal vedieť. A tiež, že by si nemala ísť sama.“

„A načo? On je tomu všetkému na vine. Teraz ho nechcem vidieť a nechcem s ním ani hovoriť. Ak chceš ísť so mnou, tak sa pohni a zbaľ si potrebné veci!“ prikázala som mu trochu podráždene, ale bola som dosť nervózna.

Zbehla som dolu do obývačky, kde sedel pri telke Emmett.

„Alice, čo sa deje?“

„Nepoviem ti to, lebo nikto nesmie vedieť kam idem,“ povedala som mu. Nesmú to vedieť, pretože potom by sa to Edward určite dozvedel, ale potom ma napadlo...

„Emm, poď s nami. Budem potrebovať pomoc.“ On sa len natešene usmial od ucha k uchu.

„Neusmievaj sa, je to vážne!“ povedala som.

„Jazz rezervuj tri letenky do Port Angels a veľmi rýchle auto,“ zakričala som mu a rýchlo napísala odkaz pre ostatných.

Išli sme na dlhšie nákupy, vrátime sa tak o 3 – 4  dni.

Emmet sa začal smiať.

„A ty myslíš, že ti uveria, že sme s tebou šli dobrovoľne nakupovať? Radšej by som šiel dobrovoľne na smrť do Volterry.

„Sklapni,“ sykla som nahnevane na Emmetta, „ideme, lebo bude neskoro!“ zavelila som.

Nasúkali sme sa do Emmettovho jeepu a za pol hodinu sme už sedeli v lietadle.

„Štuplík, už mi povieš čo sa deje?“ spýtal sa Emm.

„Bella za pár hodín zistí, že zomiera a bude sa chcieť zabiť. Má rakovinu žalúdka v pokročilom štádiu,“ vyhŕkla som rýchlo.

„Do čerta,“ zahromžil Emmett, „ja toho idiota zabijem. Keď to nestihneme, urvem mu hlavu. Chcel jej pomôcť a spravil to najhoršie čo mohol.“ Toto bolo asi prvýkrát, čo som ho počula rozprávať takto vážne.

„A ja sa k tebe s radosťou pridám,“ povedala som mu.

Jasper sa celý čas tváril strašne bolestne. Trápil sa. Vinil sa za to celé.

Jasper

Alice je tvrdohlavá. Aj tak si myslím, že by som mal dať vedieť Edwardovi. Musí to vedieť. Ešte stále ju miluje. Ach, keby som sa udržal, nič z tohto by sa nemuselo stať. Edward by bol stále s Bellou a boli by šťastní. Všetko je to kvôli mne. Dúfal som, že to stihneme, že Bellu zachránime. Aj keď neviem, čo chce Alice robiť. Je strašne nevyspytateľná. Nechápem však, prečo nechcela aby niekto vedel kam ideme. Predsa by nám mohli pomôcť.

„Alice, prečo nesmú vedieť ostatní kam ideme?“ spýtal som sa teda.

„Pretože by určite dali vedieť tomu somárovi. A to nechcem.“

„Ale prečo nie?“

„Ja ani sama neviem. Proste nechcem, aby to vedel. Je to kvôli nemu. Nech sa trápi!“ ukončila rázne.

Lenže ja som to nemohol nechať len tak. Edward musí vedieť čo sa deje. Vedel som, že to Alice uvidí, ale dúfal som, že to budeme riešiť neskôr. Teraz máme kopu práce s tým, aby sme zachránili Bellu. Napísal som Edwardovi SMS – ku:

Ja, Alice a Emmett sme na ceste do Forks. Ideme za Bellou. Je v nebezpečenstve a je to zlé.

Dal som odoslať a dúfal... vlastne ani neviem v čo som dúfal. Alice sa na mňa ani nepozrela. Stále sledovala Bellu. Možno ani nevidela, čo som spravil.

Edward

Bol som práve na love, keď mi prišla SMS – ka. Ignoroval som ju. Určite to bude len Alice, alebo niekto z rodiny, aby sa uistili, že som v poriadku. No ja som nebol v poriadku. Nebol som v poriadku odkedy som JU opustil. Moju lásku. Dúfal som  v to, že žije spokojný život. Už je to takmer rok. Je to takmer rok, čo som ju opustil, takmer rok, čo som naposledy videl svoju rodinu. Ale nemohol som inak. Nemohol som počúvať tie ich ľútostivé myšlienky. Počúvať od Alice, aký som blb.

„Nevidíš to? Ona sa trápi!“

„Alice, ju to prejde. Nechaj ju žiť. Nepozeraj sa do jej budúcnosti a neopováž sa ísť za ňou!“ povedal som jej chvíľu predtým, ako som od nich odišiel.

„Nech na nás zabudne.“ Nerád som sa s ňou hádal. Mal som ju veľmi rád. Mala právo sa na mňa hnevať. Vzal som jej najlepšiu priateľku. Všetci mali právo sa na mňa hnevať.

Vysal som jednu srnku a úplne mi to stačilo. Asi to znie divne, ale odkedy som ju opustil, nechutilo mi ani jesť, respektíve piť. Už sa pomaly stmievalo, keď som si spomenul na SMS – ku, ktorá mi prišla. Bola od Jaspera. Začal som čítať:

Ja, Alice a Emmett sme na ceste do Forks. Ideme za Bellou... načo idú za ňou?! Vravel som Alice predsa, nech jej dá pokoj a nechá ju žiť!!

Ale keď som si prečítal ďalšiu vetu, v ktorej stálo:

Je v nebezpečenstve a je to zlé... myslel som, že v tej chvíli, byť človekom, dostanem infarkt.

„Nie, nie!“ panikáril som. Musím ísť za ňou. Koľko času som stratil tým, že som si tú správu nepozrel skôr?! Rozhodol som sa do Forks preplávať.

Alice

Stále som sa pozerala do Bellinej budúcnosti, ale nič. Stále to isté. Čo budem robiť, keď prídeme neskoro? A čo budem robiť, keď prídeme včas? Nemala som ani potuchy, no jedno som vedela. Musím ju zachrániť. Musím jej pomôcť. Moja sestrička nesmie zomrieť! Zrazu prišla vízia. Edward pláva do Forks. Ide za Bellou. Ide za nami. Významne som sa pozrela na Jaspera.

„Ty si mu dal vedieť!“ nebola to otázka, ale konštatácia.

„Áno láska, dal som mu vedieť. Musel som!“ povedal. Ale ako to, že som to nevidela? To je teraz jedno. Musíme za Bellou.

Boli sme už v Port Angels, vzali sme si objednané auto a trielili za Bellou. Práve sa chystala skočiť. Stála už na útese. Rozmýšľala. Práve skočila.

„Nieee!“ zakričala som.

„Alice, čo sa deje? Miláčik,“ pýtal sa ma Jasper rozrušene, ale to sme už boli takmer na mieste. Rýchlo som vyletela z auta a skočila za ňou.

Nevedela som čo robiť. Vytiahla som ju na breh. Bola v bezvedomí, slabo dýchala. Dorazili ku mne aj chalani.

„Bella!“ kričal Emmett.

Musela som niečo spraviť, inak umrie.

„Teraz mi budete musieť pomôcť!“ zašepkala som k nim a potom sa zahryzla Belle do krku. Chvíľu som sala, bola to úžasná chuť.

„Nieeee, čo to robíš?“ počula som krik a zároveň ma dva páry silných rúk ťahali preč od tej úžasnej chuti. Spamätala som sa a videla, ako sa pri Belle skláňa Edward.

„Alice, čo si to spravila? Čo ťa to napadlo? Prečo?!“ pýtal sa bolestne.

„Chcela som ju zachrániť. Ty si ju sem dostal!“ povedala som ostro a sklonila sa k Belle. Tá sa zvíjala bolesťou.

„Zachrániť? A pred čím, kam som ju dostal?“ pýtal sa ďalej rozrušene a pritom hladil Bellu po vlasoch, po tvári. Užíval si, že je znova pri nej, hoci za nie veľmi príjemných okolností.

„Skočila z útesu,“ odpovedala som mu ostro.

„A to si ju nemohla vziať do nemocnice?“

„Tam by jej už nepomohli, aj keby toto prežila. Dlho by tu aj tak nepobudla. Umierala!!“ vmietla som mu tvrdo do tváre. Jeho zmučený výraz bolel aj mňa.

„Ako...?“ viac zo seba nedostal.

„Mala rakovinu žalúdka. Keď si odišiel, poriadne nežila, nejedla... a predpokladám, že jej helicobakter to nevydržal,“ vravela som mu a Bella zrazu vykríkla.

„Zabite ma, prosím, to bolí! Dooosť!“

„Kľud láska moja, všetko bude dobré,“ upokojoval ju Edward.

Jasper to nevydržal, musel odísť. Nevydržal ten nápor Bellinej bolesti, k tomu ešte Edwardova bolesť a moja rozčúlenosť.

„Musíme ju zobrať preč!“ povedala som.

„Zoberme ju k nám do domu,“ ozval sa prvýkrát Emmett. Tak sme vzali Bellu do auta a vyrazili sme smer naša vila.

Edward

Plával som, ako najrýchlejšie som vedel. Keď som sa dostal na breh videl som, ako sa moja sestra skláňa nad Bellou. Čo to...?

„Nieeee, čo to robíš?“ rozbehol som sa k nej. Ona jej vysávala život. A moji bratia nad ňou len nemo stáli. No ako som zakričal chytili ju a odtiahli od Belly.

„Alice, čo si to spravila? Čo ťa to napadlo? Prečo?!“ dobehol som a hneď sa vrhol na kolená k Belle. Ona sa zmietala v bolesti. Mňa to bolelo ešte viac.

Alice ma obviňovala za toto. Ale mohol som za to, že ona ju chcela zabiť?! Nie, ona ju chcela zachrániť, ako tvrdila. Keď vyriekla, že Bella, moja láska, umierala, začal sa mi točiť svet naokolo. Alice mala pravdu. Mohol som za to ja. Nechal som ju napospas osudu. Odišiel som od nej. Ale chcel som pre ňu to najlepšie.

„Toto si chcel? Pozri sa na ňu! Za toto môžeš ty! A ak premena vyjde, tak môžeš Alice bozkávať ručičky, nožičky!“ počul som Emmettove myšlienky. Pozrel som sa zronene na neho.

Bellu sme vzali do nášho starého domu. Celý čas som sa od nej ani nepohol. Keď som počúval jej srdce ako bije, najprv zrýchlene, potom pomalšie, až nakoniec prestalo biť, vrýval som si ten zvuk do pamäti. Uvedomil som si, že už to nikdy viac nebudem počuť.

Keď jej srdce stíchlo, boli tu už všetci. Teda Alice, Jasper a Emmett. Ostatní ani nevedia, kde sme. Čakali sme, čo sa bude diať. No ona stále neotvárala oči. Preľakol som sa.

„Prečo neotvára oči?“ spýtal som sa, na upíra, mierne hystericky. Bolo mi jedno kto mi odpovie.

„Belli, otvor oči, prosím,“ povedala jej Alice držiac ju za ruku. Bella začala otvárať tie jej nádherné očká. No už neboli prekrásne čokoládové. Boli ostro červené. Až svietili. Zahľadela sa na nás. Prudko sa posadila a objala Alice.

„Zlatko, som rada, že si v poriadku, že ťa vidím, ale škrtíš ma!“ povedala Belle, ktorá si ešte plne neuvedomovala svoju silu. Nie som si istý, či si vôbec uvedomovala, že je upír.

2. časť

Tak dúfam, že sa Vám to páčilo. O chvíľu pridám aj pokračovanie, nech nemusíte dlho čakať na koniec:-D. Fakt dúfam, že sa Vám to páčilo.

Autor: Lettynka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Zachráňte Bellu 1.: