Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Sultánova dcéra 3. - A ako to bolo ďalej?

Denali

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Sultánova dcéra 3. - A ako to bolo ďalej?Je tu posledný diel mojej jednorázovej poviedky. Snáď sa vám bude páčiť. :)

31.08.2010 (20:00) • LoveRose • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1694×

Zobudili ma ranné lúče slnka, ktoré sa predieralo, do našej izby. Pomaly som sa posadila a popritom som zobudila môjho manžela - Edwarda  Tiež sa posadil a objal ma okolo pliec. Otočila som k nemu hlavu a so všetkou nehou a láskou, ktorú som k nemu cítila, som ho pobozkala. Bozk sa stával čoraz dravejším, ale nakoniec nás prerušil, detský plač. Plač nášho milovaného druhého dieťaťa - syna Davida. Vstala som a prešla k jeho postieľke. Maličký ku mne začal naťahovať svoje malé rúčky a usedavo plakať. Zdvihla som ho a pritúlila sa, k jeho hebkému telíčku. Začala som ho tíšiť a takto sa začal každodenný kolotoč.
Edward išiel do sprchy a hneď na to zobudiť, našu šesť ročnú dcéru Lilly. Vzápätí odišiel do kuchyne, pripraviť nám raňajky a zohriať mliečko Davidovi. Ja som sa zatiaľ tiež osprchovala a obliekla a to isté som pomohla urobiť, našim deťom. Nakoniec sme všetci zbehli do kuchyne a zjedli, to čo nám Edward pripravil. Ja som po raňajkách dala riad do umývačky a spolu s Edwardom, si celá umorená sadla na gauč, k našej raňajšej káve. Lilly sme zaviezli do školy a Davida znova uložili spať, poprípade hrať sa s autíčkami do jeho ihriska, ktoré sme mu špeciálne vystavali v dome. Zvyčajne sme vždy pri chvíľke voľna spomínali na staré časy, spred siedmich rokov…
°°°°°°
Cválali sme na koňoch, v práve prichádzajúcom svitaní. Začínala na mňa doliehať prebdená noc. Edward sa nakoniec podvolil a zastali sme v lesoch. Kone sme skryli za vysoké kríky, ktoré stáli pred malou čistinkou. Rozprestreli sme si deku a vybalili sendviče, čo nám prichystal Emmet. Boli perfektné - netušila som, že v Emmetovi sa skrýva taký talent. Po raňajkách som sa uvelebila Edwardovi v lone a spolu sme pozorovali východ slnka. Po piatich minútach, ho už nepozoroval, ani jeden z nás, lebo sme obaja zaspali.
Prvá som sa zobudila ja, na čudný pocit, že nás niekto sleduje. Poobzerala som sa okolo seba a v kríkoch neďaleko, sa v slnku niečo zablyslo. V panike som prebudila Edwarda a povedala mu, čo som videla. V rýchlosti sme sa pobalili a už sme sa chystali vyskočiť na kone, keď tesne okolo mojej hlavy preletel šíp a zapichol sa do stromu, ktorý stál za mnou. V šoku som zabudla, na svoj pôvodný úmysel - vyskočiť na koňa - a len som stála na mieste. Edward vytiahol meč a prešiel predo mňa. Ostražito sa obzeral na všetky strany. Po desiatich minútach, počas ktorých, sa nič nedialo, v ostražitosti poľavil a otočil sa ku mne. Spýtal sa ma, či som v poriadku a pobozkal ma. Presne v tej chvíli z kríku vedľa nás vyrazili, asi traja ozbrojený vojaci.
Vrhli sa na Edwarda zozadu, ale vďaka môjmu varovaniu sa Edward stihol včas skloniť a na mieste, kde predtým bola jeho hlava, presvišťala čepeľ obojstranného meča. Edward rýchlo kopol nohou za seba. Trafil najcitlivejšie miesto toho chlapa, ktorý sa zvalil na zem a jajkal od bolesti. Zvyšných dvoch po vyčerpávajúcom súboji, tiež porazil. Tvrdé časy, si vyžadujú tvrdé zmeny a tak ich musel, aj napriek tomu, že som to nechcela zabiť. Edwardovi našťastie ostalo, len pár škrabancov. Ošetrila som mu ich vodou z potoka a spoločne sme chvíľu čakali, kým ustane krvácanie. Potom sme znova nasadli na kone a cválali do Cittagazze - mesta vrán. Toto mesto bolo veľmi ďaleko a bolo dobre prosperujúce.
O sedem týždňov:
Namáhavo sme cestovali, ohrozovaný zbojníkmi a kadejakými inými chamtivými ľuďmi. Po dlhom čase, sme sa dostali k nášmu cieľu. Zamierili sme rovno, k miestnemu lekárovi, lebo mňa už vyše piatich týždňov trápili bolesti bruchu, závraty a zvracanie. Zobrali mi krv a povedali, že o dva týždne si máme prísť po výsledky. Potom sme sa vybrali hľadať si ubytovanie a prácu. Edward získal prácu, ktorú mal predtým ako ho zavreli, teda predavača kobercov a ja som bola upratovačka v hoteli Santé. Po dvoch týždňoch sme zašli k lekárovi po výsledky a dozvedeli sme sa dôvod mojich zdravotných ťažkostí. Bola som tehotná.
°°°°°°
Ďalej to už pokračovalo ako po masle. Do hotela Santé prišiel agent modelingovej agentúry - pôvodne, len na nejakú konferenciu. Raz sme sa stretli v izbe a ja som ho očarila svojou krásou. Ihneď mi navrhol spoluprácu a tak sme sa s Edwardom narýchlo zbalili a vydali sa do New Yorku. Nafotila som pár fotiek, pre miestne magazíny a dostala som kopu peňazí. Za tie sme si s Edwardom kúpili luxusnú vilu na jednom menšom vŕšku. Edward sa stal mojím manažérom, čo mu veľmi šlo.
S mojím otcom to bolo trošku ťažšie. Z novín som zistila, že ma hľadá a ponúka za mňa obrovskú sumu peňazí. Zavolala som na zobrazené číslo a priamo sa ozval ustaraný hlas môjho otca.
“Áno?”
“Ocko to som ja…”
“Bella! Kde si?” skríkol natešene do telefónu.
“Ocko som v New Yorku a stala sa zo mňa modelka. Mám manžela Edwarda, - áno toho, ktorého si uväznil - s ktorým čakám dieťa. Nemusíš sem ísť, lebo všetko je v poriadku. Budem ti volať každý týždeň, dobre?”
Nakoniec som sa s ním dohodla, že príde, keď sa narodí malý - dedič trónu. Tak sa aj stalo. Kráľovstvo nechal na správcu a priletel. Bol u nás asi mesiac a vôbec sa nemohol nabažiť svojho vnuka. So slzami v očiach ma zaprisahával, aby som za ním chodila každý sviatok, aký poznám. Potom znova odletel a vládol v mojej rodnej krajine. Zobral si za manželku jednu kráľovskú vdovu, ktorá mu porodila päť detí - troch synov a dve dcéry. Môjho syna na moju žiadosť zbavil možnosti o trón - chcela som, aby môj syn vyrastal v normálnom svete. O šesť rokov po Davidovom narodení sa nám, na naše veľké prekvapenie, narodila Lilly a spolu s Baddym - labrador, ktorého sme si kúpili - sme sa konečne stali, veľkou šťastnou rodinou.
---------------------------------------------------------------------------------------
Takže je tu koniec mojej jednorazovky. Dúfam, že sa Vám páčila a tým čo ju komentovali veľmi pekne ďakujem, lebo len kvôli Vám som písala ďalšie časti. Teraz Vás už, len poprosím o posledný komentár, k poslednej časti tejto poviedky. Vaša
LoveRose J

Zobudili ma ranné lúče slnka, ktoré sa predierali do našej izby. Pomaly som sa posadila a popritom som zobudila môjho manžela - Edwarda. Tiež sa posadil a objal ma okolo pliec. Otočila som k nemu hlavu a so všetkou nehou a láskou, ktorú som k nemu cítila, som ho pobozkala. Bozk sa stával čoraz dravejším, ale nakoniec nás prerušil detský plač. Plač nášho milovaného druhého dieťaťa - syna Davida. Vstala som a prešla k jeho postieľke. Maličký ku mne začal naťahovať svoje malé rúčky a usedavo plakať. Zdvihla som ho a pritúlila sa k jeho hebkému telíčku. Začala som ho tíšiť a takto sa začal každodenný kolotoč. 

Edward išiel do sprchy a hneď na to zobudiť našu šesť ročnú dcéru Lilly. Vzápätí odišiel do kuchyne, pripraviť nám raňajky a zohriať mliečko Davidovi. Ja som sa zatiaľ tiež osprchovala a obliekla a to isté som pomohla urobiť našim deťom. Nakoniec sme všetci zbehli do kuchyne a zjedli to, čo nám Edward pripravil. Ja som po raňajkách dala riad do umývačky a spolu s Edwardom si celá umorená sadla na gauč k našej raňajšej káve. Lilly sme zaviezli do školy a Davida znova uložili spať, poprípade hrať sa s autíčkami do jeho ihriska, ktoré sme mu špeciálne vystavali v dome. Zvyčajne sme vždy pri chvíľke voľna spomínali na staré časy spred siedmich rokov…

°°°°°°

Cválali sme na koňoch v práve prichádzajúcom svitaní. Začínala na mňa doliehať prebdená noc. Edward sa nakoniec podvolil a zastali sme v lesoch. Kone sme skryli za vysoké kríky, ktoré stáli pred malou čistinkou. Rozprestreli sme si deku a vybalili sendviče, čo nám prichystal Emmett. Boli perfektné - netušila som, že v Emmetovi sa skrýva taký talent. Po raňajkách som sa uvelebila Edwardovi v lone a spolu sme pozorovali východ slnka. Po piatich minútach, ho už nepozoroval ani jeden z nás, lebo sme obaja zaspali.

Prvá som sa zobudila ja na čudný pocit, že nás niekto sleduje. Poobzerala som sa okolo seba a v kríkoch neďaleko sa v slnku niečo zablyslo. V panike som prebudila Edwarda a povedala mu, čo som videla. V rýchlosti sme sa pobalili a už sme sa chystali vyskočiť na kone, keď tesne okolo mojej hlavy preletel šíp a zapichol sa do stromu, ktorý stál za mnou. V šoku som zabudla na svoj pôvodný úmysel - vyskočiť na koňa - a len som stála na mieste. Edward vytiahol meč a prešiel predo mňa. Ostražito sa obzeral na všetky strany. Po desiatich minútach, počas ktorých sa nič nedialo, v ostražitosti poľavil a otočil sa ku mne. Spýtal sa ma, či som v poriadku a pobozkal ma. Presne v tej chvíli z kríku vedľa nás vyrazili asi traja ozbrojení vojaci.

Vrhli sa na Edwarda zozadu, ale vďaka môjmu varovaniu sa Edward stihol včas skloniť a na mieste, kde predtým bola jeho hlava, presvišťala čepeľ obojstranného meča. Edward rýchlo kopol nohou za seba. Trafil najcitlivejšie miesto toho chlapa, ktorý sa zvalil na zem a jajkal od bolesti. Zvyšných dvoch po vyčerpávajúcom súboji tiež porazil. Tvrdé časy si vyžadujú tvrdé zmeny a tak ich musel aj napriek tomu, že som to nechcela, zabiť. Edwardovi našťastie ostalo len pár škrabancov. Ošetrila som mu ich vodou z potoka a spoločne sme chvíľu čakali, kým ustane krvácanie. Potom sme znova nasadli na kone a cválali do Cittagazze - mesta vrán. Toto mesto bolo veľmi ďaleko a bolo dobre prosperujúce. 

O sedem týždňov:

Namáhavo sme cestovali, ohrozovaný zbojníkmi a kadejakými inými chamtivými ľuďmi. Po dlhom čase sme sa dostali k nášmu cieľu. Zamierili sme rovno, k miestnemu lekárovi, lebo mňa už vyše piatich týždňov trápili bolesti brucha, závraty a zvracanie. Zobrali mi krv a povedali, že o dva týždne si máme prísť po výsledky. Potom sme sa vybrali hľadať si ubytovanie a prácu. Edward získal prácu, ktorú mal predtým ako ho zavreli, teda predavač kobercov a ja som bola upratovačka v hoteli Santé. Po dvoch týždňoch sme zašli k lekárovi po výsledky a dozvedeli sme sa dôvod mojich zdravotných ťažkostí. Bola som tehotná.

°°°°°°

Ďalej to už pokračovalo ako po masle. Do hotela Santé prišiel agent modelingovej agentúry - pôvodne len na nejakú konferenciu. Raz sme sa stretli v izbe a ja som ho očarila svojou krásou. Ihneď mi navrhol spoluprácu a tak sme sa s Edwardom narýchlo zbalili a vydali sa do New Yorku. Nafotila som pár fotiek pre miestne magazíny a dostala som kopu peňazí. Za tie sme si s Edwardom kúpili luxusnú vilu na jednom menšom vŕšku. Edward sa stal mojím manažérom, čo mu veľmi šlo.

S mojím otcom to bolo trošku ťažšie. Z novín som zistila, že ma hľadá a ponúka za mňa obrovskú sumu peňazí. Zavolala som na zobrazené číslo a priamo sa ozval ustaraný hlas môjho otca.

„Áno?”

„Ocko to som ja…”

„Bella! Kde si?” skríkol natešene do telefónu.

„Ocko som v New Yorku a stala sa zo mňa modelka. Mám manžela Edwarda - áno toho, ktorého si uväznil - s ktorým čakám dieťa. Nemusíš sem ísť, lebo všetko je v poriadku. Budem ti volať každý týždeň, dobre?”

Nakoniec som sa s ním dohodla, že príde, keď sa narodí malá - dedička

trónu. Tak sa aj stalo. Kráľovstvo nechal na správcu a priletel. Bol u nás asi mesiac a vôbec sa nemohol nabažiť svojej vnučky. So slzami v očiach ma zaprisahával, aby som za ním chodila každý sviatok aký poznám. Potom znova odletel a vládol v mojej rodnej krajine. Zobral si za manželku jednu kráľovskú vdovu, ktorá mu porodila päť detí - troch synov a dve dcéry. Moju dcéru na moju žiadosť zbavil možnosti o trón - chcela som, aby moja dcéra vyrastala v normálnom svete. O šesť rokov po Lillynom narodení sa nám, na naše veľké prekvapenie, narodil David a spolu s Baddym - labradorom, ktorého sme si kúpili - sme sa konečne stali veľkou šťastnou rodinou.

----------------------------------------------------------------------------------------

Takže je tu koniec mojej jednorazovky. Dúfam, že sa Vám páčila a tým, čo ju komentovali, veľmi

 

pekne ďakujem, lebo len kvôli Vám som písala ďalšie časti. Teraz Vás už len poprosím o posledný komentár k poslednej časti tejto poviedky. Vaša                                                                                 LoveRose

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sultánova dcéra 3. - A ako to bolo ďalej?:

 1
1. leluš
26.02.2012 [19:10]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře