Aj keď som po tom všetkom, čo sa dialo nedávno, rozmýšľala, že pokračovanie nenapíšem, jedna neodbytná osoba ma presvedčila, aby som to napísala - týmto dakujem a tiež venujem túto kapitolu - Beny. Toto pokračovanie sa odohráva o niekoľko mesiacov. Ani Bella, ani Edward na spoločne strávené chvíle nemôžu zabudnúť. Každý to rieši po svojom, ale napokon sa predsa len znovu stretnú. Ako to s nimi bude ďalej a dajú sa vôbec dokopy, tak to si už musíte prečítať.
Poviedku som rozdelila na dve časti, keďže som sa nejako rozpísala.
Nakoniec pripomínam, aj keď teraz už je na to aj upozornenie už pri vstupe, že táto poviedka je EROTICKÁ - to znamená +18
Dúfam teda, že sa vám toto pokračovanie bude páčiť a teším sa na vaše komentáre. Ďakujem. Vaša NeliQ
22.04.2010 (16:15) • NeliQ • FanFiction jednodílné • komentováno 4× • zobrazeno 8214×
Bella
Ubehlo zopár mesiacov od svadby Rose a Emmetta. Teraz bývali niekde v okolí Vancouveru. Od ich svadby som Edwarda nevidela, no často som na neho myslela. Nedokázala som na neho zabudnúť, aj keď som si to najprv myslela. Stále som ho mala v hlave, cítila jeho vôňu, jeho dotyky, ktorými ma priviedol niekoľkokrát k vrcholu. Už dávnejšie mi došlo, že som sa do neho zamilovala. Hoci som to nechcela – stalo sa. Bolo mi jasné, že toto sa odohráva len vo mne a ani na okamih ma nenapadlo, že by vôbec mohol moju lásku opätovať. Predsa len bol to známy sukničkár a nič sme si nesľubovali. To, čo bolo medzi nami, bol len sex. Teda pre neho určite. No ani to, že som to vedela, mi nezabránilo, aby som na neho často myslela. Hlavne vo chvíľach, ako bola táto. Dnes bol znovu jeden z tých večerov, keď som bola vo svojom ateliéri, ktorý mi slúžil aj ako byt. Cam s Rachelle boli pracovne v New Yorku a ja som bola znovu sama. Jeden by si myslel, že som si za tie roky už mohla na samotu zvyknúť, ale nebolo to tak. Od Thomasovej smrti mi chýbala prítomnosť niekoho blízkeho, aj keď sa Rose snažila niekoho takého zastať, nebolo to presne to, čo by som potrebovala. Po jej svadbe s Emmettom som tú samotu pociťovala ešte viac. No našla som si spôsob, ako sa s ňou aspoň trochu vyrovnať. Možno to nebol najideálnejší spôsob, ale bol jediný, ktorý som zatiaľ našla.
Vošla som do kúpeľne a cestou zo seba zhadzovala všetko oblečenie. Bradavky som už mala navreté vzrušením a telo čakajúce na to, čo sa bude diať. Tento rituál som opakovala dosť často, preto pre mňa nebolo prekvapením, že moje telo sa chvelo očakávaním. Postavila som sa do sprchového kútu a pustila na seba horúcu vodu. Kvapku za kvapkou sa moja túžba zväčšovala a ja som sa odobrala do svojich pravidelných predstáv. Jednou rukou som si hladila prsia a druhá zamierila k miestu, ktoré sa už nevedelo dočkať jej dotyku. Predstavovala som si, že tá ruka nie je moja, ale Edwardova. Predstavovala som si, ako mi ňou prechádza po každom kúsku môjho tela a privádza ma tým do vytrženia. Druhá ruka sa zatiaľ maznala s klitorisom. Bolo tak jednoduché si predstavovať, že sú to Edwardove ruky, že je to on, kto mi spôsobuje tú slasť. Pred očami som mala jeho dokonalú tvár a ešte dokonalejšie telo. Chcela som ho pohladiť a dopriať mu rovnaké potešenie, ako pri prinášal on, ale ako vždy mi v mojich predstavách povedal:
„Teraz chcem, aby si si to užívala ty,“ a ja som ho samozrejme poslúchla.
Jeden prst som si vsunula do vnútra a začala ním rytmicky pohybovať. Pridala som druhý a chrbtom sa oprela o stenu a neprestajne do seba vnárala prsty. Jedinou nevýhodou tejto mojej predstavy bolo, že tu Edward skutočne nebol. Tak rada by som znovu cítila jeho jazyk na mojom klitorise, jeho penis v sebe, hladila jeho prirážajúci zadok. No teraz tu bol len v mojich predstavách, takže som si musela vystačiť sama so sebou. Zrýchlila som prirážanie prstov a druhú ruku presunula na klitoris. Cítila som, že to prichádza. Začalo sa to v hlave a postupne to prechádzalo celým mojim telom, až to vybuchlo v centre mojej rozkoše a moje telo pohltil mohutný orgazmus. Pod jeho náporom som sa zviezla na zem, kde som prudko oddychovala. Ako upír som to síce nepotrebovala, ale prišlo mi to prirodzené.
Neviem, ako dlho som tam sedela a stále sa mysľou vracala k udalostiam s pred niekoľkých mesiacov, ale odrazu ma vyrušilo zvonenie telefónu. Mala som v pláne ho ignorovať, ale keď zvonil neprestajne niekoľko minút v kuse, vstala som, ovinula okolo seba osušku, prebehla do ateliéru a zdvihla ho. Ani som sa nestihla pozrieť na displej kto volá, ale stačilo jedno slovo a ja som volajúceho hneď spoznala.
„Ahoj Isabella,“ povedal a mojim telom prešlo zvláštne chvenie.
Už to bolo dávno, čo som ho počula, či dokonca videla, ale predsa len som s ním prežila nejaký čas večnosti.
„Ahoj,“ pozdravila som slušne.
„Ako sa máš?“ opýtal sa, no mne bolo jasné, že kvôli tomu nevolá.
„Dá sa to,“ odvetila som.
„Počul som, že Thomas je mŕtvy,“ pokračoval a moje srdce sa jemne zachvelo.
Thomasova smrť mi už nespôsobovala takú bolesť ako kedysi. Mohol za to Edward. On nahradil Thomasa v mojom srdci. Dokonca som mala teraz aj problém si vybaviť Thomasovu tvár.
„Áno, už je to tak. Ale som si istá, že kvôli tomu nevoláš.“
„Haha,“ zasmial sa. „Dobre ma poznáš. Skutočne volám kvôli niečomu inému. Mám pre teba návrh,“ povedal a ja som dychtivo čakala, čo z neho vylezie.
No nech je to čokoľvek, už viem, aká bude moja odpoveď.
O dva dni
„Ahoj Bells, sestrička,“ privítala ma Rose pri dverách domu.
„Ahoj Rose, rada ťa vidím. A tiež rada vidím, že manželstvo ti prospieva.“
Skutočne sa mi Rose zdala ešte krajšia ako obvykle. Zdá sa, že láska robí aj s upírmi divy. Rose sa zasmiala a pozvala dnu. Mali veľmi pekne zariadený dom, no mňa hneď napadali jeho vylepšenia. No hold moja práca je aj moja záľuba a to sa vo mne nezaprie.
„No čo sestrička, čo ťa privádza?“ opýtala sa Rose po chvíli.
„To nemôžem prísť len tak pozrieť sestru?“ odvetila som jej otázkou.
„Ale jasné, že môžeš. Len sa mi to nejako nezdá. Bells, je všetko v poriadku?“
„Samozrejme,“ hlesla som sa snažila sa o tom presvedčiť aj samú seba, hoci som vedela, že o pár dní už možno v poriadku nebude nič.
Rose sa na mňa skúmavo zahľadela a ja som sa snažila tváriť, ako že sa nič nedeje, že je všetko v pohode. Ako by som už nejaký čas nezúfala nad neopätovanou láskou, ako by Thomas nikdy nezomrel, ako by som bola ten najšťastnejší upír na zemi. No bohužiaľ, moja sestra do mňa až príliš videla.
„Neklam mi Bells, vidím, že v poriadku nie si. Čo sa deje? Dobre vieš, že mne môžeš všetko povedať. Sme predsa sestry.“
„Ale nič Rose. Čo by sa malo diať?“
Skúmavo sa na mňa zahľadela a ja som skoro počula, ako jej to v hlave šrotuje.
„Za to môže on, však? Ja som ťa varovala. Prečo si ma neposlúchla? Veď som ti hovorila, aký je. Bells, prečo?“
Čo na toto povedať? Áno, máš pravdu. Varovala si ma a ja som bola blbá, lebo som sa nechala omámiť. Ale keby sa to nestalo, tak by som nikdy nezažila najlepší sex v živote a zrejme by som nikdy nespoznala, ako trpko môže chutiť láska. A tiež by som zrejme neprijala tú ponuku.
„Nič to Rose, to prejde,“ povedala som odhodlane, teda aspoň som sa snažila, aby to odhodlane znelo.
„Poď za mnou,“ hlesla a otvorila svoju náruč.
Schúlila som sa do nej a ona ma upokojujúco hladila po vlasoch. Pripomenulo mi to dni, keď zomrel Thomas. Vtedy mi tiež bola oporou. Musím z tejto návštevy vyťažiť, čo sa dá. Bohvie, čo bude pozajtra.
Edward
„Áno, ešte. Poď!“ vzdychala Elis a ja som do nej stále rýchlejšie prenikal.
Dlhé čierne vlasy mala rozhodené na vankúši a jej štíhle telo sa pod mojim náporom vzrušujúco vzpínalo. No mne bolo vlastne jedno, ako vyzerá, dokonca mi bolo úplne jedno, kto je. Ja som si aj tak predstavoval niekoho úplne iného – Isabellu. Tú sladkú Bellu, s ktorou som strávil tých pár neskutočných chvíľ v hotelovej izbe. Tú, pri ktorej som sa cítil po veľmi dlhom čase skutočne živý a nie ako mŕtvola, mechanicky vykonávajúca svoje potreby. Ani som netušil, prečo to vlastne robím. Prečo s tými ženami spávam, no možno som si ju chcel takto dostať z hlavy. Avšak, nemalo to žiadny účinok. Stále som na ňu myslel, kdekoľvek som sa pohol, všade som videl jej tvár, počul jej vzdychy, cítil jej hebké telo pritisnuté na moje.
„Bože,“ vzdychala stále Elis a ja som cítil, že sa už blížim k vrcholu.
Zrýchlil som prírazy a moje telo sa zachvelo pod náporom orgazmu. Chvíľu som ešte zostal ležať a v hlave si premietal, čo sa práve odohralo. Došlo mi, že som Elis skoro ani nevnímal a celý čas som myslel na Bellu. Pripadalo mi to, ako by som ju podvádzal. Toto už ani nie je možné, ako mi zamotala hlavu. Znechutený sám zo seba som vstal a začal sa obliekať. Počul som, ako sa Elis za mnou posadila.
„Stalo sa niečo?“ opýtala sa.
„Ehm... ja už musím ísť,“ vykoktal som zo seba a bez jediného pohľadu som vybehol von.
Zastavil som sa až v mojom byte, kde som zo seba zhodil veci a vošiel do sprchy. Rozmýšľal som nad udalosťami, ktoré sa odohrali v posledných mesiacoch a vtedy som sa rozhodol.
Na druhý deň som stál pred domom a klopal na dvere. Doľahli ku mne myšlienky môjho brata.
„Bože, kto zas otravuje. Konečne sú baby na chvíľu preč z domu a ja sa môžem venovať futbalu a niekto otravuje.“
Nad tým som sa musel zasmiať. Je to ešte len pár mesiacov, čo je ženatý a už je rád, keď žena vypadne z domu. Otvorili sa dvere a on zostal na mňa neveriacky hľadieť.
„Edward? Čo ty tu?“
Emm vypadal, ako by ma videl prvý krát a jeho hlavou sa mihol obrázok tej, kvôli ktorej som tu dnes stál. No potom, ako by sa uvedomil, začal si myšlienky chrániť. Nechápal som to, ale nechal som to tak.
„Prišiel som na návštevu. Môžem ísť dnu?“
„Načo?“ opýtal sa Emm a ja som na neho zostal nechápavo hľadieť.
„Načo?“ opakoval som jeho otázku a zamračil sa.
Tak môj ctený bratček sa ma pýta, na čo chcem ísť do jeho domu. Bože, kam táto doba speje, teda kam speje chovanie môjho brata.
„Bože! Jasné, poď dnu. Ja som sa vlastne chcel opýtať, že na čo si prišiel? Stalo sa niečo?“ neprestával kecať Emm.
Neviem prečo, ale pripadalo mi, že chce niečo skryť, ale stále som nemohol prísť na to čo. Posadili sme sa do obývačky a ja som si všimol futbalový zápas, ktorý práve išiel v televízii. Tak to kvôli tomuto tak vyvádza? Vtedy sa otvorili dvere a ja som pochopil, že to, prečo vyvádza, nie je futbal.
Môj nos omámila známa vôňa a ja som hľadel do tváre tej, kvôli ktorej som sem vlastne prišiel. Aj keď som vôbec nečakal, že ju nájdem práve tu. Mal som v úmysle sa nejako Emma nenápadne na ňu popýtať – kde býva, ako sa má a hlavne, či niekoho nemá. Potom som sa chcel vydať za ňou. No osud to zariadil inak, a práve preto tu teraz stojí a ja sa môžem dívať do jej prekrásnej tváre. Akosi automaticky som sa postavil a moje nohy sa svojvoľne vydali k nej.
„Ahoj,“ šepol som hľadiac do jej tváre.
„Edward, čo ty tu? Nečakali sme ťa. Stalo sa niečo?“ opýtala sa Rose, ktorú som si až teraz všimol, preto som sa zastavil uprostred kroku.
„Prečo by sa malo niečo stať? Čo s tým obaja máte? To nemôžem prísť len tak na návštevu? Pre vašu informáciu – skončil sa mi semester a doma som sa celkom nudil, tak ma napadlo, že by som vás prišiel pozrieť,“ klamal som ostošesť a prekvapivo mi to nerobilo žiadny problém.
Rose na mňa skúmavo hľadela a ja som si až teraz uvedomil, že vôbec nepočujem jej myšlienky, vlastne žiadne myšlienky. Samozrejme za tým musela byť Bella, len som nechápal, kvôli čomu to robí, teda nie, že by mi to nejako výrazne vadilo. Emmettove myšlienky neboli nikdy zaujímavé, skôr otravné. Po chvíli zrejme Rose usúdila, že som jej povedal pravdu, pretože podišla k Emmettovi a posadila sa vedľa neho. Za to Bella tam stále stála, akoby na niečo čakala.
„Hej Bells, to tam chceš stáť celú večnosť? Poď si sadnúť, práve začal druhý polčas,“ okríkol ju Emm a v jeho tvári bolo vidieť nadšenie.
Nikdy som nechápal ten jeho záujem o šport. A Bella na tom asi bola rovnako, lebo kývla rukou a vyšla hore po schodoch. Omámene som sledoval jej ladne sa pohupujúci zadoček obtiahnutý tesnými jeansami. Mojim telom prešla vlna túžby a ja som mal čo robiť, aby som sa nerozbehol za ňou. Musel som sa posadil, aby som túžbu nevypočul. A tak sa stalo, že som s Emmom a Rose dopozeral futbal. Rose na mňa celý čas podivne zazerala takým vyčítavým, mne nepochopiteľným, výrazom. Po skončení futbalu mi ukázala izbu, do ktorej som sa mohol zložiť. Bola to vkusne zariadená izba, ku ktorej patrila luxusná kúpeľňa s obrovskou vaňou a priestranným sprchovým kútom. Mysľou mi prebehla spomienka na Bellu, zvíjajúcu sa pod mojimi dotykmi vtedy v hoteli v podobnom sprchovom kúte ako bol tento a môj penis na túto spomienku okamžite zareagoval. Zvalil som sa na posteľ a snažil sa tu túžbu potlačiť. To sa ani na chvíľu neviem ovládať? Nie, pri spomienke na Bellu to proste nejde. Vždy, keď si len spomeniem na jej prekrásne telo, na jej túžobné vzdychy a telo zmietajúce sa pod náporom orgazmu. Bože, na čo to zas myslím? Bolo strašne vedieť, že Bella je v izbe cez chodbu sama a nás delia len dve steny od toho, aby sme sa mohli znovu poddať tej vášni. Ale mala by ona vôbec ešte záujem? Čo, ak to pre ňu skutočne bol len sex? Snažil som sa vybaviť jej výraz, keď ma dnes zbadala. Bol prekvapený, nadšený, smutný, sklamaný? Nevedel som určiť, ako sa tvárila, pretože vždy, keď som si vybavil jej tvár ma ovládla túžba.
Už som si pripadal ako nejaký úchylák, ktorý je neskutočne nadržaný len z vedomia, že objekt jeho fantázií je pár metrov od neho. Ale čo som mal za ňou prísť s tým, že či by sa nechcela so mnou vyspať? To na ňu predsa nemôžem len tak vybafnúť. A bohvie, či by mala záujem. A už vôbec nemôžem na ňu ísť s tým, že som sa do nej asi zamiloval. Veď, čo ak by ma odmietla? Prežil by som to vôbec? Potriasol som hlavou, aby som zahnal tieto zúfalé myšlienky a znovu si v hlave vybavil jej prekrásnu tvár. Môj pohľad skĺzol do jej výstrihu a postupoval nižšie. V mojom penise to začalo bolestivo pulzovať a ja som tej bolesti odolať nedokázal. V priebehu niekoľkých sekúnd som sa vyzliekol a zapadol do sprchy. Pustil som horúcu vodu a pod kvapkami, ktoré som na svojej mramorovej pokožke sotva cítil, som sa poddal vzrušeniu. Uchopil som svoj penis do ruky a v hlave si predstavoval nahú Bellu. Prechádzal som hore a dolu po celej jeho dĺžke a v mojich predstavách sa objavila Bella, kľačiaca na kolenách, ako berie môj penis do ruky. Bol som tak pohrúžený do tej až príliš príjemnej činnosti, že som si vôbec nevšimol, že niekto otvoril dvere na kúpeľni. Uvedomil som si to až vtedy, keď sa otvorili dvere na kúte a predo mnou sa objavila tá, vďaka ktorej som tu teraz stál so vztýčeným penisom v ruke.
Bella
Keď Rose otvorila dvere, nemohla som uveriť svojim očiam. Pár krát som zamrkala, či sa mi to nezdá, ale nie. Bol tam, stál tam stále rovnako nádherný. Očami som ho prebehla zdola hore a späť. Moje telo to hneď vytušilo a ja som pocítila vlhko medzi nohami. Bože, to na neho budem stále takto reagovať? To nie je možné. V tom som sa pozastavila vo svojich sexuálnych fantáziách a mojou mysľou sa hnala jediná otázka. No skôr, ako som ju stihla položiť, ma predbehla Rose. Po jeho odpovedi som posmutnela, no potom som musela sama sebe vynadať. Hádam si si nemyslela, že sem prišiel kvôli tebe? Veď ani nemohol vedieť, že si tu. Určite už dávno zabudol, že sa niečo medzi nami odohralo. Veď podľa Emmetta to bol poriadny sukničkár a takí dlho sami nezostanú. Stále som tam stále, oproti mne Edward a očami sme sa rengenovali, no nikdy sme sa pohľadmi nestretli. A ja som vlastne ani nechcela, pretože som si bola istá, že ak sa pozriem do tých jeho zlatých očí, úplne stratím hlavu. A to som nemohla pripustiť. Musím sa chovať, ako by sa nič nestalo, ako by som pred sebou nič nemala, ako by táto cesta nebola rozlúčkou s Rose. Preto, keď ma Emm okríkol, aby som si k nim sadla a pozrela si futbal, len som kývla rukou a vyšla hore, do izby, ktorú mi Rose pridelila. Tam som sa zvalila na posteľ a ako inak – myslela som na Edwarda.
Stále som nevedela pochopiť, ako som sa mohla tak rýchlo zamilovať. Aj keď sex s ním bol skutočne úžasný a on sám vyzeral lepšie, ako akýkoľvek chlap, či upír, akého som kedy videla. Bohužiaľ aj Thomas popri ňom vyzeral ako čajový odvar poriadneho chlapa. No dobre, už som pochopila, prečo som sa do neho zamilovala, ale teraz, čo s tým urobím. Nemôžem predsa za ním len tak prísť s tým, že som sa do neho zamilovala. Ale veď možno to už pozajtra aj tak bude jedno. Ja tu už nebudem a on si ani nespomenie, že nejaká Isabella existovala.
Vôbec som netušila, ako dlho som ležala, ale môj vnútorný rozhovor so sebou samou prerušilo klopanie na dvere.
„Bells, môžem?“ opýtala sa Rose.
„Samozrejme, poď ďalej,“ odvetila som bez toho, aby som zmenila polohu.
Rose sa posadila na kraj postele a zachmúrila sa.
„Prepáč,“ hlesla.
„Čo ti mám prepáčiť?“ pýtala som sa nechápavo.
„Že sa tu objavil. Fakt som to nevedela, že sa tu odrazu zjaví, ale nemôžem ho len tak vyhodiť, predsa len je to Emmettov brat,“ ospravedlňujúco vysvetľovala.
„Bože, Rose. To je v poriadku. Nemohla si to vedieť a ja to úplne chápem. Nejako to zvládnem,“ presviedčala som ju, či skôr samu seba.
„Si si istá Bells? Lebo ak nie, tak kým tu bude, tak my dve môžeme niekde vypadnúť,“ navrhla.
Nad odpoveďou som rozmýšľala sotva sekundu. Predstava, že on je tu a ja by som bola niekde inde a práve vtedy, keď by som mala možnosť byť s ním, sa mi priečila.
„Nie Rose, skutočne to bude dobré. Veď sa zase až tak veľa nedeje. Budem sa k nemu chovať, ako by sa vtedy nič nestalo a som si istá, že aj jemu to takto bude viac vyhovovať.“
„Dobre sestrička, ale keby sa čokoľvek dialo, keby toho bolo na teba moc, tak mi to musíš povedať, dobre?“
„Dobre, dohodnuté,“ sprisahanecky som sa usmiala, ako by sme tu práve stvrdili nejakú veľmi dôležitú a tajnú dohodu.
Rose sa tiež usmiala a vstala.
„Ozaj, a to hlavné, prečo som prišla. Ideme teraz s Emmettom na malý lov. Už sme dávno neboli a je na čase to napraviť.“
Len som prikývla, že som to vzala na vedomie a Rose odišla. Aj mi bolo jasné, že síce možno idú na lov, ale ten ich výlet má úplne iný význam. O pár minút som počula dole buchnúť dvere a dom sa ponoril do ticha. Bolestne som si uvedomovala Edwardovu prítomnosť v neďalekej izbe. Už som sa ani nesnažila zapierať túžbu po ňom. Ani neviem, čo ma to napadlo, hlavne keď som si ešte pred chvíľou povedala, že sa ho budem snažiť ignorovať, ale odrazu som stála pri dverách hosťovskej izby a klopala. Keď ani na tretí krát nikto neotváral, započúvala som sa do zvukov v izbe. Až teraz som si uvedomila, že z izby sa ozýva zvuk tečúcej vody. Bože, prečo? Stačilo si spomenúť na sprchu a v mysli sa mi objavili obrazy, ktoré ma už dlho prenasledovali. Edward, jeho dokonalé telo, jeho neskrotná túžba. Vzrušením som skoro zavzdychala. Mala som odísť, dokonca som aj na chvíľu pustila kľučku, na ktorej som dovtedy držala ruku. Mala som odísť, nechať ho tam a ponoriť sa do svojho vlastného sveta, kde bolo aspoň na krátky čas všetko dokonalé. Mala som, ale neurobila som to. Namiesto toho som vrátila ruku na kľučku a otvorila dvere. Ako v snoch, sotva vnímajúc samú seba, som prešla ku dverám kúpeľne, otvorila ich a vošla. Pohľad mi hneď padol na sprchový kút, v ktorom sa odrážala Edwardova postava, ale to nebolo podstatné. Dôležitejšie bolo to, čo som podľa jeho siluety mohla tušiť, že robí. Nebola som si istá, ale nedalo mi to. Musela som sa presvedčiť. Iná Bella, tá pred rokov, pred tým, než spoznala Edwarda, by okamžite zatvorila dvere a zmizla, ale táto nová, odvážnejšia, tak tá cúvnuť nemienila. Urobila som tých pár, pre mňa a môj osud, tak dôležitých krokov a otvorila dvere na sprchovom kúte.
Zostala som hľadieť do Edwardovej prekvapenej a možno aj trochu zahanbenej tváre. Ako som si myslela, Edward sa v sprche uspokojoval, teda, ak to penis v jeho ruke mal naznačovať. Ja som sa však nad tým, čo doteraz robil, vôbec nepozastavovala. Moje oči teraz hypnotizovali ten dokonalý nástroj túžby, ktorý mi v minulosti priniesol toľko rozkoše a ja som ju túžila cítiť znovu. Omámená jeho prítomnosťou, jeho telom, som vošla dnu a rukou objala jeho ruku, stále zvierajúcu jeho penis.
„Bells,“ šepol, no mne to skôr znelo ako modlitba.
Všimla som si ako na chvíľu privrel oči, keď som mu jemne prešla po celej dĺžke jeho penisu. Ani som si neuvedomovala, že sme v sprche a moje oblečenie je už skoro celé mokré. Nebolo to dôležité, rovnako ako nebolo dôležité nič iné, ako ja a Edward, tu a teraz. Otvoril oči a prstom mi jemne prešiel po tvári.
„Bože, tak veľmi ťa chcem,“ povedal a mne viac nebolo treba.
Okamžite som zo seba začala strhávať mokré oblečenie a Edward mi v tom náhlivo pomáhal. Konečne som bola nahá, rovnako ako on a mohla som sa k nemu privinúť, cítiť ho celým svojim telom. Každou jeho čiastočkou som ho vnímala. Oprela som sa o neho a ruky ponorila do jeho mokrých vlasov. Pritiahla som si jeho tvár a konečne ochutnala tie sladké pery, o ktorých som tak často snívala. Náš bozk sa stával naliehavejším a dravejším. Rukami som blúdila po jeho tele, hladila tie mramorové záhyby, pritískala si ho k sebe tak, že medzi nami nezostal ani milimeter voľného priestoru. Edward nezostával pozadu. Rovnako ako ja, tak aj on prechádzal rukami po mojom tele, chvíľami som dokonca mala pocit, ako by si každú moju krivku chcel uchovať do pamäte. Tak veľmi som ho chcela, tak som ho túžila mať v sebe, cítiť vo vnútri. Rukami mi zovrel zadoček a ja som jasne cítila jeho penis, ktorý sa dožadoval vstupu.
„Prepáč, už to dlhšie nevydržím,“ hlesol a vyzdvihol ma na seba.
Nohy som omotala okolo jeho pásu a on do mňa jedným prudkým pohybom vstúpil.
„Edward,“ zavzdychala som, keď sa so mňa začal ponárať.
Toto mi tak chýbalo, tento pocit, že on a ja sme spojený v jedno telo, pohltený vášňou. Horúčavosť prestupovala celým mojim telom a zvyšovala sa každým Edwardovým prírazom. Každou bunkou som cítila, ako sa blížim k vrcholu. Moje pery našli tie Edwardove a splynuli v dokonalej symfónii. Môj vrchol sa blížil a ja som mala čo robiť, aby som nahlas nevzdychala.
„Nedrž to v sebe, poddaj sa tomu,“ šepol Edward medzi bozkami.
Otvorila som doteraz privreté oči a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Oči mal čierne a ja som v nich jasne videla to, čo nás teraz spaľovalo. Tú omamnú vášeň, to vzrušenie z nášho spojenia. Zavzdychala som nahlas a Edward sa pousmial.
„Áno,“ zavzdychal.
Niekoľkokrát sa do mňa ešte ponoril a moje telo konečne zaplavil mohutný orgazmus. Jeho vlny mnou prechádzali a ja som mala pocit, že toto je snáď ešte lepšie, ako vtedy v hoteli. Edward zalapal po dychu a jeho telo sa začalo chvieť. Objala som ho rukami a hlavu si položila na jeho rameno. Zhlboka som dýchala a rozmýšľala, čo teraz povedať. Nikdy som sa ešte necítila tak neisto, ako teraz. Netušila som, čo bude ďalej, čo to pre neho znamenalo. Či tak veľa ako pre mňa alebo len ďalší zárez nad jeho posteľou. Po chvíli som spustila nohy, ale neodtiahla som sa. Edward ma stále objímal okolo pása a hlavu mal položenú na tej mojej. Zvuk kvapiek dopadajúcich na mramorovú podlahu bolo to jediné, čo prerušovalo túto intímnu chvíľu.
Neviem koľko ubehlo času a vlastne mi to bolo aj jedno. V Edwardovom náručí mi bolo viac, než dobre. Pripadalo mi to, že som našla miesto, kde by som chcela stráviť svoju večnosť. No odrazu som pocítila, ako Edwardove ruky zmizli, no po chvíli sa vrátili naspäť a začali pomaly prechádzať po mojom chrbte. Zľahka sa po ňom kĺzali a vo vzduchu bolo cítiť vôňu vanilky a limetky. Sprchový gél – došlo mi. Na mojom zadočku sa zdržal trochu dlhšie, ako na ostatných častiach tela. Jemne ho masíroval a vo mne to vyvolávalo viac než príjemné pocity. Potom trochu poodstúpil a otočil si ma chrbtom k sebe. Celý čas ma neprestával umývať, či skôr hladiť. Bradavky som mala navreté a netrpezlivo čakali na Edwardov dotyk. Edward ma náročky nechával čakať a hladil všetky, momentálne tak nedôležité, miesta.
„Prosím,“ zamrnčala som a obtrela sa o neho.
„O čo prosíš? Povedz mi to! Povedz mi, čo chceš, aby som urobil,“ zašepkal a dráždivo si ma pritisol bližšie na svoje vzrušenie.
„Chcem... chcem ťa cítiť. V sebe,“ dostala som zo seba namáhavo a obtrela sa o jeho rozkrok.
„Opri sa rukami o stenu,“ prikázal mi.
Ochotne som jeho rozkaz vyplnila. V tejto chvíli by som bola schopná mu splniť čokoľvek. Trochu som rozkročila nohy, aby sami pohodlnejšie stálo. Edward na nič nečakal a zozadu do mňa vstúpil. Hlavu som vyvrátila dozadu, chrbát prehla a zastonala od slasti.
„Ty budeš raz moja smrť,“ hlesol Edward, keď sa vo mne začal pohybovať.
Bolo neuveriteľné, ako naše telá k sebe pasovali. Ako by boli zrodené práve pre tieto okamihy, pre toto spojenie, pre ten neskutočný pocit, kedy sa mi chvíľami zdalo, že lietam. Edwardove ruky zamierili k mojim prsiam a mučivo ich hnietli. Zmysli som mala vyburcované na maximum a nevedela som sa dočkať oslobodzujúceho orgazmu. Telo som vypínala proti Edwardovi a zrýchľovala naše pohyby. Jeho vzdychy boli ten najkrajší zvuk, aký som kedy počula. Edwardova ruka sa presunula k môjmu klitorisu a prsty ho začali hladiť. To bol ten správny impulz pre moje telo, ktoré konečne pohltil neskutočne silný orgazmus. Edward si ma pritiahol do náručia a ja som mohla cítiť, ako sa jeho telo chveje.
„Ja...“ začali sme obaja naraz a to nás oboch rozosmialo.
„Začni ty,“ podarilo sa nám znovu povedať naraz a to vyvolalo ešte väčšiu vlnu smiechu.
Tak sme tam stáli, Edward stále vo mne, držiac ma v náručí a smiali sme sa. On sa ukľudnil ako prvý.
„Asi by sme mali vyliezť,“ povedal už normálnym hlasom.
Rýchlo sme sa osprchovali, navzájom sa osušili a potom ma Edward odniesol do postele. Síce som namietala, že viem chodiť, ale vypočula som si prednášku o absentujúcom gentlemanstve mužov dnešnej doby. Edward si ľahol na chrbát a ja som sa tak nejako automaticky k nemu pritúlila a hlavu si položila na jeho hruď. Jednu nohu som ovinula okolo jeho a rukami som mu po hrudi kreslila malé krúžky. Nezdalo sa, že by mu to vadilo. Podľa výrazu jeho tváre by som skôr povedala, že sa mu to viac ako páčilo.
„Čo tu vlastne robíš,“ prerušil to ticho po nejakom čase Edward.
Hoci som presne vedela, na čo sa pýta, rozhodla som sa zahrať na nechápavú.
„Ležím a oddychujem po fantastickom sexe, prečo?“
Edwardova ruka, ktorá ma doteraz hladila po chrbte sa na chvíľu zastavila, ako keby skutočne premýšľa nad mojimi slovami. Potom som už len počula tichý chichot a ruka sa znovu venovala svojej činnosti.
„Ty si teda číslo, vieš o tom?“ povedal a ja som v jeho hlase stále počula stopy smiechu.
Zatvárila som sa, že nad tým rozmýšľam.
„No myslím, že mi to už niekto povedal, len si ani za nič neviem spomenúť, kto,“ smiala som sa.
„Aj mi odpovieš na tú moju prvú otázku?“
„A pripomenieš mi, čo si sa ma pýtal,“ neprestávala som hrať rolu, ktorú som si prisvojila.
„Ale Bella, no tak.“
Zdvihla som hlavu, bradou sa oprela o jeho hruď a naše pohľady sa stretli. V tých očiach by som sa dokázala topiť hodiny a hodiny, dni, týždne, roky... večnosť. Škoda, že máme tak málo času. Možno keby povedal... ale nie Bells, nemôžeš myslieť na také veci. On to tak určite necíti a ty by si sa potom ďalej len trápila. Užívaj si, pokiaľ môžeš a potom uskutočni svoj plán, prihováralo sa ku mne moje vnútorné JA a ja som sa rozhodla ho poslúchnuť.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek V zajatí túžby - Čo ty tu? - 1. časť:
prosím pokračovanie
Budeš psát, prosím, pokračování?
Dokonalý
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!