Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Zabili ma spomienky

18.02.2010 (16:00) • RoseDublest • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 2155×

Zabili ma spomienky...

Pink - Love song

Niektorí ich milujú iní zase neznášajú... Ale sú súčasťou života každého človeka... Ja osobne ich neznášam. Pripomínajú mi ho, Edwarda Cullena... skoro človeka, ktorý mi zmenil život. Dnes už nemôžem tvrdiť, že ku lepšiemu, pretože môj život sa podobá životu polomŕtvej ryby na brehu, ktorá sa ešte plazí ku vode, aby sa napila. Mojou vodou bol Edward, ale to bolo už dávno. Už nie som to mladé nevyspelé dievčatko, ktoré ešte stále dúfalo, že sa ten Boh vráti.

Už je zo mňa žena... 28 ročná žena, ktorá má skvelú prácu, skvelého otca, bývanie, ale aj tak jej to je na nič, keďže je nemilovaná a ona sama nemá koho milovať. Kto by si myslel, že skončím s Jakeom, bol úplne mimo. Jake bol a vždy bude len a len kamarát. Pred 6mi rokmi sa otiskol a teraz je šťastne ženatý s Ember. Ember je vzhľadovo úplný opak ako ja. Opálená, vysoká blondína.

A ja som stále sama. Strach mi nedovolí sa s niekým zblížiť. Z čoho strach? Strach z toho, že urobí presne to isté čo Edward. Že sa mu oddám telom i srdcom a on ma potom len tak odhodí. Edward tvrdil, že je to všetko, len a len pre moje dobro. Myslím si, že skôr to bolo pre jeho dobro. Mne to teda absolútne nepomohlo... Na začiatku som ešte nebola taká „silná“ ako teraz, pár krát som sa pokúsila zabiť, ale po prvom nevydarenom pokuse, ma začali Charlie aj Jake sledovať na každom kroku, takže aj keď som sa o niečo pokúsila, okamžite som bola „zachránená“.

Oni si tomu hovoria záchrana, ale pre mňa to bolo ako smrť. Ja už som jednoducho chcela ísť preč a ešte stále chcem. Ale už nemám to srdce, urobiť to Charliemu. Prežil si so mnou toho veľa, to on ma dostával s každej depresie, ktoré som hromadne chytala. On bol stále pri mne, staral sa o mňa  a v noci počúval moje  výkriky. Už to nebol len otec, u ktorého bývam a sem tam s ním prehodím slovo. Stal sa mi dôležitý, stal sa neodmysliteľným kúskom v mojom srdci...

Roky plynuli a nakoniec to nevyzeralo ani tak hrozne... Lenže spomienky bolia. Vidím v knižnici knihy o upíroch – Edward Cullen, vidím bledých ľudí – Edward Cullen, vidím nákupné strediská – Edward Cullen, vidím moju bývalú školu – Edward Cullen... Všade je ten posratý Edward Cullen! Netušila som, ako rýchlo dokážem človeka, ktorého som kedysi bezmedzne milovala takto znenávidiť.

Myslel si, aké je šikovné, schovať mi všetky hmotné spomienky na neho pod podlahu v mojej izbe. Asi sa nejako prepočítal a nerátal s tým, že raz budeme prerábať. Všetko som to našla, úplne všetko.  Vtedy to boli tri roky, po jeho „smrti“. Pre mňa už bol vlastne mŕtvy... Ako by ste to vy nazvali, keď niekto odíde z vášho života a už sa nevráti? Jednoducho smrť, je mŕtvy..

Už veľa krát som snívala o tom, že by sa našiel nejaký dobrák, čo by ma treskol do hlavy, aby som konečne na neho zabudla. Občas som robila veci, ktoré boli celkom nebezpečné... Ale ako vždy sa predstavil zákon schválnosti a práve teraz, keď som chcela, aby sa mi niečo stalo, tak som vždy a vždy a vždy, zostala po kope, živá... Čím dlhšie tu nebol, tým viac som silnela a neznášala ho. Nuž a dnes mu vlastne aj trochu ďakujem. Urobil zo mňa tak silného človeka, že mnou neotriasla ani mamina smrť a tento raz som ja musela utešovať Charlieho a nie on mňa.

A dnes? Dnes kráčam na našu lúku, v piknikovom košíku, mám všetky veci, ktoré mi dal, ktoré mi ho pripomínajú, alebo na ktorých je on. V malej fľaštičke, ktorá bola tiež v košíku, bol benzín a vo vrecku bundy zase zapaľovač. Dnes som to už chcela definitívne skončiť, už bol predsa čas... bolo to už dosť dávno...

Musela som sa pousmiať nad tým, že cestu na tú lúku som si ešte pamätala. Naozaj to už bolo dávno a ešte ku tomu môj orientačný zmysel je na houby, takže som bola celkom prekvapená, keď som ju uvidela. Doba na nej nezanechala žiadnu stopu, stále tak krásna ako aj prvý krát. Vošla som do prostred lúky a dovolila, aby som si raz zaspomínala. Tie spomienky mi len rýchlo lietali rozumom. Neboli to ani tak obrázky, ako pocity. Pocity tak dávno zabudnuté, že sa mi ani nechcelo veriť, že boli také krásne...

Z piknikového košíka som vybrala benzín. Vyliala som ho na košík  a škrtla.

„Zbohom Edward Cullen.“

Šepla som a zápalka až pri veľmi pomaly letela ku košíku. Mala som pocit, že by som ju ešte stále dokázala zachytiť, zastaviť. Musela som o krok ustúpiť. Dnes už nie, dnes ho chcem vymazať. Košík rýchlo vzplanul a ja som dostala ďalšiu myšlienku, že ho ešte stíham zahasiť, zachrániť... Musela som si zase pár krokov poodstúpiť. Všimla som si, že sa na konci lúky niečo mihlo. Strelila som tam pohľadom. Zbláznila som sa... skutočne som sa zbláznila...

Na konci lúky stál Edward, lenže to nemohol byť on, ja už jednoducho nechcem. Rýchlo som zvrtla hlavu, pohľad na neho zabíjal. Strhla som okamžite aj telo a rozbehla sa späť do lesa. Ako keby neviem, že ma aj tak môže dobehnúť, veď on je 100 krát rýchlejší ako ja. Ale aj tak som utekala ďalej. Chcela som spraviť všetko pre to, aby som mu ušla, aby som vedela, že som sa mu len tak nevzdala.

Zakopla som o nejaký koreň. Pomaly som padala dole. Ale keď som dopadla, len tupá bolesť mi oznámila, že asi končím... Skončila som, ten deň som umrela. Ako som už spomínala, zákon schválnosti... Padla som hlavou na kameň, došlo ku krvácaniu do mozgu a som  s tým  nič nemohla robiť, bola som v bezvedomí. Bola to celkom prijateľná smrť, keďže ma nič nebolelo a vlastne som ani nevnímala.

To čo som videla na lúke, nebol Edward. Edward je už tri roky mŕtvy. Volturiovci ho chceli do svojej gardy, odpojil sa od svojej rodiny a išiel do gardy, pod zámienkov, že Ara zabije. Ara zabil, ale ostatných nie... To na lúke, bola len hlúpa spomienka. Spomienka, ktorej som dovolila, aby sa zhmotnila a ukázala sa mi... Spomienka, ktorá ma zabila, definitívne odlúčila od neho... a ja som za to vďačná... Smrť ma vyslobodila, od pekla a vzala si ma do neba...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Zabili ma spomienky: