Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Sladký spoločník - 1. časť

06.09.2011 (21:00) • Bubulienka • FanFiction jednodílné • komentováno 36× • zobrazeno 3648×

Sladký spoločník - 1. časť

„Bella, prosím, daj mu šancu.“

„Lizzie, nie. Nedávaj ma s ním dokopy. Nechápeš, že chcem počkať na toho pravého? Nezariaďuj mi žiadne rande.“

„Ako myslíš, Bella. Ale pamätaj, že takto sa postaviť pred Renée a Charlieho je od teba nanajvýš nepekné. Narozprávala si im, že sa tu máš dobre a že máš priateľa, ktorý ťa nesmierne miluje. Že si šťastná v tejto práci a máš ukážkový život. Vidíš? A teraz sa ti to vyplatilo. Nechápem, prečo sa nechceš spriateliť s Jamiem. Poznám ho, je to milý chalan,“ povedala Lizzie, keď som jej vyrozprávala svoju situáciu.

Nie, neurobím to. Nepôjdem na rande, ktoré je „naslepo“. Nezačnem si s prvým, ktorý sa mi pripletie do cesty iba kvôli tomu, čo som narozprávala mame a otcovi...

„Nie, Lizzie, vďaka,“ odvetila som.

„Ako myslíš. Daj mi vedieť, čo spravíš s touto situáciou,“ povedala a odišla do vedľajšej kancelárie.

Otočila som sa na čiernej, koženej sedačke a zapozerala sa von z toto mrakodrapu. New York. Tak krásny a plný atrakcií. Nie však pre mňa. Som dievča z malého mestečka Forks. Tam som vyrastala spolu s rodičmi. Vtedy som odtiaľ chcela vypadnúť, tak som tu. Vyštudovala som za realitnú maklérku a pracujem v tejto obrovskej firme, ktorá sídli v tomto obrovskom, presklenom mrakodrape.

Zapozerala som sa na svetielkujúci nápis kaviarne a premýšľala nad tým, čo urobím. Moja mama a otec mi zavolali a povedali, aby som im predstavila svojho priateľa. Problém je však ten, že žiadny neexistuje a ja neviem, ako by som sa mala pozrieť rodičom do očí a povedať im, že som si to všetko vymyslela, len preto, aby si o mňa nerobili starosti.

Vzdychla som si, postavila sa a zobrala kľúče z ebenového stolíka. Poobzerala som sa po kancelárii. Všetko som tu upratala a pripravila sa na to, že idem k mame a otcovi. Prácu som si riadne rozdelila a vybavila všetky termíny na stretnutie s ľuďmi, ktorí majú o domy záujem.

Zatvorila som dvere so svojou menovkou a zamkla ich. Zamierila som k vyleštenému stolu pri recepcii, aby som sa mohla rozlúčiť s najlepšou kamarátkou.

***

Prvé, čo som urobila, keď som prišla domov, bolo, že som zapla odkazovú schránku. Číhala tam na mňa jedna správa od mamy, a to ma zaviedlo naspäť k mojej situácii.

Sadla som si pred telku so šalátom v rukách a započúvala sa do tých zvukov, ktoré sa týmito bytmi rozliehali.

Bývala som vo veľmi dobrej štvrti. Moje obydlie vyzeralo ako hotel. Byty boli blízko pri sebe a každý mal svoje očíslovanie. V dolnej časti sa nachádzal bar, v ktorom pracoval Duke. Vlastne menšia kaviareň, v ktorej sa stretávajú priatelia. Je to tu veľmi priateľské a býva tu plno ľudí. Dvadsať poschodový panelák je naozaj riadna fuška. A ešte pred nedávnom by som si na niečo také nevedela zvyknúť. Vo Forks bolo možné skočiť aj z druhého poschodia a prežila by som to.

Ako som tak premýšľala a jedla, tak ma upútali noviny, ktoré boli položené na stole. Misku som položila na stôl a vzala noviny do ruky. Vždy je tam to isté, samé kecy.

Otvorila som prvú stranu a okamžite ma zaujala. V hlave mi zablikalo svetielko a srdce sa rozbúchalo ako o život. Tento článok mi poslal sám Pánboh z neba.

Hľadáte profesionálneho spoločníka?

Ak áno, tak ste na správnom mieste. Mladý a šarmantný Edward Cullen ponúka svoje služby osamelým dámam, ale aj slečnám, ktoré si nevedia rady. Je to muž pre všetko. Stačí si priplatiť určitú sumu a môžete zažiť niečo, čo ste ešte nikdy nezažili. Neváhajte a zavolajte na číslo 555–678-789. Plníme vaše želania!

Pozerala som na ten článok ako zmyslov zbavená. Nemohla som tomu uveriť. Premýšľala som nad tým, či by nebolo dobré, aby som to skúsila. Na jednej strane by som oklamala Renée a Charlieho, ale na druhej... Aspoň by si mysleli, že Edward je môj priateľ a takisto by si mysleli, že sa mám dobre. Stojí mi to za dobro rodičov?

***

Poriadne som sa nadýchla a sledovala telefón na linke. Papier s číslom som držala v ruke a premýšľala nad tým, čo je správne. Srdce mi búchalo ako o život.

No tak, Bella. Nie si žiadna padavka, našepkával mi hlas v hlave. Ešte raz som sa zhlboka nadýchla, vzala telefón a napísala doň číslo. Pozerala som sa na veľkú obrazovku dotykového telefónu a stlačila zelené tlačidlo.

Opatrne som si priložila mobil k uchu – zvonil.

„Prosím, tu je Edward Cullen a firma Služby pre osamelé ženy.“

„Isabella Swanová. Potrebujem vaše služby. Kde sa stretneme?“

„V kaviarni číslo deväť,“ odpovedal pohotovo.

„V poriadku. Budem tam do hodiny.“

***

Netrpezlivo som postávala pred kaviarňou a snažila som sa zhlboka dýchať. V hlave som mala tisíc myšlienok ohľadom toho, čo to vlastne stváram. Zrazu na mňa dopadlo všetko. Mala som pocit, že som nikdy v živote neurobila nič správne. Že som urobila toľko chýb. No nie je cesta späť, musím to urobiť. Možno sa ešte aj zabavím.

Obzerala som sa a prešľapovala z nohy na nohu. Kabelku som držala pevne pri pleci. Vtom som si ho všimla. Teda, musel to byť on, keďže mal na vrecku saka vyšité E. A pokiaľ viem, tak môj spoločník, by mal byť Edward.

Vyzeral, že sa obzerá. Nevedela som, čo urobiť, ale nakoniec som sa odhodlala a podišla k nemu.

„Edward?“

„Oh, pardon. Vy ste slečna Swanová?“ Zaskočilo ma, že si pamätá moje meno.

„Áno, to som ja. Pred hodinou som vám volala, pretože potrebujem vaše služby,“ povedala som a jemne sa zapýrila. Šibalsky sa usmial.

Musela som uznať, že je naozaj šarmantný, milý, pekný, krásny a gentleman. Vyzeral nesmierne vysoko postavený. Kto by povedal, že sa predáva za peniaze?

„V poriadku. Pozývam vás na kávu a preberieme to vo vnútri,“ povedal, otvoril mi dvere a rukou pokynul, aby som vošla dovnútra.

Kaviareň som poznala, bola som tu dosť často s kamarátkami. Sadli sme si k stolu a Edward objednal kávu. Žasla som nad jeho spôsobmi vyjadrovania a mimiky. Žasla som nad jeho postavou a tvárou... Fajn, žasla som nad všetkým. Sledovala som ho obozretne.

„Vysvetlíte mi, ako to funguje? Čo všetko budem musieť podniknúť?“ opýtala som sa.

„Vy? Vy si iba požiadate o moje služby a zaplatíte mi ich. Ja budem robiť to, čo chcete vy,“ žmurkol na mňa. Nasucho som prehltla a vytreštila oči. Potichúčky sa zasmial a nechal ma dusiť vo vlastnej šťave.

„Potrebujem... Potrebujem vás do Forks. Chcem vás predstaviť, ako svojho priateľa, chcem, aby ste sa zoznámili s mojimi rodičmi a celou rodinou. Chcem aj, aby ste to hrali presvedčivo. Nemôžem si dovoliť žiadnu chybu. Rozumiete? Žiadnu! A zaplatím vám... A aby som nezabudla, tak o nijaké, ehm nemravné služby nemám záujem. Za ne platiť nebudem!“

„Ako myslíte... Takže je to vybavené. Peniaze mi dáte až keď bude po všetkom. A ak budete presvedčená, že som stál za to,“ povedal vecne.

„To mi vyhovuje.“

„Ozaj, tykajme si. Som Edward,“ povedal a podal mi pravú ruku.

„Isabella, ale volaj ma Bella,“ odvetila som a ruku slušne prijala.

Vtedy čašníčka priniesla kávu. Všimla som si, že Edward si šálku priložil k ústam, ale neodpil z nej. Asi mu tu nejako nechutí. Prišlo mi trápne piť samej, a tak som urobila to isté. Myslela som si, že je to nejaké správne vychovanie, nepiť v prítomnosti dámy, a tak som si priložila šálku k ústam, ale neodpila som si. Edward si to všimol a vytreštil oči tak, že mu skoro vypadli. No okamžite sa spamätal a svoju šálku položil na tanierik. Urobila som to isté... Znova sa na mňa pozrel, ale teraz, ako na blázna. Zakrútila som hlavou a usmiala sa naňho. Musela som nejako „vyčarovať“ z tejto trápnej situácie...

„Aká je cena? Myslím, cena toho všetkého. Koľko peňazí si mám pripraviť?“ opýtala som sa otázku, ktorá ma trápila. Nebola som veľmi bohatá. Pri predaji domov som si stačila kúpiť auto a byt. Nepočítala som s takouto vecou.

„Som profesionál, ale cenovo dostupný. Na ako dlho ma potrebujete?“

„Tak... Na dva týždne. Budem sa snažiť dostať vás odtiaľ čo najskôr, ale nič nesľubujem, pretože ešte nepoznáte moju mamu,“ povedala som. Je to pravda, ak ho uvidí Renée, tak sa odtiaľ nedostane nikdy. Preboha, Renée mi naúčtuje milióny.

„V poriadku. Po dvoch týždňoch mi zaplatíte, tak ako sa má. Podľa cenníka. A potom sa uvidí,“ vysvetlil. Asi sa snažil byť taktný.

„Fajn. Koľko to bude?“ opýtala som sa a so zatajeným dychom čakala na tú obrovskú sumu, ktorá ma zruinuje.

„Bude to dvesto dolárov, Bella,“ usmial sa. Vzdychla som si a pocítila bolesť hlavy. Dva mesiace mojej driny sú fuč. Všetky úspory šetrené na dovolenku - miniem na toto. Chcelo sa mi plakať.

„Si v poriadku? Bella, ak na to nemáš, tak nechápem, prečo si sa na to dala.“ Zamračila som sa.

„Nie. Mám na to, je to v poriadku. Suma mi vyhovuje.“

„Tu je moja vizitka. Je tam moje osobné telefónne číslo. Zavolaj mi a oznám, kde sa máme stretnúť a na aké letisko ideme. Nemusíš sa obávať žiadnych komplikácii. Nikto ani len nezistí, že spolu nič nemáme,“ povedal. Usmiala som sa.

„Ďakujem. Zavolám ti a vysvetlím čo a ako. Takisto ti podám informácie o mojej rodine. Priprav sa na poriadne vyčerpanie. Moja rodina ti dá zabrať, ale si predsa profesionál. Uvidíme sa, ahoj,“ povedala som, vzala vizitku a postavila sa zo stoličky.

Kabelku som si prehodila cez plece a s úsmevom vyšla von. Usadila som sa do auta a s presvedčivým pocitom v kostiach odišla domov...

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Sladký spoločník - 1. časť: