Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Vianočné prekvapenie

28.03.2010 (15:15) • Poppy • FanFiction jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 3032×

Alice:

Už sú to skoro štyri mesiace... štyri mesiace odkedy sa všetko zmenilo. Už to dávno nie sme my. Každého z nás to hlboko zasiahlo, najmä Edwarda. Ale môže si za to sám, tvrdohlavec jeden. Keby to nespravil... keby ju neopustil, všetko by bolo krásne a úžasné. Ale nie, on musel byť vymyslieť takú hlúposť a ublížiť nielen sebe a jej, ale aj nám. Bezhlavo si myslel, že by to bez nej mohol vydržať... žeby ona mohla žiť normálne bez neho. Bol taký pochabý, nepochopil aké to môže mať následky.

Ach... keby len videl, to čo ja... Ja viem, sľúbila som mu, že už nebudem nazerať, sľúbila som, že sa nebuď do toho starať, no ono to prichádza samo. Už som na ňu naladená, nemôžem tomu zabrániť. Pohľad na ňu, ako trpí, ako z nej pomaly vypŕcha život, ako len prežíva zo dňa na deň len kvôli Charliemu. A najhoršie je, keď niekedy zazriem jej hrozné plány na ukončenie je života... Našťastie si to doteraz vždy rozmyslela, najmä kvôli Charliemu, no to sa už znovu nemusí stať. Dobre viem, že ho nechce nechať samého, bez pomoci, no tiež vidím ako onedlho už jej pomoc nebude potrebovať a ja viem, že ona to využije.

Stále je istejšia a istejšia. Tiež cíti, že už nebude potrebná a tak uľaví svojej bolesti, no ani nevie ako veľmi tým ublíži nám. Možno si myslí, že sme ju nemali radi ani natoľko, aby sme sa s ňou rozlúčili, no je to inak. Edward to nikomu z nás nedovolil, povedal, že to bude rozchod bez ťažkostí a zbytočnej bolesti. A my sme mu to dovolili. Ach... koľkokrát som už premýšľala nad tým, čo by bolo keby sme odporovali... keby som to skúsila aspoň ja... teraz by bolo všetko úplne inak. Ach...

Ach, ďakujem Bože. Znovu ďalšia hrozná vízia o Belle. Našťastie si to znovu rozmyslela. Cítila som ako mi zo srdca spadá kameň úľavy. No tento pocit ihneď zmizol, keď mi došlo, že tentoraz to bolo len natesno. Niečo mi navrávalo, že znovu sa to už nestane. Že znovu si to už nerozmyslí. Nie, to som proste nemohla dovoliť. Toto už zašlo príliš ďaleko. Sľúbila som Edwardovi, že sa o nič nepokúsim, no teraz mi to je jedno. Nielen jemu záleží na Belle, ale aj mne. A aj celej rodine, dokonca aj Rosalie. Každému z nás chýba, Emmett už vôbec nevtipkuje, Rosalie sa celý čas obviňuje, že k Belle nebola milšia, Carlisle trávi všetok svoj čas v nemocnici, Jasper sa trápi najviac. Nielenže sa za všetko obviňuje, ale ešte prežíva náš smútok horšie. Edward sa už doma ani neukáže, vraj nás nechce trápiť. Nechápe, že sa trápime aj bez toho. A to hlavne Esme. Nielenže prišla o milovanú dcéru, ale ešte k tomu sa jej rozpadá aj rodina. Každému to ubližuje a ja to teraz ihneď aj zmením. Takto to už ďalej proste nejde.

,,Emmett, Rosalie, potrebuje vašu pomoc,“ zavolala som ich a bola rada, že sme v dome sami. Jasper sa ako vždy šiel prebehať po lese, aby nemusel cítiť naše pochmúrne nálady, Esme sa rozhodla zájsť za Carlislom do nemocnice a Edward sa už dobré dva mesiace bohviekde túla. Obidvaja súrodenci vstúpili dovnútra a na ich tvárach som videla, to čo by som videla aj na svojej, keby som sa pred chvíľou pozrela do zrkadla. Smútok. No teraz naň nebol čas. Teraz je čas konať.

,,Kašlem na Edwarda. Už to proste nevydržím. Je načase ukázať tomu idiotovi akú veľkú chybu spravil a musíme ju napraviť,“ rozhodne som vyhlásila. Emmett okamžite ožil a na jeho tvári sa po dlhom čase objavil jeho šibalský úsmev.

,,Alice. On bude zúriť...“ začala Rosalie, no ja som ju zatrhla.

,,Je mi to jedno. Už sa ďalej nemôžem pozerať na to ako všetci trpíme a to hlavne tí dvaja. Bella to už vzdáva. Vzdáva sa nádeje, že by sa k nej vrátil a ona bez neho nevie žiť,“ akonáhle som to povedala, vedela som, že im došlo kam tým mierim.

,,Ona... chce sa...,“

,,Presne Rosalie. A ja sa jej ani nečudujem. Keby mňa niekto oddelil od Jaspera nevydržala by som ani tak dlho ako ona. Ja to proste nemôžem dovoliť,“ zúfalo som hovorila.

,,My to nemôžme dovoliť,“ rozhodne pritakal Emmett, teraz už zostávala len Rosalie.

,,Nevravela si, že ti je tvojho správania ľúto? Nechceš to napraviť?“ snažila som sa jej dohovoriť.

,,Hovor, čo spravíme,“ po chvíľke ticha prehovorila.

,,Takže, plán je nasledovný. Blížia sa Vianoce a my by sme mohli pre Edwarda pripraviť menšie vianočné prekvapenie.“ Emmett sa schuti zasmial a dokonca aj Rosalie sa usmiala.

,,Ale ako ho sem dostaneme?“ vyzvedala Rosalie.

,,To bude Emmettova úloha. Vyhľadáš ho, aj keby mal byť na druhom konci sveta, a dokopeš ho sem presne na Vianoce,“ vážne som sa naňho zahľadela.

,,Rozkaz, madam,“ ešte mi zasalutoval a už ho aj nebolo.

,,Dobre a teraz ty. Ty sa postaráš o Bellu,“ a Rosalie na mňa vyvalila oči. Zasmiala som sa nad jej výrazom a pokračovala.

,,Urobila by som to ja, no musím vybaviť niečo iné. A keď sa vytratíš ty, bude to menej nápadné ako keby som zmizla ja. O našom pláne sa nesmie nikto dozvedieť, hlavne nie Edward. A keby sa Emmettovi podarilo ho sem dostať skôr a mňa by tu nenašiel, ľahko by mohol dostať podozrenie. Keď tu nebudeš ty, určite ho nenapadne, že by si mohla zájsť za Bellou.“ Rosalie na mňa pochybovačne pozrela.

,,A ako vysvetlíš moju neprítomnosť?“

,,Ľahko, proste povieme, že ste s Emmettom potrebovali zmenu a tak ste sa rozhodli urobiť si menší výlet do Paríža. Pretože hneď ako sa Edward rozhodne vrátiť, zmizne aj Emmett. Bolo by príliš riskantné, keby si neuchránil myšlienky. Ja to zvládnem ľahko.“ Rosalie ešte chvíľku premýšľala, no nakoniec súhlasila. Pobrala sa rýchlo zbaliť a rezervovať si letenku späť do Ameriky. Pravdou bolo, že som strašne túžila ísť práve ja za Bellou, no nemohla som to Rosalie odoprieť. Bolo na čase, aby už Bellu prijala medzi nás a toto bude najlepšia príležitosť. Áno... cítim, že robíme správnu vec.

Takže, Rosalie už odletela a hneď ako sa dostane do Forks tak mi zavolá. Emmett sa horko - ťažko snaží vystopovať Edwarda, no stále mu akosi uniká. Nevzdávame sa však, verím, že to vyjde.

Do Vianoc nám zostávajú dva dni. Bude to natesno. Emmett konečne zastihol Edwarda a po dlhom hodinovom rozhovore ho prehovoril, aby sa na sviatky vrátil. Videla som, že to myslí vážne a že určite príde, hlavne kvôli Esme, a tak som mohla s kľudným svedomím poslať Emmetta za Rosalie. Rosalie... pred hodinou mi volala, že už je vo Forks a že celý deň sledovala Bellu. Keď mi opísala ako horne vyzerá a aká je strhaná, až ma zabolelo moje mŕtve srdce. Sľúbila však, že nepoľaví, pokým si ju nevypočuje a nesúhlasí, aby s ňou prišla za nami. A ja... ja som sa plne pustila do príprav nášho domu na Vianoce.

S Jasperom sme vybrali nádherný, veľký stromček a spolu s Esme sme ho ozdobili. Všade po dome sme rozvešali všelijaké svetielka, vence a ozdoby. Dokonca som ju nahovorila, aby sme napiekli. Síce sa jej to zdalo divné, no nakoniec súhlasila a videla som, že jej to aspoň trochu zdvihlo náladu. Ani nevedela, že ich nepečieme len tak. Bella bude musieť predsa niečo ujesť. Dúfam, že sa Rosalie podarí ju presvedčiť. Inak bude všetko na nič.

Rosalie:

Prečo práve ja? Prečo ju mám presvedčiť práve ja? Nikdy sme spolu dobre nevychádzali, nikdy sme k sebe nemali blízko. Z veľkej časti za to môžem ja... no vlastne za to môžem len ja. Bella sa aj snažila a hneď niekoľkokrát, no ja som ju vždy odignorovala. Ako toho teraz ľutujem. Možnože keby som sa k nej správala aj ja inak, nestalo by sa toto všetko. Nie, teraz nie je čas na ľútosť. Teraz je čas na činy. Všetko napravím a snáď mi Bella dá ešte druhú šancu.

Keď som ju po tých štyroch mesiacoch uvidela znovu, nedokázala som uveriť, že to to isté dievča. Nielenže bola nezdravo chudá a bledá, no bolesť jej vyžarovala z každého kúska tela. Najviac však z očí. Očí, ktoré boli vždy hrejivé a láskavé, teraz boli bez života a iskry. Zamrelo mi srdce a prisahala som si, že to takto nenechám. Ona si nezaslúži takto trpieť a ani môj tvrdohlavý braček.

,,Ahoj, Bella,“ pozdravila som ju, keď konečne vyšla z kúpelne, zaželala otcovi dobrú noc a vošla do svojej izby, kde som ju čakala.

,,Rosalie,“ chrapľavo vydýchla, jej srdce bilo ako splašené.

,,Som to ja,“ potvrdila som jej to, keď som zbadala v jej očiach pochybnosti. Ani som sa jej nečudovala.

,,Prečo si prišla?“ dychtivo vyzvedala. Zdalo sa, že ani po tom, čo jej môj brat spravil na mňa nezanevrela. Usmiala som sa na ňu, čím som ju dokonale šokovala a začala som.

,,Môj príchod má jeden veľký dôvod, ktorý sa volá Edward,“ pri jeho mene sa nepatrne strhla. Ako sa zdalo rany boli hlboké.

,,To čo urobil bola tá najväčšia chyba v celej jeho existencii a my teraz tú chybu napravíme.“ Bella opatrne podišla k svojej posteli a sadla si na ňu.

,,Ale... on... on ma už nemiluje... sám to povedal,“ ťažko vydýchla a ja som mal vtedy chuť do niečoho udrieť. Ako jej mohol takto klamať?

,,Bella a ty si mu uverila? Po tom, čo ti skoro každú chvíľu vyznával lásku? Nevidíš prečo to spravil?“ Bella na nesúhlasne krútila hlavou a ja som videla, že to bude ťažké.

,,Bella, Edward ťa miluje. Klamal ti.“ Bella stále krútila hlavou, tak som si pred ňu čupla a chytila jej studené ruky. Ihneď sa na mňa pozrela a ja som videla ako veľmi jej tento rozhovor ubližuje, no vedela som, že keď konečne pochopí, všetkým útrapám a bolesti pominie.

,,Bella, my sme predátori a prepáč, no ty si naša korisť. Vieme byť veľmi presvedčivý a dobre klamať. Najmä my. Veď v podstate klameme stále. Náš vek... naše mená... robíme to, aby sme sa chránili a Edward, rovnako ako my, už má v tom veľa praxe.“

,,Ale prečo by mi klamal?“ nechcela chápať.

,,Nepoznáš Edwarda? Jediné o čo mu vždy išlo bolo, aby si bola v bezpečí a to podľa neho on a naša rodina ti nikdy nebudeme môcť poskytnúť. Chcel ti dať šancu na nový, normálny život, no nepochopil, že ty o život bez neho nestojíš, nech by už bol akokoľvek normálny. Rovnako ako podcenil ako to všetko dopadne na neho a na nás,“ smutne som jej vysvetľovala a zazrela v jej očiach iskričku nádeje.

,,Naozaj... naozaj to urobil len preto?“

,,Odvtedy, čo sme odišli, to už nebolo ono. Už sme neboli rovnaký, poznačila nás všetkých. Každému si chýbala, a aj mne,“ priznala som sa jej, čo ju znovu zaskočilo.

,,Áno, chýbala si mi. Bella... prosím odpusť mi moje správanie... ja viem, že som bola hrozná... ja proste som na teba žiarlila?“ zahanbene som pripustila.

,,Žiarlila? A na čo, preboha?“ zarazene sa ma pýtala.

,,Pretože si mala to, čo som ja nikdy nebudem mať. Si človek, Bella. A ja som vždy chcela byť len človekom. Aj keď má nesmrteľnosť svoje výhody, nikdy by som si ju sama nezvolila. Pre mňa bolo ťažké si zvyknúť na to čo sme a zmieriť sa s tým. Vieš, vždy som túžila po milujúcom manželovi a po krásnom dieťatku, ktoré by sme spolu mali. Teraz to už však nie je možné. Aj keď Emmetta nadovšetko milujem, nikdy ma neprestane bolieť fakt, že mu nikdy nedám dieťa. A ty... ty tú možnosť stále máš a ja som ti to proste závidela. Dokážeš mi odpustiť?“ musela som to vedieť.

,,Nemám ti čo odpúšťať, Rosalie. Nikdy som sa na teba nehnevala,“ jej slová ma úplne dojali. Nezaslúžila som si jej náklonnosť, no rozhodla som sa, že nikdy nedovolím, aby som o ňu niekedy prišla. Znovu som ju zarazila, keď som ju celá šťastná objala. Po prvotnom šoku mi objatie opätovala a ja som zavetrila víťazstvo.

,,Odpustíš aj môjmu tvrdohlavému bračekovi, že tak ublížil vám obom?“

,,Nesníva sa mi to? Naozaj ma Edward ešte miluje?“ chcela sa uistiť.

,,Nikdy ťa neprestal milovať,“ vážne som jej odpovedala.

,,Takže, letenky máme, veci máš zbalené, aj keď neviem načo, pretože ťa Alice určite vytiahne nakupovať. S Charliem sme sa rozlúčili, takže môžeme ísť,“ zhrnula som to a pomaly sme sa s Bellou rútili k letisku. Keď som jej vyjasnila náš plán, so všetkým súhlasila a neotáľala, už sa nevedela dočkať, kedy znovu uvidí Edwarda. Keď sme to oznámili Alice, už dávno tancovala radosťou a priam spievala, že všetko dobre dopadne. Už sme leteli do Anglicka, kde sme teraz bývali, keď som sa s Bellou chcela porozprávať.

,,Bella? Alice nám niečo spomenula... Niečo o tvojich plánoch... Plánoch na samovraždu,“ začala som opatrne, pričom Bella ihneď stuhla. Zdalo sa, že to Edwarda tiež pochytila.

,,Nechcem ťa poúčať ani ti niečo vyčítať. To spraví namiesto mňa Alice, ale chcela som len povedať, že ťa chápem,“ neveriacky sa na mňa zadívala.

,,Keby som musela ja žiť bez Emmetta, určite by som nevydržala tak dlho ako ty.“ Chápavo sa na mňa zadívala a ja som vedela, že odteraz sa náš vzťah radikálne zmenil a to k dobrému.

Na letisku v Londýne nás už čakal Emmett a poriadne vyobjímal Bellu, až ju skoro rozpučil. Tiež sa mu nepáčilo aká je teraz ešte krehkejšia, no povedal, že sa to razom zmení. Nasadli sme do jeho džípu a mierili si to k nášmu domu, vzdialeného pol dňa cesty, dúfajúc, že všetko sa predsa vydarí.

Alice:

,,Edward, neodvrávaj a choď,“ rozkázala som mu a on ma konečne poslúchol. Už som si myslela, že ho odtiaľto nedostanem. Je pravda, že prišiel len pred pár hodinami a ja som bola nesmierne rada, že je späť, no onedlho mala doraziť Bella, a toto ešte nebola vhodná chvíľa na to, aby sa stretli. Podarilo sa mi ho presvedčiť nech si vyrazí s Carlislom na lov a tak som mala čisté pole. Keď som začula na príjazdovej ceste auto, radosťou som skákala. A keď sa vo dverách objavili Emmett s Rosalie a za nimi moja milovaná Bella, až som zvýskla. Ihneď som ju drtila v náručí a počula ako sa z toho smeje.

,,Odpustíš mi sestrička?“ musela som to počuť nahlas.

,,Nemám čo odpúšťať,“ veselo riekla a už ju v náručí drtila Esme.

,,Tak preto ste boli v posledných dňoch taký zvláštni,“ došlo to mojej láske.

,,Tak si mi chýbala, dcérka,“ a keby mohla tak už Esme určite plače.

,,Aj vy mne, všetci,“ riekla Bella, ktorá už plakala.

,,Bella, ja sa ti chcem ospravedlniť,“ začal Jasper, no Bella ho zatrhla.

,,Nemáš prečo. Nehnevám sa na teba a ani som sa nikdy nehnevala,“ bolo jasné, že Jasperovi sa konečne uľavilo.

,,Tak, šup - šup do práce. Máme toho ešte veľa,“ rýchlo som ich poháňala, videla som, že sa Edward s otcom onedlho vrátia. Bellu sme poslali do kuchyne a každému jednému som rozkázala na nič nemyslieť. Keď sa dvere otvorili a vstúpil hlavný aktér, pokynula som hlavou k Rosalie. To bol signál na to, aby si začala spomínať na Bellu, keď ju prednedávnom uvidela. Edward zostal zamrznuto stáť na mieste a tupo pozeral niekam do zeme.

,,Nie,“ pridusene vydýchol.

,,To nemôže byť pravda.“

,,Ale je to pravda. A keby si mal viac rozumu, toto by sa nikdy nestalo,“ tvrdo som začala.

,,Alice...,“

,,Nie, žiadne Alice. Namiesto toho by si teraz mal myslieť na to, ako to napraviť.“ Nahnevane sa na mňa obrátil.

,,Sľúbil som, že už sa nevrátim a to aj dodržím. Nemôžem jej už ubližovať. Ona si zvykne... časom... zabudne na mňa a bude žiť ďalej...,“ snažil sa skôr presvedčiť seba, no vedela som, že to nefunguje.

,,Prečo to robíš?“ chcela som, aby to povedal nahlas.

,,Prečo?!“ nahnevane po mne vyštekol.

,,Pretože ju milujem a pretože si zaslúži omnoho viac,“ ublížene priznal. Zoširoka som sa na neho usmiala, keď sa za ním objavila Bella.

,,Aj ja ťa milujem a ty si pre mňa to najlepšie,“ vydýchla svoje priznanie a Edward sa šokovane obrátil za seba. Hodnú chvíľu si hľadeli do očí, až kým ju Edward konečne neobjal a nechcel ju pustiť.

,,Milujem ťa, milujem ťa,“ tieto dve slová ešte dlho zneli v našom dome. Asi po hodine pustil Edward Bellu zo svojho náručia a dovolil, aby sa poriadne zvítala zo všetkými. Potom sme sa všetci presunuli k vianočnému stromčeku a veselo sa bavili. Všetko bolo ako pred tým, ak nie rovno ešte lepšie. Edward všetko ešte raz Belle vysvetlil, no ona sa na neho nehnevala. Konečne boli znovu spolu a my tiež. Znovu sme boli rodinou, úplnou a celou. Veselou a šťastnou. Všetko bolo ako má byť. Každý vedel, že tieto Vianoce zostanú navždy tými najkrajšími Vianocami v našich život. Nemusela som byť ani jasnovidkou, aby som videla čo bude nasledovať. Čo nás všetkých bude sprevádzať po zvyšok našej existencie. Láska, bude to láska.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Vianočné prekvapenie: