Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Veta, ktorá by všetko zmenila, keby mohla ...

21.09.2009 (11:00) • BlackRosexq • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 3246×

Len som tak kráčal a spomínal na tie najkrajšie chvíle môjho života. Na chvíle v ktorých som bol s Bellou. Je to už rok čo som to nevydržal a bol sa pozrieť ako sa má. Ako bezo mňa žije. Neviem čo som si nahováral keď som si myslel, že bude plakať, spomínať. Že bude len bezcieľne blúdiť ako ja.

Na jednej strane som veľmi šťastný, že ja zdravá a má to čo si zaslúži. Má Jacoba. No na strane druhej, by som mu najradšej vykrútil hrdlo. Vtedy mi na rozum prišla tá najhoršie spomienka, ktorú som sa snažil dusiť. Na ktorú som už nikdy nechcel spomenúť. Bolo to presne pred rokom a ja som kráčal k Belle domov. Nemohol som už viacej vydržať ten pocit. Pocit, ktorý ma zožieral a ktorý bol stále a stále silnejší. Bez zaklopania som vošiel do domu a pomalými krokmi som sa blížil k Bellinej izbe. Len veľmi jemne som otvoril dvere a  nakukol do miestnosti, ktorá mi bola taká blízka. Do miestnosti v ktorej som prežil tie najkrajšie momenty života.

To čo som uvidel ma rozzúrilo. Kľučka v mojich rukách sa rozsypala na prach a dvere veľmi nepríjemne zavŕzgali. Našťastie som nikoho nezobudil. Ležala tam. Moja láska. Jediná láska, ktorú som kedy mal. Dal by som za ňu všetko. Svoj život, peniaze, pozabíjal by som tisícky ľudí len aby som ju mohol zachrániť. A ona tam teraz len tak ležala v objatí toho psa. Bola úplne holá. Cez seba mala prechodenú len tenkú deku cez ktorú som skoro videl jej nahé telo. Ako veľmi som po nej túžil. Ako veľmi som ju chcel. Chcel som ju bozkávať, hladkať, chcel som ju milovať. Stále a stále dookola. Ja som ju chcel mať a nie on! Ako sa to mohlo stať. Ona a ten psisko.

Môj najhorší sen sa splnil. Rýchlo som  vybehol z domu a musel ísť na lov. Inak by som niekomu asi ublížil. Len som bežal a bežal.  Vždy keď mi bola najhoršie som si spomenul na túto trpkú spomienku. Ako to mohla urobiť? Pýtal som sa sám seba hoci odpoveď som veľmi dobre poznal. Miluje ho a teba nie. Bol si len jedna stránka v jej živote. Bol si pre ňu len krátke vytrhnutie z reality. Bol si pre ňu len predmet, ktorý stratila a na chvíľu jej za ním bolo smutno. No potom sa z toho dostala a kúpila si nový. Na starý zabudla. Tieto predstavy ma ubíjali. Chcel som zomrieť. Nechcel som žiť. Jediné čo ma držalo pri živote bola Esme. Som jej synom a ona ako každá správna matka nechce  aby som bol mŕtvy. Chce aby som žil. Veľmi dobre ma chápe. Chápe ako sa cítim. No nie úplne. Nikomu koho poznám sa niečo takéto ešte nestalo.

Keď som odchádza myslel som si že to zvládnem, že zvládnem žiť bez lásky. No to nie je pravda. Vždy keď zatvorím oči vidím Bellu, vždy keď ich mám otvorené vidím Bellu. V každej mojej myšlienke sa nachádza Bella. Všetko čo robím, všade je Bella.  Len nie pri mne. Znovu, už ako veľakrát som to nevydržal a rozbehol sa vopred osudu. Bežal som a bežal. Prebehol som  asi cez pár štátov no vôbec to nepomohlo. Chcel som utiecť no nedalo sa. Svet bol príliš malým na to aby som mohol utiecť od smútku. Od samého seba. Vôbec som nechápal prečo proste som skočil a padal. Padal som dosť dlho čo ma až prekvapilo a nakoniec som dopadol. Neviem čo som si myslel. Že sa zabijem, že zomriem. Len som bezcieľne ležal na hladine a pozoroval mraky, ktoré boli na oblohe. V každom jednom som videl Bellu. V každom druhom som videl ako sa dotýka Jacoba na posteli. Chcel som sa utopiť. Ale nedalo sa. Plával som na hladine asi niekoľko hodín až som narazil na breh. Vôbec ma nezaujímalo či ma niekto videl alebo nie. Bol som sebecký. Na ničom mi nezáležalo len na sebe a na svojej bolesti.

Postavil som sa a išiel. Znovu som nabral smer Forks. Ani neviem prečo. Možno pre nádej, ktorá nebola alebo niečo v tom zmysle. Išiel som dlho. Išiel som ľudským krokom až som uvidel známe obrysy a niečo v mojej hlave sa preplo a zamieril som k nám domov. Bez slova som vstúpil do obývačky a vybehol dnu do svojej izby. Zobral som si peniaze,  pas a znovu vyšiel von. Cestou som počul ako na mňa volá Esme no vôbec som na ňu nereagoval. Len išiel. Z garáže som si zobral svoje Volvo  a  išiel k najbližšiemu letisku.  Vôbec som netušil čo robím, niečo v mojom vnútri mi však  kázalo nastúpiť do lietadla a ísť.

O niekoľko hodín, ktoré som prežil v mučivých spomienkach na naše najkrajšie momenty som vystúpil v Talianku. Prvé auto, ktoré som uvidel vyzeralo dosť dobre a tak som ho ukradol a smeroval si to do Volltery.  Netrvalo dlho a bol som v cieli mojej cesty. Rozmýšľal so prečo a čo, ale nevedel som prísť na žiadnu odpoveď. Smeroval som si to k najväčšiemu z hradov, ktoré lemovali celé námestie a hlavným vchodom som vošiel dnu. Pri recepčnom stolíku stále mladá žena, ktorú som vôbec nevydesil. Jedným pohľadom na moju tvár a telo pochopila čo som a zavolala niekomu zdola. Rozhovor som vôbec nepočúval hoci som mohol. Už som ďalej nevládal. Len som sa ako nejaký obyčajný človek zošuchol na zem a sedel tam niekoľko minút. Zatvoril som oči a pocítil  čiesi ruky ako  ma zodvihli zo zeme a podopierali. Nohy som prekladal len zo zvyku a načúval všetkým okolo seba. Všetci sa bavili len o mne. Čo mi však neprekážalo.

Jediné čo mi vadilo bolo to, že nemám Bellu. Že nemám lásku svojho života, svojej večnosti. Keby som vedel dal by som jej všetko. Dal by som jej aj nesmrteľnosť. Viem, že som sebecký ale dal. Žil by som s ňou a boli by sme šťastný. Mali by sme ľudí, ktorých milujeme. Svoje oči som otvoril až v momente keď som pocítil ako ma kladú na zem. Ocitol som sa vo veľkej miestnosti v ktorej boli na okolitých stenách všelijaké obrazy a starožitnosti. Ani som sa nestihol spamätať čo sa so mnou deje a už som stál vedľa Ara, pozerajúc mi do očí.

„Ahoj Edward. Prečo si prišiel?“ opýtal sa ma Aro svojim majestátnym hlasom a ja som pochopil, že to čo chcem mi určite nedá. Nedá mi možnosť zomrieť.

„Vieš, osobné problémy.“ Povedal som hlasom plným bolesti pri ktorom sa Aro zachvel a presunul som sa ďalej od neho. Teraz sme stáli od seba asi dva metre.

„Aaa. Osobné problémy. Aké to mi asi nepovieš, však?“ opýtal sa ma Aro a ja som hneď v tej istej  sekunde povedal

„Nie. Aro nepoviem. Prišiel som len kvôli jednej veci. Chcem zomrieť, a ty jediný to môžeš spraviť. Bol by si taký láskavý?“ opýtal som sa čo najjemnejším hlasom akým som v tej chvíli mohol hovoriť a díval sa úpenlivo do Arovych očí.

„Nie. Bohužiaľ Edward. Niečo takéto odo mňa nežiadaj. Som tu na to aby som nás chránil a nie zabíjal. Až chceš môžeš tu ostať ale iné odo mňa nežiadaj. Pravdu povediac bol by som veľmi rád keby si ostal a mohol nám z pár vecami pomôcť.“

„Nie to radšej nie. Nemám náladu ani chuť na niečo podobné. Len som sa opýtal a dostal som odpoveď. Mohol by som odísť?“ opýtal som sa a už som sa obracal keď ma Aro chytil za ruku a ja som pochopil, že to nebude až také ľahké.

„Počkaj Edward. Mohol by si tu aspoň chvíľu ostať. Možno zmeníš názor. Rád by som ťa lepšie spoznal.“

„Nie Aro. Naozaj. Ja...“

„Počkaj niekoho ti aspoň predstavím. Je u nás nová a rada by ťa stretla. Súhlasíš?“ prerušil ma Aro v strede vety.

„ No pár minút. Ale naozaj len pár. Nech sa mi ukáže. Chcem čo najskôr vypadnúť.“

„Peny? Prídi sem  , chce ťa vidieť.“ Zakričal Aro a ja som pozoroval skade vylezie. Hneď ako som ju zbadal som na všetko zabudol. Bol som len ja a ona. Nikto iný. Mala prekrásne  ryšavé vlasy, ktoré jej v brčkách padali až po plecia.  Vznášala sa ako anjel a jej úsmev, ktorým ma obdarovala mi pomohol zabudnúť na všetko a na všetkých  z môjho minulého života. Zabudol som na Bellu, Esme, Carlisla a aj na ostatných. Chcel som len ju a nikoho iného.

„No asi by sme vás mali nechať na chvíľu osamote.“ Povedal Aro víťazoslávnym hlasom a ja som pochopil, že moje očarenie je len trik. Trik proti, ktorému som už nemohol namietať. Nemal som nikoho, nepotreboval som nikoho, len Penny. Zabudol som na večnú lásku k Belle a miloval som len a len Penny. Chcel som ju mať navždy.

„Ahoj. Ako?“ spýtala sa ma tým najkrajším hlasom v celom vesmír a priblížila sa ku mne až tak blízko, že som cítil vibrácie v jej tele.

„Ahoj. Dobre. A ty?“

„Aj ja keď som s tebou. Nechceš sa prejsť?“ opýtala sa a chytila mi ruku. Až som nadskočil keď sa ma dotkla a rýchlo som ju chytil a vybral sa smerom, ktorým ma viedla.

„Prečo si to urobila?“ nedalo mi neopýtať sa hoci mi to bolo úplne jedno. Keby som mohol odísť neodídem.

„Príkaz. A ani na zachodenie nie si. Dúfam, že sa ti páčim.?“ Dúfaš, to čo má byť za otázku. Som tebou priam posadnutý. Nechcem nič len teba. Chcem ťa cítiť, bozkávať, milovať. Chcem byť už navždy len s tebou.

„Áno. Páčiš. A ako veľmi. Nie je to ani normálne. Chcem ťa ako ešte nikoho pred tým!“ povedal som a hoci som si myslel, že ma tieto slová zabolia nebola to pravda. Mal som dobrý pocit, že viac ako po roku sa cítim ešte oveľa lepšie ako s Bellou. Predsa však to malo jednu chybu. Cítil som niečo ako kúzlo. Niečo umelé. Niečo čo by vo vzťahu vôbec nemalo byť. Neviem ako ani prečo sa to stalo no Bella pre mňa už nič neznamenala.

„No to nie je pravda. Ale som šťastná, že to takto cítiš. Aj ja sa cítim podobne.“ Povedala a jej pery sa pri tom tak nádherne vlnili, že som nevydržal, chytil ju okolo pásu a pobozkal. To čo som cítil bolo niečo neuveriteľné. Niečo čo sa normálne stať nemôže. Bolo v tom cítiť umelinu a čary alebo čo no aj napriek tomu to bolo to najlepšie čo som v živote zažil. Mal som pocit, že pred tým než som stretol Penny som vôbec nežil. Bozkával som ju veľmi vášnivo  čo jej pravdaže neprekážalo a pridala sa do môjho tempa. Bozkávali sme sa dosť dlho a mne sa nechcelo veriť, že ju tak veľmi milujem. Ako sa to stalo? Pýtal som sa a ďakoval bohu, že som ju stretol. Chcel som ju a to hneď. Medzi bozkami som jej prechádzal z úst na krk a kľúčnu kosť pričom vydávala veľmi povzbudivé vzdychy. Prešiel som jej z pier na ucho a zašepkal slová, po ktorých som túžil najviac.

„Kde máš izbu?“ opýtal som sa a chcel ju hneď tu na tomto mieste, čo mi však nedovolila.

„Poď.“ Chytila ma za ruku a viedla cez dlhú chodbu do svojej izby. Nemohol som vydržať celú cestu a tak som ju už v strede cesty začal bozkávať. Dostali sme sa až k jej izbe a keď  som počul ako zatvorila dvere, srdce mi až nadskočilo. Prišla ku mne veľmi lahodným krokom a ja som ju zdrapil za pás a pritlačil k sebe. V živote som nebol šťastnejší. Chcel som len ju.

„Milujem ťa.“ Vyletelo zo mňa no vôbec som to neľutoval. Áno miloval som ju . Viac ako čokoľvek na tomto svete.  Bozkával som ju všade kde sa dalo. Po krátkom čase som ju chytil a položil na posteľ. Začal som ju hladkať a bozkávať všade kde sa dalo. Keď som ju už vybozkával , vyzliekol som jej tričko a podprsenku a hodil na zem. V živote som nič krajšie nevidel. Nikdy v živote som pred očami nemal toľkú krásu a nádheru ako teraz. Bola dokonalá. Jej prsia ma priam volali a ja som jej ich začal bozkávať a hladkať. Všetko čo sa dalo. Pomaly som prechádzal hore dole a rukou som mimovoľne zablúdil do jej nohavíc. Pomaly som sa blížil k miestu, ktoré som chcel najviac. Až som ho napokon zacítil. Bol som až prekvapený aká je vlhká. Jemne som jej prechádzal po celej dĺžke prirodzenia a strčil som jej prsty dnu. Bolo to niečo neuveriteľné. Vkĺzol som dnu tak rýchlo a jemne až ma to nadchlo. Posúval som prsty von a dnu a počúval jej vzdychy, ktoré mi robili dobre.

Nakoniec som to nevydržal a zatiaľ čo mi ona dávala dole tričko ja som nám dal dole nohavice a ľahol si na ňu. Ona mi pomohla a rozkročila si nohy. Jednu nohu som jej  chytil a pritisol si ju bližšie a druhú som jemne hladkal. O niekoľko sekúnd som pocítil ako na mňa priráža a tak som začal spolupracovať aj ja. Nikdy som nezacítil nič lepšie. Prirážal som čoraz viacej a viacej a počúval ako Penny vzdychá. Napokon som prirazil ešte raz a pocítil ten najkrajší pocit, ktorý som kedy zažil. Celým telom sa mi rozlieval elektrikou nabitý prúd a išiel som s toho zošalieť. Musel som až vykríknuť. Pocítil som ako sa Penny ešte dvakrát pohla a potom aj ona zavzdychala tým najkrajším vzdychom, aký som kedy počul.

Pokiaľ ona ešte doznievala  ja som už bol pripravený. Počkal som chvíľu a neváhal zobrať si ju ešte raz a potom aj tretí raz. Napokon sme ale usúdili, že už musíme vstať a tak sme sa obliekli. Vedel som, že je to len kúzlo no rozhodol som sa že zabudnem čo to je a zostanem šťastný.

Už prešiel viac ako rok a mne sa ešte Penny nezunovala. Stále som ju chcel a mal som ju. Bolo to nevydržanie. V hlave som mal pocit že som zabudol na niečo veľmi dôležité no nikdy sa mi nechcelo rozmýšľať čo to je. Radšej som to nechal tak a venoval sa láske svojej večnosti. Po našom prvom styku som sa rozhodol, že vo Volltere ostanem a presťahoval sa ku Penny. Každý večer sme mali plný erotiky a milovania sa. Ani jednému z nás to neprekážalo. Sem tam sa nám niečo podobné prichodilo aj cez deň no na tom sme si dávali pozor pretože Aro sa na nás hneval. Nikdy som od Penny nešiel na viac ako desať metrov a vždy som ju držal alebo bozkával. Všetko bolo nádherné až na pocit, ktorý mi zožieral dušu. Na pocit, že som na niekoho zabudol. Neprišiel som však na koho.

Už prešiel rok čo sme spolu a ja som sa ako každé ráno aj toto ráno zobudil v Pennynej posteli. Kde je? Zľakol som sa keď som ju nenašiel vedľa seba a rýchlo som sa obliekol. Vybehol som z izby no našťastie som ju stretol na chodbe.

„Ahoj. Kde si bola?“ opýtal som sa a dal jej pusu na ústa, ktorú však odmietla.

„Čo sa ti stalo?“ opýtal som sa keď som vedel že niečo nie je v poriadku.

„Nič. Len nemám svoj deň. Vieš dneska niekto príde a ...  To ti vysvetlí Aro o piatej k nemu máš prísť.“

„Aha.. A prečo mi to nemôžeš povedať ty...???...“ opýtal som a no vzápätí po mojej otázke ako keby zmenila názor a začala ma vášnivo bozkávať. Strhla ma do izby a ja som zabudol na všetko ostatné. Milovali sme sa hrozne dlho a veľakrát. Hrozne sa mi to páčilo no cítil som že niečo nie je v poriadku. Vždy keď som sa chcel spýtať čo je, odmietla ma nejakým gestom alebo pohybom, ktorý mi až zapol srdce. O pár hodín sme usúdili, že by bolo skončiť a ľahli sme si, že ideme spať. Nie je to taký spánok aký majú ľudia no niečo v tom zmysle, že keď všetku svoju energiu zo sexu umiestnime v našom tele do jedného bodu, je to niečo ako spánok alebo čo. Ja som tomu nikdy nechápal. Proste som zaspal a zobudil som sa až na Ara, ktorý mi klopkal na dvere. Znovu ako ráno ani teraz som vedľa seba Penny nenašiel a tak som sa len rýchlo obliekol a išiel otvoriť dvere.

„Ahoj Edward.“ Pozdravil sa mi Aro a vyzeral veľmi napätý.

„Ahoj. Máš nejaký problém s ktorým ti môžem pomôcť?“ opýtal som sa keď som videl ako sa tvári.

„Nie ale až by si sa  mohol  o päť minút zastaviť vo veľkej sieni. Bol by som veľmi rád.“

„Áno. Pravdaže. Prídem.“ Odpovedal som a rozmýšľal čo do mňa môže Aro chcieť vo veľkej sieni. Ani som sa nestihol spamätať a prešlo päť minút. S istým strachom a nádejou, ktorým som nerozumel som sa blížil k veľkej sieni. Otvoril som dvere a išiel smerom k veľkej stoličke na ktorej som pravidelne sedával. Sadol som si a pozrel sa na Ara, ktorý len tak sedela hľadel pred seba. Vtedy sa však otvorili veľké dvere, ktoré upútali moju pozornosť. Vyšiel s nich Alec a  viedol zo sebou.....

Bella.  Bože môj... Bella. Ako som mohol zabudnúť. V jednej chvíli som miloval Penny a v druhej znovu Bellu. Ako som ju zbadal kúzlo pominulo a ja som si spomenul na všetkých, ktorých som miloval a na všetko čo som predtým zažil.

„Ahoj Bella.“ Pozdravil sa Aro a pokračoval.

„Ako vieš, zistil som že vieš naše tajomstvo. A tak isto vieš, že to nesmiem dopustiť. A vieš čo ťa čaká.“ Opýtal alebo skôr oznámil Aro a mňa hneď v tej chvíli pochytila taká zúrivosť, že som sa postavil a zastal pred Bellou.

„Ju nie Aro.“ Oznámil som a začal sa skláňať a syčať v obranom geste. Bola jediná, ktorú som kedy naozaj miloval a on mi ju chcel vziať. Síce ma už nemiluje má druhého no moje city sú stále rovnaké. Milujem ju a dal by som za ňu všetko čo mám. Je môj svet. Je moje všetko. Ďalej som však nestihol rozmýšľať, pretože sa na mňa vrhol Alec a začali sme bojovať. Ani neviem ako, ocitol som sa bez ruky a vzápätí bez druhej. Už som len matne spomínal na všetky krásne okamihy s Bellou a na to čo som jej spôsobil. Ako som sa mohol zamilovať do niekoho iného keď vždy budem milovať len ju. Ako som jej to mohol urobiť. Bože môj. Vtedy však spravila niečo čo som nečakal. Kľakla si a povedala:

„Prosím puste ho. Nezabíjajte ho.“

„Nie moja drahá. Musí to tak byť!“ odpovedal Aro a ešte predtým ako som posledný krát zatvoril oči som počul tú najkrajšiu vetu na celom svete. Vetu, ktorá by všetko zmenila, keby mohla.....!!!!!.....

„Milujem ťa Edward. Navždy!“ zakričala Bella a ja som zatvoril oči.

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Veta, ktorá by všetko zmenila, keby mohla ...: