Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Svadba mojej sestry

27.11.2012 (15:15) • 9moncici9 • FanFiction jednodílné • komentováno 23× • zobrazeno 14869×

Bella:

Mesiac žiaril jasne. Hviezdy ho obklopovali ako roztrieštené kúsky diamantov, od ktorých sa odrážal jeho jas. Kráčala som a obloha sa niesla so mnou. Mesiac ma nasledoval, svietil mi na cestu. Kráčala som s hlavou plnou a zároveň prázdnou. Stále som pozorovala oblohu. Každým krokom som cítila, akoby som sa vznášala... Chcela som vidieť padajúce hviezdy, chcela som si zaželať veci, o ktorých som vedela, že sa nesplnia, a že to nie je správne si želať. Zrazu som zbadala to škrtnutie na oblohe. Zavrela som oči a potichu som zašepkala tie dve slová, slová, ktoré som si pravidelne opakovala.

„Vráť sa.“

Vedela som, že to nie je možné, vedela som tiež, že mu nesmiem prekaziť jeho veľký deň a tobôž nie, ak si berie Kate. Môj bývalý priateľ, s ktorým som bola od svojich šestnástich rokov, si berie moju sestru.

Po lícach sa mi začali kotúľať slzy, ktoré ma chladili aj pálili zároveň. Prestávala som sa brániť smútku, ktorý ma prepadol. Pozrela som na nebo a miesto neho som videla len rozmazané fliačiky slabého svetla. Začala som uvažovať, čo človek cíti, keď sa rozhodne skončiť so životom. Cíti slobodu? Alebo strach a bezmocnosť? A možno cíti celý svoj život. Sú to síce sekundy, ale môžu znamenať viac ako celý život. Tie krátke, nepatrné záblesky spomienok na to všetko. A možno necíti nič.

Je zvláštne ako sa nám všetko, na čom záleží, rozplynie v dlaniach. Darmo som sa bránila vlnám, zmietli ma a urobili to bez mihnutia oka. Aká je vlastne vzdialenosť, ktorá delí zlomené srdce od nových, bezbolestných začiatkov? A čo všetko je treba na ceste k nim prejsť? Sú tam priepasti? Ak áno, vedú cez ne mosty? Je tam tma alebo svetlo? Teplo alebo zima?

Potrebovala som sa dostať z tohto stavu, potrebovala som teraz oporu, ktorú mi môže dať jediná osoba. Osoba, ktorá mi vstúpila do života vďaka náhode a stala sa mojou spriaznenou dušou. Kráčala som hore schodmi k bytu Alice a dúfala, že bude dnes večer doma. Vedela som, že po večeroch chodí na lov aj so svojím manželom Jasperom, ale napriek tomu som dúfala, že videla, čo sa stalo a bude doma.

Pamätám si, ako som sa tvárila, keď mi prvýkrát hovorila o tom, že ona a jej rodina sú upíri. Prvá reakcia? Krik a útek z jej bytu. Párkrát som sa prešla okolo bloku a vrátila som sa späť k nej. Všetko mi vysvetlila o nej a o daroch, ktoré majú členovia jej rodiny. Keď mi povedala, že je vegetariánka, čo znamená, že sa živí výhradne zvieracou krvou, bola som pokojná. Vedela som, že by mi nikdy neublížila ani ona, ani jej rodina. Jej rodina je veľká a musím povedať, že všetci sú skvelí. Všetci sú nadpozemsky krásni a rýchli. Sú pre mňa väčšou rodinou ako moja vlastná.

Zastala som pred jej dverami a zaklopala. Bolo to dosť tiché, ale pre jej dokonalý sluch to bolo aj tak dosť počuteľné. Nikto mi neotváral, a tak som sa otočila na odchod. V tom sa otvorili dvere.

„Alice, neuveríš, čo sa stalo,“ fňukla som ako malé dieťa a silno ju objala.

Počkať! Toto nie je Alice. Je to studené ako ona, ale je to vyššie. K tomu nahé. Preboha, Jasper! Chcela som sa od hanby prepadnúť .Ospravedlniť sa, no niekto ma predbehol a Jasper to nebol.

„Slečna, máte pravdu. Nie som Alice ani Jasper. Som Edward, Edward Cullen,“ povedal medovým hlasom a ja som nevedela, čo mám urobiť. Asi by som ho mala pustiť, ale hanbila som sa mu pozrieť do očí. No je dosť trápne ho tu objímať, keď je k tomu nahý. Počkať, on vedel, čo si myslím. Jediný člen, ktorého nepoznám osobne, ktorý mi vidí do hlavy a hneď ho objímam. Hanba, to je strašná hanba.

„Ako vidím, vy viete, kto som, ale ja som ešte nemal tú česť osobne. Síce predpokladám, že ste priateľka mojej sestry Alice, o ktorej toľko básni. No ak by vám to nevadilo, mohli by ste ma pustiť?“ zasmial sa, ale vždy bol ku mne milý.

Opatrne som ho pustila, no hlavu som nezodvihla. Radšej som počítala Swarovského kamienky na mojich lodičkách. Jediné, čo som si stihla všimnúť, že nie je úplne nahý ako som predpokladala. Mal na sebe čierny uterák obmotaný okolo rebier, ktorý dokonale kontrastoval s jeho bielym vypracovaným telom. Po týchto myšlienkach sa opäť zasmial. Sakra, zabudla som.

„Budem sa tváriť, že som nič nepočul.“ Jasné, to určite. On sa možno dokáže tváriť, ale ja nie. Chcela som sa len vyrozprávať svojej priateľke, požiadať ju o radu a miesto toho tu vrazím do upíra, ktorého ani nepoznám. Teda poznám, ale iba z rozprávania a k tomu mi čučí do hlavy.

„Ak by ste chceli, môžete na Alice počkať. Do hodinky by tu mohla byť,“ navrhol mi. Pokúsila som sa nabrať aspoň štipku odvahy.

„Ďakujem,“ pípla som tichučko a on ma pustil dnu.

Rovno som si to namierila do kuchyne a vzala si pohár vody. Nejako som nebrala ohľad na to, že to môže vyzerať drzo. Byt som poznala takmer ako vlastný, takže som nemala problém nájsť, kde sa čo nachádza. Prešla som do obývačky a ako kôpka nešťastia som si sadla. Edward na chvíľku zmizol. Predpokladala som, že sa šiel obliecť. Po pár sekundách bol späť a usadil sa do kresla oproti mne.

„Už je vám lepšie?“ Starostlivým hlasom sa ma opýtal a ja som prikývla, že áno. Nebolo mi lepšie po psychickej stránke, ale aspoň som sa pomaly dostávala z toho incidentu pri dverách.

„Prepáčte, že som na vás tak vpadla, ale naozaj som čakala, že tu bude Alice. Tiež mi prepáčte, že som sa ešte nepredstavila. Volám sa Isabella Swanová, ale priatelia mi hovoria Bella.“ Síce ho nepoznám, ale poznám celú rodinu a preto mi prišlo správne mu povedať, nech mi hovorí Bella. Nemám rada, ak mi niekto hovorí Isabella, je to také neosobné, teda podľa mňa.

„Teší ma, Bella. Viem, že je nevychované ak muž navrhne žene tykanie, ale myslím si, že sme rovnako starí a môžeme si tykať,“ navrhol a ja som sa pousmiala nad tým spojením, že sme rovnako starí. Možno vyzerá na môj vek, ale určite má o pár stovák viac, ale to mi nevadí. Keby každý vyzeral v jeho veku tak dobre, bolo by nám hej.

„Pokojne si môžeme tykať, budem rada,“ priznala som po pravde a pokúsila som sa vyčarovať ako taký úsmev. Bolo to pre mňa náročné. Dala som si dole sako, pretože tu bolo príjemne teplo. Z vrecka saka mi vypadlo svadobné oznámenie. Edward bol rýchlejší ako ja a zodvihol ho. Podal mi ho a mne opäť padol pohľad na jeho znenie.

Kate a Marco

Rozhodli sme sa ďalej ísť,

manželským sľubom našu lásku spečatiť.

Dňa 14. novembra 2012 o 13. hodine

v kostole sv. Patrika.

Kate Swanová                 Marco Donovan

Neubránila som sa slzám, ktoré si začali opäť raziť cestu na povrch. Ani som sa nenazdala a v rukách som mala vreckovky a Edward mi utieral slzy. Neviem, čo mi to popadlo, ale vrhla som sa mu okolo krku a nechala som sa unášať svojou bolesťou. Bez jediného slova ma objal a jemne ma hladil po mojich dlhých mahagónových vlasoch. Neviem, ako dlho som plakala, a ako dlho som mu zmáčala čierne tričko, ale pomáhalo mi to. Potrebovala som oporu a teplú náruč, ktorá by mi pomohla a našla som. Síce oporou nebola moja Alice a ani náruč nebola teplá, pre mňa to však v tejto chvíli znamenalo veľa. Bola som vďačná, že Edward, ktorý ma vidí prvý raz, je tak ohľaduplný a počúva tu nárek cudzej a neznámej ženy.

„Bella?! Edward?!“ skríkla od dverí Alice, keď vošla dnu.

Odtiahla som sa od Edwarda a uplakanými očami som sa na ňu pozrela. Jasper stál hneď za ňou a na tvári mal obrovskú bolesť, za ktorú som mohla v tejto chvíli jedine ja. Jasper totiž cíti emócie. Či je človek šťastný, smutný, nahnevaný a zo mňa teraz určite cíti ten obrovský žiaľ. Pozrela som na neho a perami som naznačila slovko prepáč. Prikývol mi na znak pochopenia a snažil sa mi náladu trošku upokojiť. Cítila som sa o niečo málo lepšie. Kým mi Jasper pomáhal, Edward vysvetľoval, čo sa stalo. Bola som rada, že sa toho ujal, ja by som sa totižto prepadla od hanby si opäť spomínať na tú trápnu situáciu.

„Zlatíčko, to mi je naozaj ľúto. Mrzí ma, že som tu nebola, ale už som tu,“ ospravedlňovala sa mi a silno ma objímala.

Sedeli sme a zhovárali sme sa, čo mám robiť. Mala by som ísť na svadbu, pretože je to moja sestra a ja mám byť jej hlavná družička. Na druhej strane sa tam nemôžem ukázať sama, to by som nezvládla. Poznám svoju matku a stále by som počúvala to isté. Kate je taká krásna nevesta. Kate si berie právnika. Kate toto, Kate hento a čo ja? Sama ako kôl v plote, že ani pes po mne neštekne a k tomu všetkému tam nemôžem ísť bez priateľa. To by si na mne zgustli s obrovskou radosťou.

„Bella, ty tam musíš ísť. Musíš im ukázať, že si sa z toho dostala, že si sebestačná aj bez toho chrapúňa. Si krásna mladá žena, ktorá nesmie dopustiť, aby ju ohovárali, že neprišla na svadbu svojej jedinej sestry,“ prehovárala mi do duše neoblomne a ja som stále hovorila svoje, že nie. Nikam nejdem. Nie, nie a ešte raz nie.

„Ak by som niečo mohol navrhnúť, tak mám nápad,“ ozval sa pre tentokrát Edward. Obe sme sa na neho pozreli a Alice sa na malý okamžik zahľadela na stenu pred sebou. Vedela som, čo to znamená – dostala víziu.

„To je skvelé. Naozaj je to skvelý nápad, teraz som to videla a podarí sa to. Bude to dokonalé,“ kričala a tlieskala rukami ako malé dievčatko, keď dostane bábiku. Síce v prípade Alice Cullenovej by to musel byť najnovší model od Versaceho alebo Louis Vuittona.

O dva dni neskôr:

Proti všetkým mojim protestom, proti mojim argumentom ma Alice presvedčila, aby som cestovala do Londýna. Bude to mať úspech, nikto ti nič nepovie a bla, bla. No, to som zvedavá, či to zaberie. Možno by aj mohlo, keďže sa ponúkol práve on. Ledva ma pozná, padla som mu do náručia a on sa ešte dobrovoľne ponúkne.

„Bells, si zbalená?“ zakričal na mňa Edward z mojej obývačky. Už vyše hodiny na mňa čakal, kým sa konečne dobalím. Už mal nutkanie mi pomôcť s balením, ale ja som s tým nesúhlasila. Nepotrebovala som, aby mi neznámy muž prehľadával spodnú bielizeň.

„Už len päť minút, naozaj,“ šepla som.

Sedela som v izbe na posteli, aj keď som bola zbalená už dobrú pol hodinu. Vedela som, že Edward to vie, ale potrebovala som sa psychicky pripraviť na stretnutie s mojou rodinou. Naposledy som ich videla, keď som mala osemnásť rokov a zmaturovala som. Potom som sa od nich odsťahovala preč, pretože Marco mi nasľuboval krásnu spoločnú budúcnosť. Marco je typ muža, za ktorým sa otočí každá žena.

Na strednej bol kapitánom futbalového tímu, krásne vypracované telo, vlasy čierne ako uhlík a nádherné modré oči, ktoré vynikali pod hustým obočím. Idol všetkých žien. Každá ho chcela, no on patril mne, iba mne. Presťahovali sme sa sem, do malého mestečka Sunnydale, pretože si chcel otvoriť vlastnú právnickú kanceláriu a tu žiadna nebola. Mohol tu preraziť, a ja? Ja som mala byť ženuška v domácnosti. Ráno vstať, urobiť raňajky a kávu, celý deň upratovať a večer pripraviť teplé jedlo. Potom sa s ním vyspať a zase to isté. Žiadni priatelia, žiadna práca a potom len výčitky, že nás živí iba on. Napriek tomu som ho milovala. Srdcu človek nerozkáže. Z mojich spomienok ma dostala až Edwardova poznámka.

„Sviniar,“ zaklial a ja som vyšla z izby. Pozerala som na neho a v rukách držal niečo, čo pripomínalo môj ovládač od televízora. Nechápavo som na neho pozerala a on mi ukázal na hlavu. Jasné, ešte stále som si nezvykla, že vie všetko na čo myslím. Povzdychla som si a sklonila hlavu.

„Bella, prosím ťa, nesmieš sa trápiť nad minulosťou. Ten chlap nevidel to, čo vidím ja. Poznám ťa necelé tri dni a už v tebe určite vidím viac ako on za tie roky. Nezabúdaj, že Alice mala víziu a všetko klapne podľa plánu,“ upokojoval ma a pritom ma hladil po chrbte. Neviem, ako je to možné, ale jeho dotyk ma zázračne upokojoval.

„Vôbec ma nepoznáš, nevieš, čo mám rada, nevieš ani môj dátum narodenia a ani ja tvoj. Ako nám môžu uveriť, že sme spolu aspoň pár mesiacov? Moju rodinu tak ľahko neoklameme,“ povzdychla som si.

„Teraz ma dobre počúvaj, začni si konečne veriť a začni veriť mne. Máme výhodu. Nezabúdaj, že čítam myšlienky každému človeku. Ak sa niečo opýtajú, stačí, ak na to pomyslíš a ja to hneď budem vedieť. Moju rodinu poznáš, o mne ti pár vecí poviem v lietadle. Takže dosť rečí a ideme, pretože nám uletí lietadlo.“

Mal pravdu. Zvládneme to, nie je to predsa obyčajný priateľ, je to výnimočný človek, teda upír. Pozrela som na neho a venovala som mu úprimný úsmev, ktorý mi hneď oplatil. Neviem, čo ma to napadlo, ale postavila som sa na špičky a pobozkala som ho na líce. Šokovane sa na mňa pozrel.

„Za čo?“ spýtal sa trošku priškrtene, akoby sa z toho ešte nespamätal. Vedela som, že to bolo neočakávané, ale mne to prišlo ako dobrý nápad mu poďakovať.

„Za všetko,“ povedala som a vzala do rúk kufor, ktorý mi Edward následne zobral. Vraj sa nehodí, aby som sa s ním ťahala ja. Viac sme sa k tomu nevracali a šli na letisko.

Cesta na letisko a aj v lietadle prebiehala úplne skvele. Stále sme sa smiali, rozprával mi o sebe, o tom, kedy sa narodil, kedy bol premenený a potom ma zaúčal, aby som vedela o ňom viac. Najviac ma prekvapilo, že má za sebou tri vysoké školy. Lekársku, právnickú a dokonca aj manažment. Niet sa čo čudovať, keď je na svete tak dlho. Tiež sa mi priznal, že ešte nemal priateľku. Vraj nenašiel tú pravú, do ktorej by sa zamiloval čistou láskou, ktorou sa dokáže zamilovať upír. Vraj je to láska na celý život, v jeho prípade na celú večnosť.

„Si nervózna?“ spýtal sa, keď sme pomaly pristávali. Prikývla som, pretože mi v hrdle pomaly vyschlo. Chytil ma za ruku a snažil sa mi dodať odvahy. Vystrašene som na neho pozerala, vedela som, čo ma teraz čaká. Rodina, sestra a ten, ten...

„Upokoj sa, som s tebou. Veríš mi?“ spýtal sa a jedným prstom sa mi opatrne dotkol brady, a tak ma prinútil sa mu pozrieť do očí.

„Bella, veríš mi?“ zopakoval svoju otázku.

„Verím ti,“ šepla som a ešte silnejšie som sa chytila jeho ruky a začala zhlboka dýchať.

Lietadlo vysunulo kolesá a dotklo sa prvýkrát pristávacej dráhy. Potom sme si išli vyzdvihnúť batožinu a Edward ešte stihol požičať auto, ktoré bolo asi veľmi drahé, keďže sa jednalo o Jaguár XKR. Protestovala som, pretože som nechcela pred rodinou vyzerať, že som s ním pre peniaze. Po ceste som si nenápadne prezerala Edwarda. Jeho dokonalý výzor, jeho oblečenie a pripadala som si, akoby som práve vyliezla z kontajnera. Potrebovala som sa niekde upraviť a hlavne si obliecť niečo, v čom by som vyzerala dobre.

„Vo všetkom vyzeráš skvele, ale môžeme zastaviť napríklad tu,“ prehodil len tak medzi rečou a ukázal na malú kaviarničku. Kde sa už len tam môžem prezliecť? Jasné, toalety. Skvelý nápad.

Edward okamžite parkoval auto a pomohol mi vybrať kufor, v ktorom som mala nejaké šaty. Spýtali sme sa čašníka, či mu to nebude prekážať, ale ten len pokrútil hlavou, že nie. Zapadla som dnu a šla som sa prehrabávať v kufri. Našla som čierny spoločenský kostým. Vyšla som von a všimla som si, že Edward sedí v malom kresle a tvári sa, že číta noviny.

„Tak?“ spýtala som sa a otočila som sa okolo vlastnej osi o tristošesťdesiat stupňov. Pozeral na mňa a tváril sa nejako divne, usúdila som, že asi nie.

„Nie, nejdeš predsa na pohovor,“ povedal zmierlivo. Vliezla som späť a vytiahla ružové šaty nad kolená s čiernou čipkou. Vyšla som von a opäť som sa otočila okolo vlastnej osi a on sa usmial. Teda vyzeralo to ako úsmev, pretože po asi dvoch sekundách som mala pocit, akoby chcel zabíjať.

„Toto je skvelé, zober kufor a ideme,“ precedil cez zuby a ja som sa asi po prvýkrát bála upíra. Vedela som, že mi neublížili, ale vyzeral hrozivo.

Poďakovala som sa ešte raz čašníkovi a nasadla do auta. Edward zvieral volant a mne sa to vôbec nepáčilo. Miestami som sa bála, čo i len na neho pozrieť, a tak som radšej pozerala von oknom. Pomaly sme zatáčali k hotelu Stafford Kempinski, kde sa mala konať dnes uvítacia oslava na počesť snúbencov. Nerozumela som, prečo robia okolo toho také veľké haló a zarezervovali salónik v päťhviezdičkovom hoteli, ktorý sa nachádza vo štvrti Mayfair. Za hodinu rezervácie salóna platia štyristopäťdesiat dolárov. To len preto, že sa hotel nachádza len pár metrov od kráľovskej rezidencie Spencer House. Edward mi prišiel otvoriť dvere a pomohol mi vystúpiť. Stále som premýšľala nad tým, čo sa mohlo asi tak stať v tej malej kaviarničke.

„Nestalo sa dohromady nič, len ten čašník a tie jeho myšlienky,“ zavrčal a ja som sa otriasla. Nikdy som nepočula nikoho z jeho rodiny vrčať. „Proste sa mi nepáčilo, čo si predstavoval. To však nie je podstatné, teraz je podstatné to, že tvoja matka nás videla cez okno salónika. Premýšľa nad tým, kto som a prečo som tu s tebou,“ zašepkal posledné slová a mňa pochytila zlosť.

Prečo si myslí moja matka, žeby som nemala na chlapa ako on? Kde to žijem! Samozrejme, žeby som nemala. Keby to nebol brat Alice, tak sem idem sama. Nie, nešla by som sem vôbec.

„Som s tebou, nezabúdaj na to,“ zašepkal mi do ucha, keď sa ku mne naklonil ovial ma jeho sladký dych. Na tele mi vyskočili zimomriavky a ja som nechápala prečo. Jeho dotyky ma upokojujú a jeho dych mi spôsobuje chvenie. Čo sa to so mnou deje? Nič podobné sa mi ešte nestalo ani pri Marcovi.

Objal ma okolo pásu a spolu sme vykročili do jamy levovej. Celú cestu hore schodmi som sa modlila a opakovala som si, čo o ňom viem. Vošli sme dnu a všetky pohľady padli na nás. Vyzeralo to, akoby dostali povel. Neunikol mi pohľad mojej matky, ktorý nasvedčoval, že ten chlap nemôže byť s mojou dcérou. Stratila som všetku odvahu, chcela som zastaviť svoje kroky a okamžite utiecť. To mi môj spoločník nedovolil, pretože jeho stisk zosilnej a ešte viac si ma pritiahol k sebe. Došli sme k mojej rodine a Kate mi hneď skočila okolo krku.

„Sestrička, ty si prišla. Ja som taká rada. A kto je tento fešák?“ zachichúňala sa mi pri uchu. Mala som čo robiť, aby mi neprišlo zle. Neholdujem alkoholu a z nej ho bolo cítiť na míle ďaleko. Napriek tomu vyzerala krásne.

Mala dlhé červené šaty na tenké ramienka, blond vlasy vyčesané hore a po bokoch spustené dve pramienky. Neunikol mi ani pohľad Marca, ktorý mňa a Edwarda doslovne prepaľoval. Nechápala som, o čo mu akože ide. A čo bolo zvláštnejšie – ja som necítila nič. Mala som pocit, že predo mnou stojí cudzí človek a nie môj bývalý priateľ. Žiadna láska, žiadne city, ba dokonca ani plakať sa mi nechcelo. Je pravdou, že na malý okamih sa mi vynorili spomienky. Prežili sme spolu aj veľa pekných chvíľ, i keď tých zlých bolo viac.

„Mama, otec, chcela by som vám predstaviť môjho priateľa Edwarda Cullena,“ povedala som smerom k nim. Moja matka opäť neskrývala prekvapenie v tvári. Podala mu ruku a on ju galantne prijal a jemne ňou potriasol.

„Teší ma, pani Swanová, konečne spoznávam matku mojej Bells. Teraz už aspoň viem, po kom je taká neodolateľná,“ utrúsil poklonu mojej matke a ja som si v tichosti odfrkla. To tak. Že po matke.

Moja matka sa však tetelila blahom. Stačí sa jej pchať do zadku a je vo svojom živle. Potom sa Edward otočil na môjho otca, ktorého som jediného mala skutočne rada.

„Pán Swan, je mi cťou spoznať aj vás. Veľa som o vás a vašej antropologickej práci počul. Čítal som vaše knihy, články v novinách a musím povedať, že je fascinujúce ako hovoríte o kostiach,“ chválil môjho otca a ja som len klipkala nechápavo očami. Toto som mu nespomínala. Páni, on sa vážne musel poctivo pripravovať.

„Aj nás teší, Edward. Veľmi mi lichotí, že aspoň niekto sa rozumie do mojej práce,“ poznamenal otec a nemilo zavadil pohľadom o Marca. Nikdy ho nemal rád, veľakrát sa aj pohádali, pretože otec rád hovoril o svojej práci antropológa a Marca tieto reči nezaujímali.

Otec prišiel ku mne a dlho ma objímal. Tiež mi stihol prezradiť, že sa mu Edward páči. Vraj aspoň jedna dcéra má dobrý vkus na chlapa a je rád, že som to práve ja. Musela som sa pousmiať. Milovala som otca, ako malú ma brával so sebou do práce a rozprával mi všetko o kostiach. Každá kosť skrýva svoj príbeh, každá kosť prezradí omnoho viac, ako si vieme predstaviť. Otec mnohokrát pomáhal aj polícii pri riešení prípadov, keď si nevedeli rady s tým, ako daná obeť zomrela. Dokázal vyriešiť každý prípad. Je jednotkou vo svojom obore.

„Ako ste sa vy dvaja spoznali?“ opýtal sa slizkým hlasom Marco a ja som pretočila oči. Prečo to chce vedieť? To sme si nepripravovali. Čo mám povedať? Pozrela som na Edwarda a dúfala, že niečo vymyslí.

„Zlatko, ak dovolíš, poviem to ja. Viem, aké to je pre teba nepríjemné,“ zasmial sa a ja som dúfala, že nepovie pravdu o našom stretnutí pred pár dňami. Len to nie, vystrašene som sa na neho pozerala.

„Je to zábavná historka a ja do dnešného dňa ďakujem za ten omyl, ktorý sa stal. Inak by som nestretol túto úžasnú ženu,“ povedal a pobozkal ma do vlasov. Usmiala som sa, bola to automatická reakcia. Edward je dokonalý herec, keby som nevedela, že to všetko hrá, tak mu aj uverím, že ma miluje.

„Bella išla za mojou sestrou Alice, ale ona nebola doma, to však Bells nemohla vedieť. Otvoril som dvere iba v uteráku a ona mi padla do náruče s vedomím, že som moja sestra,“ zasmial sa a všetci sa k nemu pripadli. Ja som mala pocit, že som červená až na zadku.

„Sestrička, ty sa nezdáš,“ povedala v návale smiechu Kate.

„Zlatko, vieš, aká si bola krásna, keď si sa potom hanbila? Keď ti tvár zaplavil rumenec? Vyzerala si tak bezbranne a tak nádherne v tých čiernych priliehavých šatách a krátkom červenom saku,“ pokračoval a ja som vyvalila oči.

„Ty... ty si to pamätáš? Ty si pamätáš, čo som mala na sebe?“ Prekvapene som na neho hľadela. Viem, bolo to len pred troma dňami a viem, že je upír s dobrou pamäťou, ale aj tak ma to neskutočne potešilo. Neviem prečo, ale hrialo ma to pri srdci. Vzal moju tvár do svojich dlaní a dlho sa mi zadíval do očí. Ani jeden z nás neklipol a ani neuhol pohľadom.

„Pamätám si dokonca aj to, že si mala na sebe ten set, ktorý ti darovala moja matka. Zlato-čierne náušnice, náramok a zlatý prsteň v tvare kaly. Pripadá mi to, akoby to bolo včera. Mám ten deň navždy vrytý v pamäti,“ hlesol a pobozkal ma na pery. On ma pobozkal. Teda nie skutočne, ale pobozkal. No bola to pusa, letmá pusa, ale bola na pery. Ako vedel to o tom sete? Predsa ani toto som mu nespomínala. Úplne ma to vykoľajilo a naše obecenstvo len habkalo.

***

„Bells, si v poriadku? Celú cestu mlčíš,“ strachoval sa o mňa Edward. Je to tak, po celý čas som mlčala, od kedy sme odišli z pred svadobnej oslavy.

Premýšľala som nad mnoho vecami. Čakala som, že keď uvidím Marca, budem smutná, budem ho chcieť, ale nie. Ja som necítila lásku, už nie a nerozumiem, ako to je možné. Po pravde som tomu aj rada, pretože teraz dokážem mojej sestre skutočne priať šťastie. V tomto momente to boli iba nepatrné veci, ktoré ma trápili. Podstatnejšie však bolo, čo so mnou robí prítomnosť Edwarda. Nemohla som nad tým ani poriadne uvažovať, keďže mi vidí do hlavy, preto som sa snažila myšlienky na neho vytesniť z hlavy.

„Som, iba premýšľam, ako to dobre všetko dopadlo.“ Bola to pravda. Nad očakávania to dopadlo veľmi dobre. Edward celý čas klebetil s mojim otcom, matka sa ma pokúšala nachytať ako dobre sa poznáme. Bolo to však zbytočné, lebo ja mám čitateľa myšlienok.

„Hovoril som ti to,“ usmial sa a jednu ruku zložil z volantu a chytil ma. Pozrela som na moju ruku a potom na neho, všimol si to a chcel ma pustiť.

„Nie, pokojne ju tak nechaj. Tvoj dotyk je príjemný,“ šepla som a silnejšie som ho chytila. Naozaj jeho dotyk bol príjemný. Bol príjemne chladný a s mojou teplou dlaňou to vyzeralo, akoby naše ruky k sebe patrili. Neviem, či to niekto chápe, ale ja áno.

„Tu doprava,“ povedala som asi po desiatich kilometroch, aby zatočil. Blížili sme sa k domu mojich rodičov, ktorý bolo vidieť u z diaľky.

„Tu si sa narodila?“ spýtal sa prekvapene a ja som iba prikývla. Určite bol prekvapený, že ja, nezamestnaný človek, ktorý sa narodil v luxuse a raňajkoval zo zlatých tanierov, žije teraz v malom dvojizbovom byte a k tomu bez balkóna. Je to preto, lebo nechcem od mojej matky nič, nepotrebujem ju a jej almužny.

***

„Backstreet boys?“ rozosmial sa Edward, keď otvoril moju skriňu, aby si zavesil oblek. Spražila som ho pohľadom.

„Heeej, prestaň. Mala som deväť, boli v tej dobe slávni,“ povedala som a udrela som ho do ramena. Samozrejme len tak jemne, inak by som si ruku zlomila.

V dome je desať izieb a moja drahá matka nám dala spoločnú izbu a k tomu ešte moju izbu z detstva. Mala som tu síce veľkú posteľ, ale obliečky som mala s mackom Pú, na poličkách porcelánové bábiky. Na stenách som k tomu všetkému mala zavesené kresby z čias, keď som chodila do škôlky. Môže to byť ešte horšie?

„Idem do sprchy,“ zamrmlala som naoko namosúrene a šla do kúpeľne. Začala som sa vyzliekať, keď som z izby začula Edwardov spev. Nešlo o to, že to bolo falošné, to teda nebolo, ale on ma chcel vážne nahnevať? Spieval si všetky pesničky od Backstreet boys, čistá provokácia.

Okamžite som vliezla do sprchy a pustila vodu, aby som aspoň na malú chvíľu prehlušila jeho spev. V sprche som bola asi pol hodinu a ďakovala som za teplú vodu vďaka, ktorej som zrelaxovala a všetky myšlienky vytesnila z hlavy. Chcela som ísť von, ale spomenula som si, že uterák ostal v izbe a ako na potvoru moja matka nepripravila žiadne. Mala som pocit, akoby ani nedúfala, že jej dcéra príde na svadbu svojej sestry. Jediná možnosť bola, že mi Edward donesie uterák. Vždy to bolo lepšie riešenie, ako sa producírovať pred ním nahá.

„Zabudla som v izbe uterák, mohol by si mi ho doniesť? Prosím,“ kričala som. „A zatvor oči, prosím ťa,“ žiadala som ešte, no neskoro. Do sekundy bol dnu.

Zľakla som sa a otočila tvárou k nemu. Ani som si neuvedomila, že sprchu držím stále v ruke. Od toho prekvapenia som ho omylom postriekala vodou. Stál úplne nehybne s uterákom v ruke a pozeral na mňa. Premeriaval si ma očami od hlavy až po päty, vlastne naopak – od päty až po hlavu. Keď sa mi zadíval do očí, mal ich úplne čierne. Čierne znamenajú u upíra túžbu. Túžbu po krvi... Nasucho som prehltla a kolená sa mi roztriasli. Urobil ku mne rýchly krok a zachytil ma skôr, ako som sa zviezla na zem.

Držal ma pevne, neuvedomila som si, kedy sprchovaciu hadicu zavesil na stojanček. Celé jeho oblečenie bolo zmáčané prúdom vody. Košeľa sa mu lepila na jeho vypracovanú hruď a obkresľovala každý jeden dokonalý sval. Celý čas sme sa pozerali jeden druhému do oči. Snažila som sa nájsť niečo, čo naznačovalo, že mi neublíži.

Zrazu sa svojou pravou rukou dotkol mojej tváre a opatrne ju naklonil na stranu. Jeho dotyk ma lákal, volal ma k sebe. Ľavou rukou si ma nadvihol za zadoček a ja som mu automaticky obmotala nohy okolo jeho bedier. Telo ma nepočúvalo, hrdlo nechcelo vydať ani hláska. Teda chcelo, ale určite nie kričať, skôr chcelo zastonať jeho meno. Zahryzla som si do spodnej pery a ako náhle sa začal ku mne približovať, privrela som oči. Čakala som, čo príde. Jazykom mi prešiel po celej dĺžke krku až k brade, na ktorú ma jemne pobozkal.

On netúži po mojej krvi, on túži po mne?!

Odpoveďou mi bol ten najsladší, najvášnivejší a najerotickejší bozk, ktorý som vo svojom živote dostala. Naše pery, naše jazyky spolu tancovali v rovnakom rytme. Zaplietla som mu prsty do vlasov a ešte viac som si ho k sebe pritiahla. Nebolo medzi nami ani milimeter voľného priestoru. Môj dych sa pomaly zrýchľoval a aj Edwardov. Tisol sa na mňa stále viac a ja som mu začala pomaly rozopínať košeľu, ale nešlo mi to, a tak som zvolila iný spôsob. Silnejšie som potiahla a na moje počudovanie to fungovalo ako vo filmoch. Gombičky povolili a rozsypali sa po sprchovacom kúte.

Bolo mi to jedno, dôležitý bol fakt, že ho mám na svojej nahej hrudi. Hruď toho najdokonalejšieho muža na svete. Telo pevné ako socha, ako krásna mramorová socha. Jemné kontúry zvýrazňovali jeho vypracovanú hruď. Nebol mohutný ako chlapi z fitcentra, ale napriek tomu vyzeral vyšportovane. Prechádzala som ukazovákom po jeho hrudi a obkresľovala jeho hruď, každú jamku, každý dokonalý záhyb tela. On robil to isté na mojom tele.

Už pri prvom dotyku sa moje bradavky vztýčili do pozoru a čakali, kedy ich ochutná. Odtrhol svoj pohľad od mojich pŕs a pozrel mi do očí, potom opäť hlavu predklonil a jazykom robil presne to isté, čo pred chvíľou svojimi dlhými prstami. Jemne mi olizoval a hrýzol bradavku. Najprv jednu a potom druhú. Vzrušovalo ma to, nechcela som, aby to niekedy skončilo. Chcela som viac, túžila som sa milovať s ním, chcela som mu patriť.

„Edward,“ vzdychla som rozvášnene jeho meno, nedalo sa to vydržať. Chcela som ho, tu a teraz. Prešla som rukou k jeho opasku a akoby sa rozsvietila červená. Zatriasol hlavou a chytil mi ruku. To by mi možno nevadilo, ale on sa odtiahol a pozrel na mňa. Čo som urobila?

„Bells, nemôžem,“ šepol a už ho nebolo. Zmätene som ešte asi desať minút pozerala na dvere, ktoré sa zatvorili. Zviezla som sa k zemi a plakala. Čo to malo znamenať? Prečo tak odišiel? Je to všetko moja vina, keby som si vzala uterák, keby som ho sem nevolala. Keby, keby...

Prečo som to pokazila. Vždy všetko pokazím, za všetko stále môžem iba ja. Marco mi to hovoril stále.

„Si nemožná, Isabella. Nestojíš za nič, si neschopná a nedokážeš si udržať ani chlapa,“ ziapal po mne. To bolo na dennom poriadku.

Dosť!

Stačilo!

Nie som nemožná, dokážem si udržať chlapa. Teraz to je iné. Edward nie je hocijaký muž, je to upír, nádherný upír. Možno odišiel, lebo mi nechcel ublížiť, možno sa mu nepáčim. Sám spomínal, že stretol počas svojej nesmrteľnosti mnoho krásnych žien a nielen tie, ale aj upírky. Kde sa môžem hrabať na nejakú krásnu upírku, ktorá nemá žiadnu vrásku, s ktorou môže žiť večný život. Ja o pár rokov budem stará nevládna babizňa. Nedokážem sa na neho hnevať, musím sa mu ospravedlniť.

Vyšla som z kúpeľne, no nikde nebol. Okno bolo otvorené, čo znamenalo iba jedno – odišiel. Ľahla som si na posteľ a zakryla som sa až po uši. Zajtra musím byť čulá, pretože Kate má rozlúčku so slobodou a večer má rezervovaný pánsky klub. Ako ja toto nemám rada, ale čo mi iné ostáva.

***

„Dobré ráno,“ ozvalo sa mi tesne u ucha a ja som ľakol nadskočila.

„Čo tu chceš? Čo tu robíš? Zbláznil si sa?“ ziapala som ako zmyslov zbavená a chcela som pokračovať, ale na ústach mi pristála obrovská mohutná ruka.

„Upokoj sa, prišiel som sa na teba pozrieť. Včera sme nemali čas sa v pokoji porozprávať,“ priadol mi do ucha ten slizák, ktorý si má zajtra brať moju sestru. Začala som sa mu vykrúcať, až sa mi to konečne podarilo. Obmotala som okolo seba prikrývku a prešla k oknu, čo najďalej od neho.

„O čom by som mala s tebou hovoriť? My dvaja si nemáme čo povedať. Vypadni z mojej izby, pretože ak sa vráti Edward...“ Odmlčala som sa. Čo ak sa nevráti? Čo ak naozaj odišiel? Keby neodišiel, bol by už tu. Vo vnútri som posmutnela, ale navonok som sa tvárila stále nahnevane. Zúfalstvo som mu neukázala.

„A čo by mi asi tak urobil? Rozstrapatil by mi vlasy? Bella, Bella, nebuď smiešna. Ja ti neskočím na to tvoje divadielko s tým vlasáčom. Mňa neoklameš. Je to všetko tvoja hra, aby som žiarlil. Pozri, beriem si tvoju sestru, ale ak veľmi chceš... Rozlúčkový sex si môžeme dať,“ zaškeril sa na mňa a mne sa dvihol žalúdok.

Zodvihla som ruku s úmyslom ho udrieť. Moja mušia ruka vyzerala vážne komicky a predtým ako sa stihla dotknúť jeho líca, do dverí vrazil Edward. Vydýchla som si a hneď som k nemu priskočila. Zmätene sa na mňa pozeral. Ja som sa k nemu tisla a on ma opäť upokojoval krúživými pohybmi po chrbte.

„Čo sa tu deje?“ spýtal sa a kmital očami z Marca a na mňa. Cítila som, že jeho hruď začína vibrovať a to sa mu stáva, len ak stráca kontrolu nad sebou.

„Nič, prišiel som vám povedať, že večer o siedmej sa konajú rozlúčky so slobodou. Takže sa majte, hrdličky,“ zasmial sa a odišiel z izby. Ako náhle zatvoril za sebou dvere, Edward ma odniesol na posteľ. Začal ma obzerať, či som v poriadku a v tvári mal bolesť.

„Prepáč, že som tu nebol a prepáč za včerajšok,“ šepol a pritom ma držal za ruky. Prečo sa ospravedlňuje? Ja sa chcem ospravedlniť.

„Nemohol si vedieť, že sem príde. A ten včerajšok je moja vina, ty za nič nemôžeš. Naozaj. Nemala som chcieť ten uterák,“ vysvetlila som mu. Zodvihol pohľad a pozrel na mňa.

„Keby si ho nechcela, tak by si prišla úplne nahá do izby a čo myslíš, žeby sa stalo?“ Mal pravdu, tiež by ma videl nahú. Prikývol na moju myšlienku. Som hlúpa.

„Nie si hlúpa. Len si príliš krásna a ja som sa neovládol. Mrzí ma to, už sa to nebude opakovať. Odpustíš mi?“ Pozeral tak nevinne ako malý chlapček, mala som chuť ho vybozkávať. Počkať, veď on práve povedal, že som krásna. To nemohol myslieť vážne.

„Nemám ti čo odpúšťať. Ďakujem, že si prišiel práve včas, ale kde si bol celú noc? Ak to smiem vedieť. Nie, že by som ťa kontrolovala, ale bála som sa o teba,“ zašomrala som si popod nos. 

„Potreboval som ísť na lov, musel som sa upokojiť. Mrzelo ma, že som sa neovládol, že som ti mohol ublížiť. To by som si nikdy neodpustil.“ Ublížiť? Má na mysli fyzicky alebo psychicky? Pretože ak pozerá na moje city, tým by neublížil. Uvedomila som si, že je pre mňa viac ako len brat mojej najlepšej priateľky. Pri ňom cítim to, čo som nikdy necítila. Chvenie, túžbu, skutočnú lásku.

Večer sa blížil veľmi rýchlo a ja som veľmi nerada odchádzala od Edwarda. K včerajšiemu večeru sme sa už nevrátili. Nehovorili sme o tom, i keď ja som na to myslela veľmi často. Koľkokrát som si spomenula na jeho telo, ktoré sa tislo na moje a mňa zaplavila túžba. Pri pohľade na neho som videla, že to vie a tiež má čo robiť, aby sa ovládol.

Oči mu menili farbu zo zlatej na čiernu a späť. Nerobila som to schválne, ale keď ono sa nedalo prestať myslieť na neho. Na hodinkách odbilo presne pol siedmej večer a ja som už vážne bola nútená odísť. Vzala som si kabelku, krátku riflovú sukňu, bielo-čierne čižmičky, tričko a na to dala bundu čiernej farby. Všimla som si, že si ma premeriaval a mňa to potešilo. Musela som sa tomu pousmiať.

„Hádam nechceš ísť takto?!“ Neznelo to ako otázka, ale skôr zúfalý výkrik. Čo je na tom zlé? Predsa vyzerám normálne a dokonca som aj spokojná s výberom oblečenia.

„A prečo nie?“ spýtala som sa nechápavo.

„Tá sukňa je prikrátka, vidno ti nohy. To nehovorím, že s tým tričkom ti vidno až do žalúdka. Takto ťa nepustím. Si zadaná, pokiaľ si nespomínaš,“ kričal, potom šomral a v konečnom dôsledku vyzeral chutne, keď sa rozčuľoval.

„Nie, ja som slobodná, zadaná len naoko. Bohužiaľ,“ šepla som a vyšla som z izby.

***

Do mesta sme išli s Kate v bielej limuzíne. Najprv som nechápala, prečo zvolila obrovskú limuzínu, ale odpoveď prišla veľmi skoro. Po ceste sme naberali všetky jej kamarátky. Bolo ich asi desať. Limuzína zastala pred striptízovým barom a mne sa hneď zodvihol žalúdok. Je pravda, že som nikdy nebola na pánskom striptíze, ale očakávala som niečo, no možno niečo viac na úrovni. Vyzeralo to tu ako v putike. Pred dverami stál jeden vyhadzovač, ktorý skôr pripomínal malého ratlíka, na ktorého urobíte bú a on ujde.

Vo vnútri to bolo ešte horšie ako vonku. Všade cigaretový dym, ožraté ženy, ktoré sedeli na drevených stoličkách pod pódiom. Na pódiu jeden chlapík, ktorý sa pokúšal vlniť do rytmu hudby, ale pripomínalo mi to skôr kulturistiku a predvádzanie svalov. Z každej strany mu nejaká žena pchala rôzne bankovky za tangáče. Nie som na takýto druh zábavy. Prešla som k baru a požiadala barmana o pohár džúsu, ale ten ma vysmial so slovami, že to sa tu nepodáva. V tom momente mojej hlave asi preskočilo a ja som si objednala pohár whisky. Môj prvý alkohol, no čo. Som predsa dospelá a mám nárok zažiť pocit alkoholu v krvi.

Kopla som to do seba a tá chuť bola prekvapivo dobrá. Objednala som si pre zmenu dvojitú, vraj na to, aby som ju mala na dlhšie. Nestalo sa tak, kopla som ďalší pohárik do seba na ex. Asi po štvrtom kole som cítila, že niečo nie je v poriadku. Kate a jej kamarátky som videla snáď trojmo a ja som usúdila, že je na čase zodvihnúť kotvy. Kate aj tak ani nevedela či som tu alebo nie. Horlivo sa venovala striptérovi, okolo ktorého si skúšala asi ťahy na svadobnú noc. Požiadala som čašníka, aby mi zavolal taxík a ja som mohla vypadnúť z tohto hniezda nerestí.

Taxikár ma odviezol priamo domov a keď sme parkovali, pred dverami stál Edward. Nechápala som čo tu robí, keďže mal byť aj on na rozlúčke so slobodou. Pribehol k taxíku a pomohol mi vystúpiť.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa úplne prekvapene a pokúšala som sa držať balans.

„To isté by som sa mohol opýtať ja teba. No súdim, že si sa musela veľmi nudiť, keď z teba cítiť aspoň pol litra whisky,“ zasmial sa a ďalej ma podopieral. Bola som vďačná za jeho silné a mužné ruky. Pozrel na mňa so zdvihnutým obočím a kútiky pier mu ťahalo do úsmevu.

„Aspoň teraz mi nepozeraj do hlavy. Nedokážem kontrolovať myšlienky. Je to fakt náročné,“ zaštebotala som a skoro som spadla na zem. Vyhupol si ma do náruče a niesol bohvie kam, ale do domu to nebolo.

„Kam ma to nesieš?“ spýtala som sa a ovládala chuť ho pobozkať. Zašli sme za dom smerom k domčeku pre hostí. Oprela som si hlavu o jeho rameno a vdychovala jeho vôňu.

Opatrne otvoril dvere na domčeku, ktorý bol síce zariadený skromnejšie ako vila mojich rodičov, ale aj tak to tu bolo útulné. Oproti dverám bol krb, pred ktorým bola biela kožušina a na pravej strane od krbu obrovská posteľ. Opatrne ma na ňu položil a pomohol mi vyzuť čižmy a bundu.

Krb tu robil romantickú atmosféru, pretože svetlo sme nezapli a izbu osvetľoval iba oheň z krbu. Edward si ku mne sadol a ja som ho chytila za golier košele a trošku sa nadvihla.

„Dnes mi už neujdeš,“ zapriadla som a prisala som sa na jeho pery. Chvíľu nerobil nič, bol vykoľajený z toho, čo som povedala a najmä urobila. Potom sa však zapojil do bozku. Neviem, koľko sekúnd, minút prešlo, ale odtiahol sa a postavil.

„Bella, nemôžem,“ zopakoval to, čo včera. To ma neskutočne nahnevalo. Možno aj ten alkohol mi dodal odvahu, aby som mu povedala svoje od pľúc.

„Teraz ma dobre počúvaj. Ak prejdeš tými dverami alebo nebodaj oknom, tak sa nemusíš vracať. Povedal si, že som krásna, povedal si, že mi nechceš ublížiť. Tak to nerob! Ubližuješ mi svojím odmietaním. Neviem, čo sa so mnou deje, ale cítim tu,“ ukázala som na svoje srdce, „že ťa milujem a túžim po tebe, tak ako som ešte po mužovi netúžila. Aj keby to malo byť to posledné, čo v živote urobím, ale chcem sa s tebou milovať.“

Oči mal čierne ako noc, v tvári som videla, že váha. Akoby mu jedno ja hovorilo, aby sa nebránil a druhé, aby zutekal. Prosila som, aby vyhralo to prvé. Odpovedi som sa dočkala rýchlejšie ako som dúfala.

„Milujem ťa, Bella,“ šepol mi do ucha a potom mi špičkou jazyka prešiel po uchu. Na tele mi vyskočili zimomriavky, ale nie od zimy ani nie od chladu jeho tela. Právo naopak, bolo mi horúco, čo spôsoboval alkohol a v spojení s jeho chladnejším telom mi bolo tak akurát.

Zamilovala som si jeho vôňu, dokázala ma opantať a vyburcovať vo mne vášeň. Potom sa na mňa zahľadel a jeho krásna tvár bola len pár centimetrov odo mňa. Možno na vzdialenosť šírky jedného prsta. Takmer sa nám dotýkali nosy. Lačnými perami som sa v momente prisala na jeho a tak som sa pripravila o dych. Jazykmi si naše ústa písali listy o láske. Chuť jeho pier a obratnosť jazyka mi zrýchľovali tep v žilách, prebúdzala všetky bunky môjho tela.

Pomalými pohybmi mi začal vyťahovať tričko, ktoré skončilo v rohu izby. Pozrel na mňa, akoby čakal, kedy ho zastavím, ale to som nemala v pláne. Usmiala som sa na neho. Vlasy mi prehodil dozadu a začal ma bozkávať na krk, prechádzal cez plecia až sa dostal k prsiam. Pomaly mi stiahol ramienka a odopol podprsenku, tým oslobodil moje vnady. Neubránila som sa jemnému vzdychu, ktorý ho asi viac posmelil, pretože vzal moje prsia do rúk a striedavo si ich vkladal do úst, láskal ich perami, jazykom. Ja som ho zatiaľ hladila po tvári a vo vlasoch som mu prstami robila cestičky. Už nebolo cesty späť a to sa mi páčilo.

Edward na mňa pozrel s ospravedlním v očiach a ani nie po sekunde moja sukňa bola na päť kusov.

„Ty si mi roztrhol sukňu,“ vypískla som.

„Prepáč,“ zachrapčal a ľahol si opatrne na mňa. Pocítila som jeho pýchu, ktorá ma tlačila medzi nohami. Rozhodla som sa prebrať opraty a pretočila som sa na neho. Ležal podo mnou a vyzeral bezbranne, i keď bezbranný vôbec nebol. Bez zbytočných rečí som mu opäť roztrhla gombíky na košeli.

„Takýmto tempom prídem o všetky košele,“ zasmial sa a ja som sa k nemu pridala. Potom som rukami prešla rovno k jeho opasku a rozopla som mu nohavice. Vyzeral, že ani nedýcha. Nohavice som hodila na zem, tesne vedľa postele a predklonila som sa nad jeho telo. Špičkou jazyka som blúdila po celom tele, pomaly som si predierala cestičku k jeho boxerkám. Opatrne som ich stiahla a na mňa vykukla vztýčená pýcha.

Držala som ho pevne v ruke a on čakal. Palcom som prešla po špičke a ucítila vlhkosť. Navreté žilky prezrádzali, ako veľmi je vzrušený. Končekmi prstov som prechádzala po stenách, po tých žilkách, po uzdičke. Láskala som ho. Jemne som ho uzavrela v dlani a začala ňou hýbať. Hore a dole. Chcela som si ho ochutnať, ale to mi nedovolil. Pretočil ma opäť pod seba a stiahol zo mňa nohavičky, ktoré jediné prežili. Opatrne mi roztiahol nohy a zišiel nižšie.

Jednou rukou ma hladil po prsiach, druhou si ma nadvihol za zadoček a lačne prisal svoje pery na moju jaskynku. Krúživými pohybmi, pomalými, precíznymi a najmä vzrušujúcimi pohybmi jazyka mi chodil po klitorise. Potom do mňa opatrne vošiel prstami. Moje ústa vydávali trhané vzdychy. Bral si len to, čo som mu sama dávala. Po chvíľke som sa celá prehla a tá sila, ktorá zaplavila moje telo, ma ohromila. Pár sekúnd totálneho vzrušenia. Zadržaný dych, zdurené bradavky, červené líca. Držal ma pevne, až kým kŕče vzrušenia neustáli.

„Si nádherná,“ vzdychol a opatrne do mňa vnikol. Pohyboval sa vo mne nežne, vsúval svoj poklad do mňa. Ja som ho pevne objala okolo pása a rytmicky sa hýbala, ako on udával. Bozkával ma na pery, krk, prsia a inokedy sa len tak kochal pohľadom, aká som bezmocná v jeho rukách.

Vychutnávala som si ho ako omamnú drogu. Vášnivý tanec našich tiel. Telá sa nám prepletali a stony rozkoše zanikali jeden po druhom. Ruky skúmali telo toho druhého, pery sa neprestajne bozkávali. Moje telo sa vypínalo proti tomu jeho. Jednou rukou som ho držala okolo krku a tou druhou kŕčovito zvierala posteľnú plachtu. Horúca krv v žilách mi vrela pod kožou. Tep sa mi zvyšoval a dych prehlboval. Zvíjali sme sa v sladkom opojení. Neviem či to trvalo minúty a či hodiny. Čas prestal existovať. Bola len táto chvíľa, len tento okamih. Dych sa mi zastavoval, stony rozkoše sa drali z našich hrdiel von, napätie v nás rástlo až sme z toho obaja šaleli. Naraz našimi telami prebehli slastné kŕče raja. Udýchaní a spotení sme si navzájom pozerali do očí. Hladila som ho po tvári a vrývala som si ho do pamäti.

***

Ráno som sa zobudila ležiaca tvárou do vankúša a na chrbte som cítila jemné, letmé bozky. Natočila som hlavu smerom k Edwardovi, ktorý mal v očiach neopísateľný pohľad. Akoby mu v očiach horeli plamienky vášne z našej spoločne strávenej noci a zároveň plamienky lásky. Nadvihla som sa, aby som ho mohla pobozkať. Takto by som sa chcela prebúdzať každé ráno, po zvyšok svojho života.

„Dobré ránko,“ prehovorila som ešte zachrípnuto.

„Dobré ránko. Ako si sa vyspala?“ Pousmiala som sa nad touto otázkou, ktorá mi prišla úplne zbytočná. Musel vedieť ako sa mi spalo.

„Nádherne a tebe? Prepáč, zabudla som, že nemôžeš spať,“ ospravedlnila som sa v rýchlosti.

„Nevadí. Prvýkrát som vďačný, že nemôžem spať. Mohol som sa v pokoji pozerať na tú najkrajšiu ženu, ktorá sladko spala v mojom náručí,“ prehovoril medovým hlasom a vtisol mi bozk do vlasov.

Ešte asi hodinu sme ležali v posteli a rozprávali sa o nás a o tom, ako to bude, keď sa vrátime naspäť do Sunnydale. Potom sme sa museli ísť pripraviť, lebo za dve hodiny mal začať svadobný obrad. Mali sme šťastie, že Alice myslí na všetko a zabalila Edwardovi viac košieľ ako je zdravé. Teraz sa nám to zišlo. Dokonca ma prekvapilo, že ho dokázala zladiť s mojimi červenými šatami družičky. Mal krásny čierny lesklý oblek s bielou košeľou a červenou kravatou. K tomu jeho stále dokonalý strapatý účes. Vyzeral neodolateľne. Už teraz som vedela, že bude najkrajším chlapom v celom kostole a všetky ženy budú pozerať po ňom a nie po neveste so ženíchom.

Do kostola sme museli ísť oddelene, pretože Kate, rodičia a ja sme museli ísť spolu. Edward nechcel ísť v jednom aute s Marcom, vraj by mu ublížil, kvôli tomu, že mal drzosť prísť za mnou a chcieť rozlúčkový sex. Preto sa rozhodol ísť autom, ktoré sme si požičali na letisku. Pred kostolom ma čakal a hneď ako ma videl, prišiel ku mne a dlho ma bozkával. Potom sme sa išli nastúpiť do kostola a čakať na príchod nevesty. Kostol bol úplne plný. Na jednej strane sedeli svadobčania z našej rodiny, na druhej strane rodina Marca. Kostol bol na môj vkus príliš vyzdobený, všade kvety, lupene a samé stuhy s mašľami. Keby to bola moja svadba, uprednostnila by som malú svadbu. Niekde, kde by som nepotrebovala tristo hostí. Stačila by mi najbližšia rodina a kňaz. Samozrejme môj milovaný Edward. Bože, už myslím na neho ako na manžela. Tá svadba mi nerobí dobre.

Ozval sa zvuk varhanov a dvere kostola sa otvorili. Dovnútra vošlo malé dievčatko v ružových šatočkách. V malých rúčkach držala košík a rozsypávalo lupene bielych kvietkov. Bolo krásne a všetci boli z neho unesení. Za dievčatkom kráčala Kate s mojím otcom. Mala na sebe krásne biele korzetové šaty bez ramienok, zdobené jemnými čipkami. Vlasy mala jemne zopnuté a dlhý závoj z rovnakej čipky ako šaty, siahajúci až na zem. Vyzerala ako princezná. Marco môže ďakovať, že bude mať ženu ako je moja sestra. Lepšiu by nenašiel nikde. Som rada, že som nakoniec prišla, pretože som si uvedomila, že k nemu necítim nič. Mojej sestre prajem to najlepšie a to najlepšie, čo sa mohlo stať mne je, že som spoznala Edwarda.

Obrad bol tiež pekný, svadobné sľuby boli dojímavé, čo malo za následok aj to, že mi ušlo pár slzičiek. Obrad skončil a celá rodina sa pobrala na hostinu, ktorej sme sa my s Edwardom už nezúčastnili. Rozlúčili sme sa so všetkými a šli na letisko. Hlavné bolo, že som strávila necelé tri dni s mojou rodinou, videla svadbu Kate a stihla sa zamilovať. Ostáva už len čakať, čo na to všetko povie Edwardova rodina. Ako ma príjmu teraz, keď som jeho priateľka a či nám láska vydrží. 

 Chcela by som poďakovať každému, kto sa dostal až sem na koniec. Je to moja úplne prvá jednorázovka. Napriek tomu dúfam, že sa nájde niekto, komu sa páčila. Poteší ma každý názor, či už pozitívny a či negatívny. 

Vaša 9moncici9 :)

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Svadba mojej sestry: