Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Ten, ktorého chcem 1. časť

17.03.2013 (07:30) • ACullen • FanFiction jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 2128×

 Je možné, aby som sa zamilovala zo dňa na deň? Áno, hovorí sa tomu láska na prvý pohľad, no vždy som verila, že je to len v telenovelách, alebo v rozprávkach. A zrazu... BUM. Ja, Isabella Swan som sa zamilovala do chalana, ktorého som stretla len jeden jedinýkrát v parku. Nikdy som neverila, že je to možné. No práve v ten deň sa začal môj príbeh...

„Belli, zlatko nechceš zobrať Saru do parku?“ spýtala sa ma mama ja som hneď vedela, že výhovorky tu nezaberú.
„Ale mami, veď sme tam boli včera,“ povedala som s úzkosťou v hlase.

„To ma nezaujíma! Tvoja sestrička potrebuje čerstvý vzduch. A ty tiež nemusíš stále sedieť za tým počítačom!“ povedala. Z jej hlasu bolo počuť, že nemám klásť žiaden odpor, a tak som len veľmi nechcene vypla počítač a šla za tou malou obludou, ako ju s potešením volám. Sara nie je moja sestra. Je to dcéra Phila, maminho nového manžela. A aj keď chce, aby som ho volala „ocko“, to sa nikdy nestane. Môj otec žije vo Forks a pre mňa je to jediný otec na svete.

„Poď, ty obluda, ideme do parku,“ povedala som Sare a v jej očiach sa zablyskli plamene nezbedníctva a ja som hneď vedela, že toto nebude normálna prechádzka. Sara ma vždy a s obľubou dokázala strápniť a nesmierne sa jej to páčilo.

„Ocíí, Bella ma zase nazvala obludou!“ zvrieskla na celý doma a ja som sa pripravovala na Philove obviňujúce pohľady, že som opäť jeho malú princezničku rozplakala.

„Isabella! Koľkokrát som ti opakoval, aby si ju tak nevolala?“ ozvalo sa z horného poschodia, no jeho reči som ignorovala, obliekla som Saru a vypadli sme z domu. V parku sme boli za desať minút, keďže s tou malou potvorou sa pomaly ísť nedá. 

„Sara, ak sa dnes opäť vyváľaš v blate, neželaj si ma!“ povedala som prísne, no ona sa len usmiala a už jej nebolo. Povzdychla som si, no vedela som, že kým sa ona zabáva, ja mám čas, prečítať si Sever proti Juhu...

 O hodinu 

Bola som tak strašne ponorená do deja, že som si ani nevšimla, koľko uplynulo času. Bolo pol piatej, a to sme už bývali z parku doma.

„Sara? Sara, kde si?“ zakričala som, no nikto sa mi neozval.

„Sara?! Kde, dočerta, ta malá zase je?“ mrmlala som si, počas hľadania. Ak sa skrýva, ja ju asi zabijem. Je to možné, aby sa v takom malom dievčati skrývala toľká zlosť a protivnosť?

Obehala som už celý park, no tej malej obludy nikde. Začínala som mať strach. Ak sa stratila, tak ma doma zabijú.

„Sara?!“ zakričala som už s miernou panikou v hlase. Ako je možné, že sa mi stratila? Ja hlúpa, som si tú knihu ani nemala brať. V zúfalstve som si sadla pod strom a rozmýšľala som, čo poviem doma.

„Slečna, ste v poriadku?“ spýtal sa ma niekto. Zdvihla som hlavu a uvidela som toho najúžasnejšieho chalana na zemi.

„Stratila sa mi sestra, nemôžem ju nájsť,“ povedala som polohlasom, jednak zo strachu a na druhej strane z očarenia.

„Myslíte malé plavovlasé dievčatko?“ spýtal sa s jemným úsmevom.

„Áno, to je ona. Vy ste ju videli?“

„Jasné, že som ju videl. A práve teraz sedí s mojou sestrou tamto na lavičke,“ ukázal prstom neďaleko od stromu, pod ktorým som sedela a na lavičke som zbadala sedieť tú malú obludu, ako sa na mňa škodoradostne vyškiera. Ja ju zabijem! Prisahám, že ju zabijem. Rozbehla som sa k lavičke a bolo mi jedno, že som pod stromom nechala tašku.

„Sara, kde si do čerta bola?“ skríkla som, no ona sa len uškrnula a svedomito ma ignorovala.

„Sara, pýtam sa znova, kde si, v pekle, bola?!“ Dievča vedľa nej sa na mňa šokovane pozrelo, no po chvíli sa usmiala.

„Ahoj, ja som Alice. Tvoju sestru sme aj s bratom našli pri zmrzlinovom stánku,  tak sme jej kúpili zmrzlinu a vzali ju k jazeru. Nehnevaj sa na ňu, je to naša vina,“ povedala s úsmevom.

„Kto to kedy videl, kupovať cudziemu decku zmrzlinu? Ani ju nepoznáš a kupuješ jej zmrzlinu? Zbláznila si sa?“ povedala som nahnevane, schmatla malú za ruku a do druhej ruky som si vzala veci, ktoré mi ten nádherný chalan doniesol a rázne som vykročila domov. Bolo mi jedno, že obluda nestíha.

„Bella, spomaľ prosím ťa,“ povedala plačlivo. Keď sa na ňu pozrela v očiach mala slzy a na čele kvapôčky potu.

„Dobre, spomalím, ale o tom, čo sa dnes stalo budeš mlčať, jasné?!“ navrhla som svoju podmienku. Ona len prikývla hlavou a tak som svoju chôdzu prispôsobila jej malý nohám. Dúfala, som že svoj sľub dodrží.

 Domov sme prišli tak o pol hodinu. Vo dverách už stál nervózny Phil.

„Nemáš mobil?“ zrúkol po mne.

„Prepáč, nepočula som ho,“ povedala som ešte pokojne. Ten chlap ma vedel vždy tak dokonale vytočiť.

„Počuť si ho nemohla, keď si ho nechala doma! Ešte raz a uvidíš!“ vrieskal stále. A v tom sa mi tá krpaňa vyšmykla z rúk a bežala k nemu.

„Ocko, ocko, vieš čo sa stalo? Isabella ma nechala v parku samú a ja som sa stratila! A našla ma taká milá teta s ujom. Kúpili mi zmrzlinu,“ povedala s úsmevom sa na mňa otočila. V tej chvíli by sa vo mne krvi nedorezali.

„Čo si urobila?!“ spýtal sa ma Phil. Všimla som si, že ma rozšírené nozdry a v tvári chytá prekvapivo tmavočervenú farbu. Toto nie je dobré.

„Môžem za to, že tvoje dcéra má neustálu potrebu robiť mi napriek?“ spýtala som sa naoko pokojne.

„Prosím? Keby si ju strážila a bola k nej aspoň trocha milá, nedožadovala by si pozornosť takýmto spôsobom!“ zreval.  Už sa blížil ku mne, keď dobehla moja super mamička.

„Bella, čo je?!“ spýtala sa nervózne.

„Tvoja dcéra stratila Saru v parku. A nejaká ženská jej kúpila zmrzlinu. Veď ju mohla uniesť. A Isabella tvrdí, že je to vina mojej maličkej!“ rozkrikoval sa a mával rukami ako nejaký vták.

„Bella, je to tak?!“ spýtala sa mama.

„Áno, ale...“ začala som, no pohľad na moju mamu ma umlčal.

„Isabella, mám toho už dosť! Tvoje správanie je neodpustiteľné! Ako je možné, že si nechala Saru bez dozoru? Ideš do Forks! Zbaľ sa! Zajtra odchádzaš! Otcovi zavolám, že prídeš,“ povedala mama pri pohľade do jej očí mi zovrelo srdce. Toľkú tvrdosť a odpor som v nich nikdy nevidela. Nezmohla som sa na slovo, a tak som radšej utiekla do izby, kde som sa hodila na posteľ a zízala do stropu...

A keďže je to moja prvá poviedka po dosť dlhej dobe, znesiem aj kritiku. Pretože viem, že moje písanie nie je dokonalé. :)

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Ten, ktorého chcem 1. časť: