Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Srdcu nerozkážeš, ale pretvarovať sa môžeš

27.11.2009 (12:30) • Lettynka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2977×

http://www.youtube.com/watch?v=9hq5Awmgf0k&feature=related

Bol som v šoku. Teda ak sa vôbec môže dostať upír do šoku. Znovu bola moja Bellinka v nebezpečenstve. Znovu mohla prísť o život. A znovu to bolo len kvôli mne. Len kvôli mojej existencii.

Keď som počul Jasperove myšlienky a videl Alicinu víziu, chcel som Bellu ochrániť ako sa len dalo. Ale spravil som viac škody, ako osohu. Keď som ju odstrčil, sotil som ju na črepy a z malej ranky na prste sa stalo mnoho rán po celej ruke.

Nemohol som už takto ďalej. Nechcel som, aby bola Bella neustále v ohrození. A to všetko len kvôli tomu, čo som. Rozhodol som sa.

Bellu som vzal domov a rozlúčil som sa s ňou. Snažil som sa byť aspoň trochu chladný, aby to nebolo také ťažké. Ona ma pobozkala, silno objala a uisťovala, že sa nehnevá.

„ Povedz Jasperovi, že sa nehnevám. Nech sa netrápi“ povedala a ja som cítil neprekonateľnú bolesť z toho, čo som sa chystal urobiť.

Keď som prišiel domov, Alice sa na mňa hneď vrhla.

„ Čo to vymýšľaš? Vieš vôbec, čo to s ňou spraví? Neopováž sa... !!“

„ Alice ukľudni sa. Bude to to najlepšie, čo pre ňu môžeme spraviť. Chcem, aby žila svoj vlastný život. Ľudský život. S nami je v neustálom ohrození, chápeš?“

„Si egoista. Myslíš len na seba. Nevnímaš, čo chce ona.“

„ Keby som egoista, tak mi je jedno, čo sa deje a ostanem s ňou. Myslíš, že je to pre mňa jednoduché? Myslíš, že ja budem vedieť bez nej ľahko prežívať? Ona je človek. Zabudne. Nájde si normálneho ľudského chalana, s ktorým bude šťastná. A bude žiť dlhý a šťastný život.“

„ Predstavuješ si to veľmi jednoducho. Čo keď nie? Čo, keď ona nebude chcieť zabudnúť? Čo, keď chce len a len Teba? Hádam ani sám neveríš, že bez nej prežiješ čo i len niekoľko dní.“

Nie, neveril som tomu. Bella bola pre mňa dôležitá, ako krv. Je to síce divné prirovnanie, ale nakoľko upír nepotrebuje vzduch, vodu, ani nič podobné, tak bolo namieste. Ale musím sa o to pokúsiť kvôli nej. Kvôli tomu, aby bola šťastná. Aby žila pokojne. Možno chvíľu bude trpieť, ale prejde ju to.

„ Dovoľ mi sa s ňou aspoň rozlúčiť.“

„ Nie. Zajtra pôjdem do školy len ja. Vy vybavte všetko ostatné.“

„ Ale je to moja najlepšia priateľka. Nemôžem odísť bez toho, aby som ju ešte poslednýkrát objala a povedala zbohom.“

„ Už som povedal.“

Šiel som do svojej izby. Nemal som náladu na nikoho. Keby som mohol, tak plačem. Plačem nad tým, že kvôli tomu, že som netvor nemôžem byť s jedinou ženou, ktorú som kedy miloval a milovať budem. Plačem, kvôli tomu, že nie len sebe a Belle privodím nešťastie, ale aj celej rodine. Hoci som chcel byť sám, v myšlienkach na mňa všetci kričali.

Alice ma v myšlienkach preklínala, že jej nedovolím rozlúčiť sa s Bellou a beriem jej jedinú najlepšiu priateľku, akú kedy mala. Ticho vzlykala bez sĺz.

Jasper sa mi ospravedlňoval a všetko hádzal na seba.

Rose na mňa nadávala, že sa musíme sťahovať. Obľúbila si toto malé mestečko a bola tu šťastná.

Esme bolo ľúto, že budem znovu sám a smutný. A bolo jej ľúto aj Belly. Vedela, ako veľmi ma miluje a čo to asi pre ňu bude.

Ja som to vedel tiež. A z toho mi bolo ešte horšie.

Emmett mi tiež nadával, že mu beriem jeho sestričku. Mal ju veľmi rád.

Bolo mi z toho celého zle. Keby som človek, tak sa určite povraciam. Sám zo seba. Z toho, čo robím a ako ubližujem nielen sebe, ale aj druhým. A, že tých ostatných nie je málo.

V noci som šiel k Belle do izby. Spala, ale veľmi nekľudne, akoby tušila, že sa niečo zlé deje. Bodaj by nie, keď som bol k nej taký chladný. Vdychoval som jej vôňu, ako najviac to šlo. Znova rozprávala zo sna. Vravela, aby som neodchádzal. Že ma miluje a nechce ma stratiť. Tým viac mi trhalo moje mŕtve srdce a bolelo ma to, čo som chcel hneď na druhý deň spraviť. Pomaly začínalo svitať, tak som Bellu nežne pobozkal do vlasov a jemne, aby ju to nezobudilo som ju pohladil po tvári. Potom som vyskočil z okna a šiel sa chystať do školy.

Celý deň som sa Belle vyhýbal. Až keď sme šli domov a stretli sme sa na parkovisku, tak som jej povedal, že sa musíme pozhovárať. Pýtala sa aj na Alice. Povedal som jej, že  musela ísť niečo vybaviť. Videl som strach v jej očiach z nadchádzajúceho rozhovoru.

Povedala, že mám prísť večer, ale ja som to už chcel mať čo najrýchlejšie z krku. Nie Bellu. Tú nechcem stratiť, hoci budem musieť. Pre jej dobro. Ale chcel som mať z krku túto pekelne ťažkú situáciu.

„ Bella, ja sa potrebujem porozprávať teraz. Pôjdem za tebou. Neboj nezdržím ťa dlho.“

„ V poriadku.“ povedala len. Bála sa.

Keď sme zastavili pred jej domom a vystúpili z auta, ihneď som ju nasmeroval do lesíka pri dome.

„ Bella pozri. Chcem, aby si bola šťastná. A v bezpečí.“

„ Edward ja som šťastná. A keď som s tebou, tak aj v bezpečí.“ povedala a chcela ma objať. Ja som ju chytil a držal od seba.

„ Práveže so mnou nie si v bezpečí. Chcem, aby si bola šťastná s niekým ľudským. Pri nás ti hrozí vždy nebezpečenstvo.“

„ Ja, ja ťa nechápem. Kam tým mieriš? Ak ide o to čo sa stalo s Jasperom, tak to na mne nenechalo žiadnu traumu. A navyše by som vedela  o možnosti, ako predísť takýmto situáciám.“ Usmiala sa a znovu ma chcela objať. Myslel som si, že to bude ťažké, ale, že až takto... Ešte aj teraz chcela odo mňa, aby som ju premenil. Práve od takého životu som ju chcel uchrániť.

„ Bella o tomto už nebudem diskutovať. Žiadna premena sa konať nebude.“

„ Ty sa bojíš, že by si ma prestal potom milovať, však?“ spýtala sa. Ako si to mohla myslieť? Ale tohto nápadu som sa chytil, ako topiaci sa slamky. Rozhodol som sa pre čistý rez.

„ Práve to je ten problém“ pozrela ma mňa nechápavo a do očí jej nabiehali slzy, srdce vynechávalo.

„ Ja ťa už nemilujem“ povedal som a bolelo to viac , ako som si myslel. A ešte viac ma bolel pohľad na Bellu, ako sa jej podlomili kolená, zbledla a pozrela sa na mňa s takým trpiteľským výrazom, že by som bol schopný to odvolať, len pre to, aby netrpela a aby sa usmiala. Ale nemohol som. Chcel som, aby bola šťastná, bezo mňa.

„ A – ako? Prečo? Nie.“ Vravela akoby sama pre seba.

„ Bella je mi to ľúto. Nechcel som, aby to takto skončilo, ale uvidíš, že ti bezo mňa bude lepšie. A hlavne nebudeš dennodenne vystavovaná nebezpečenstvu. Neboj. Si človek. O chvíľu si na mňa ani nespomenieš. Aj s rodinou sa presťahujeme niekam ďaleko.“ Povedal som a z tej predstavy mi prišlo ťažko.

„ Bude to, ako by som nikdy neexistoval.“  Pozerala na mňa a plakala. Musel som si zachovať vážnu tvár, hoci som chcel plakať tiež. Ubližujem jedinej žene, ktorú som kedy miloval a milovať budem.

„ Alice, nie...“ šepla, keď si uvedomila, že ju už neuvidí.

„ Zbohom Bella. Buď šťastná a maj krásny dlhý život.“ Povedal som jej. Chcel som sa otočiť a odísť, ale niečo mi nedovolilo.

No tak Edward vzchop sa. Teraz to už nesmieš vzdať. Vravel som si v duchu. Ona sa ku mne natiahla a chcela ma pobozkať a objať, ale ja som ju len chytil za ruky a pobozkal jej čelo. Ešte poslednýkrát som vdýchol jej vôňu. Otočil som sa a za sebou zanechal to najdôležitejšie pre moju existenciu. Bolo to ťažké a zároveň jednoduché. Nemyslel som si, že mi tak ľahko uverí, že ju nemilujem. To mala vo mňa naozaj len takú malú vieru? Naozaj tak málo verila, že ju skutočne milujem? Ale dobre aj tak.

Odišiel som a nechal ju v lesíku samú.

Milujem ťa Isabella Maria Swanová a vždy budem. Celú svoju existenciu.

V duchu som vyznával lásku žene, ktorej som pred chvíľou zlomil srdce. Žene, ktorej som pred chvíľou povedal pravý opak. Žene, ktorú už nikdy neuvidím.

Rozbehol som sa čo najrýchlejšie. Bežal som na našu lúku. Tam som padol na kolená a bez sĺz nahlas vzlykal. Bolelo to. Ale stále som sa uisťoval, že som spravil dobrú vec.

„ Prepáč mi láska moja.“ Šepol som a vydal som sa vpred večnosti so srdcom roztrhaným na kúsky a neprekonateľnou bolesťou. Ktorú som si privodil sám, mysliac si, že je to to najlepšie.

Autor: Lettynka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Srdcu nerozkážeš, ale pretvarovať sa môžeš: