Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Tesne nad hladinou

22.06.2010 (14:15) • Molly • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1266×

Tesne nad hladinou 

Ach, prečo som vtedy liezla do toho tunela? Vôbec nič by sa nestalo! Nešalela by som po krvi a určite by som nevidela nad ostatnými malé kvapky, ktoré mi ukazujú, ako sú na tom (emocionálne).

„Choďte napred! Ja vás doženiem!“ zakričala som rodičom. Mama mykla plecom a obaja odišli. Ja som sa obrátila k čudnému otvoru v múre. Povedala som si: hádam nikomu nebude vadiť, keď sa tam pozriem! A už som bola v chodbičke.

Aká obrovská chyba to bola! Keby som vedela, čo ma tam čaká, nikdy by som tam neliezla.

Pomaly som postupovala ďalej. Začala ma chytať panika: čo keď som zablúdila? Vydýchla som si, keď som začula hlasy. 

Ako som sa radovala, keď som počula hlas mojej smrti! 

Liezla som  dovtedy, kým som sa nedostala k malému okienku. Stade som videla okrúhlu miestnosť. Rotunda! A jediný hrad v okolí bol Volterrský. Scéna, ktorá sa predo mnou zrazu zjavila, bola tá najhoršia, akú som kedy videla.

Ako rada by som sa vtedy vrátila v čase! Ako rada by som nikdy nepresvedčila rodičov, aby sme šli na hrad záhuby! Ako rada... by som bola tvor s tlčúcim srdcom!  

Traja muži v čiernych plášťoch išli ako prvý. Jeden, s blond vlasmi, sa vrhol na moju mamu. Začala som vzlykať. Ani som sa nevládala rýchlo vrátiť. Jedna, druhá aj tretia slza mi kvapkali po lícach. No neskončili na mojom tričku. Kvapkali dole, na scénu podo mnou. Kvap, kvap, kvap... moje slzy dopadali na blondiakove vlasy. Otočil sa a zazrel ma. Očarujúco sa na mňa usmial. Ja som to nevydržala. Vyskočila som na scénu. Jediné, čo som mala vo vrecku, bol zapaľovač. Nebola som dvakrát nadšená mojou zbraňou, no bola som vďačná aj za toto malé svetielko. Keby také svietilo aj v mojom živote...

Zasnívala som sa. To bola osudová chyba. Chytili ma. Teda, ON ma chytil.

„Ale, ale, niekto objavil tú starú chodbu!“ zašomral anjelským hlasom.

Jediné, čo mi v tej chvíli prebleslo hlavou bolo: Pomsta! Ale vedela som, že takto toho proti nemu nezmôžem. 

„Počkaj, Caius!“ zahriakol ho jeden, a v tom zvolal: „Eleazar?“ 

Eleazar k nemu pribehol: „Áno, Aro?“ Aro pokynul hlavou smerom ku mne. Pristúpil  ku mne. Zahľadel sa mi do očí.  

„Áno, dokáže uzrieť emocionálne pocity ľudí okolo seba,“ vyhlásil po chvíľke. 

„Úžasné, a smiem vedieť tvoje meno?“ prihovoril sa mi Aro.  

„Carmen.“ Pozrela som sa na Eleazara. Usmial sa na mňa.

„Tak, čo bude s tebou, Carmen?“ začal uvažovať Aro. 

„Nie!“ skríkol Eleazar. Očarujúco som sa naň pozrela. 

„Prečo, priateľ môj?“ Aro sa snažil byť zdvorilí.  

„Ehm, mohol by ma tento tu pustiť?!“ zamiešala som sa do rozhovoru. 

„Caius,“ povedal Aro a on ma pustil. Pošúchala som si ruky. 

„Au!“ zašomrala som.

„Eleazar, nemáme dôvod odkladať jej premenu. Ale ak chceš, možeš to spraviť ty,“ navrhol Aro. Ale to už som bola v Eleazarovom náručí.

„Čo sa to tu deje?“ skríkla som. Niesol ma dlhou chodbou. Zrazu zastal pred jednýmy dverami. Otvoril ich a vošli sme dnu.

Eleazar ma položil na posteľ. Nevšímal si moje otázky. Bez slov mi priložil svoje pery ku krku. Pocítila som, ako sa zahryzol.  

Začali zo mňa ubúdať sily. Neprestával.  

„Eleazar!“ zašepkala som. Konečne prestal. 

„Prepáč!“ zašepkal. Ale ja som ho už nevnímala. 

Ucítila som obrovskú bolesť, ktorá prúdila mojim telom. Hodila som očkom okolo seba. Eleazar tam sedel, zvieral moju ruku a mal sklonenú hlavu. Chcela som kričať od bolesti, no určite by potom trpel aj on. Aj tak by to nepomohlo. Zavrela som oči a oddala som sa bolesti.

Nemožno povedať, že by to bol najhorší deň v mojom živote. Iba sčasti. Stretla som Eleazara. A dnes balíme kufre. Odchádzame z Volterry.

Autor: Molly, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Tesne nad hladinou: