Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Šéf do postele

19.08.2011 (18:00) • Forevergirl • FanFiction jednodílné • komentováno 57× • zobrazeno 10034×

Nastúpila som do výťahu a s tichým spievaním som čakala, až zastaví na ôsmom poschodí. Výťah zacinkal a ja som z neho vyšla. Zvuk vysokých opätkov sa niesol po úzkej chodbe plnej kancelárií. Kráčala som ďalej, až som prešla presklenými dverami, potichu som zaklopala na mohutné dvere z čierneho dreva a bez odpovede vošla dnu.

Už tam sedel, bronzové vlasy mal, ako vždy, strapaté, nezvyčajne zlaté oči boli plné radosti a na tvári sa mu pohrával tajomný úsmev. Vedľa neho sedel jeho najlepší priateľ a zároveň kolega v jednom – George.

„Bré ránko, šéfe,“ pozdravila som Edwarda.

„Tak to teda je dobré. Dnes vám to obzvlášť pristane, Bella,“ pochválil ma ten boh s laškovným úsmevom. Nedalo sa nevšimnúť, ako ma už vyzlieka pohľadom a nie žeby mi to prekážalo, práve naopak. George vedľa neho prevrátil očami, určite tušil, čo medzi nami je, ale nikdy nepovedal ani slovo. Teda, mne nič nepovedal, prinajlepšom to preberajú spolu na pive.

„Vďaka.“ Sklopila som oči a trochu sa začervenala, s týmto mi už asi nikto nepomôže, aj keď som sa absolútne hanbiť nemusela a určite nie pred Edwardom.

„A Bella, keď budeš mať čas, prines mi, prosím, kávu,“ dodal, keď som vchádzala do dverí svojej malej kancelárie.

„Jasné, šéfe,“ zahundrala som.

„Šéfe?!“ ozval sa zrazu nahnevaný hlas nášho riaditeľa. Edward by bol síce na jeho mieste lepší, ale jeho ponuku odmietol. Edward je totižto najlepší realitný maklér v New Yorku, je neskutočné, že práve ja som jeho vernou sekretárkou alebo teda asistentkou, no to je jedno.

„Pán Cullen,“ opravila som sa rýchlo a plánovala som rýchlo zaliezť do kancelárie, ale ten tlstý páprda ma zastavil.

„Slečne Swanová, počkajte chvíľu, prosím.“ Neverila som vlastným očiam, náš riaditeľ použil slovo prosím. Určite bude chcieť s niečím pomôcť po pracovnej dobe, inak by nebol tak... tak milý - znie to zvláštne. Ten holohlavý chlap, ktorý stále po každom kričí a niečo mu prikazuje, nemôže byť milý. Nemám ho rada, ale čo si počnem? Každý šéf nemôže byť ako Edward, ale keď si predstavím, že by som robila s riaditeľom to, čo s Edwardom, takmer ma naplo.

„Áno?“

„O pár dní nás čaká dôležitá kontrola a potrebujem pár ľudí, aby mi s tým dnes po práci pomohli, je to veľmi dôležité a peniaze za to dostanete, to sa nemusíte báť,“ uistil nás rýchlo. Typické uňho, vždy si myslí, že podplatí ľudí len peniazmi. Je síce fakt, že to na väčšinu zaberie, ale na mňa určite nie. Mám krásny, drahý byť v centre mesta, peňazí mám dosť, lebo mať Edwarda za šéfa je hotový sen. Aj keď si myslím, že inej sekretárke by nedal toľko peňazí, určite to má niečo spoločné s našimi „malými“ tajomstvami.

„Potrebujem konkrétne vás,“ dodal ešte riaditeľ. „Obaja ste tu najschopnejší, bol by som fakt rád, keby ste mi pomohli.“

Strelila som pohľadom po Edwardovi, tie ohníky v očiach boli neprehliadnuteľné. Pohľadom kĺzal po mojich obnažených nohách v sukni po kolená. Aj by som radšej nosila kratšiu, ale pracovný poriadok je pracovný poriadok, proti nemu si človek nepomôže. Ale ten Edwardov pohľad bol na nezaplatenie, bol tak sexi, keď ma vyzliekal pohľadom.

„A kto tu bude ešte okrem nás?“ spýtal sa ho Edward, keď odo mňa odtrhol oči.

„Len vy dvaja.“ Edward sa ku mne otočil s takým širokým úsmevom, že som mala chuť po ňom niečo hodiť. Ale na moje prekvapenie si to riaditeľ nevšimol.

„Takže s vami môžem rátať?“ spýtal sa netrpezlivo.

„Áno,“ odpovedali sme naraz. Musela som sa držať, aby som sa nerozosmiala.

„Super, ja musím letieť na schôdzku do Washingtonu. Patricia vám tu nechá všetky zložky, ktoré máte prekontrolovať.“ Otočil sa a vyšiel z kancelárie. Edward na mňa mrkol a prehrabol si vlasy.

„Idem ti pre tú kávu.“ Bol to oslobodzujúci pocit, keď som mu mohla tykať a nie pretvarovať sa. Obišla som jeho stôl, ale jeho ruka ma zastavila. Chytil ma za pás a postavil sa ku mne. Rýchlo hodil pohľadom na dvere, keď nikoho neuvidel, prisal sa na moje pery a jeho ruka skĺzla na môj zadok. Ach bože, ako som ja zbožňovala takého dotyky.

„Koľko myslíš, že tých zložiek vybavíme z celé poobedie?“ spýtala som sa ho laškovne a rukou som mu vkĺzla vzadu do nohavíc, zašla som za jeho boxerky a dotkla sa toho božského, svalnatého zadku, ktorý vo mne vyvolával až príliš hriešne myšlienky. Bola som neskutočne vzrušená, toto sa nedalo vydržať. Bola som ako pred výbuchom. Objala som ho rukou okolo pásu a druhou som ho zatlačila na hruď, aby sa posunul. Takto sme pomaly dokráčali k dverám. Zamkla som ich a natlačil som sa na jeho telo. Hneď som pocítila na podbrušku jeho vztýčený úd, slastne som zaklonila hlavu a privrela viečka.

Edward to hneď využil a perami mi začal hrýzť krk. Ach, tak úžasne voňal a tie božské pery ma doháňali k šialenstvu.

„Edward, ak nechceš, aby nás nikto nenachytal a ver mi, že ja sa teraz nevzdám toho hriešneho, rýchleho sexu s tebou, tak si pohni a predohry si nechaj na poobede,“ zavrčala som naňho, chrapľavý hlas prezradil moje narastajúce vzrušenie. Ten Edwardov výraz ma úplne ozbrojil.

Zrazu ma chytil za zadoček a zodvihol ma ako pierko, automaticky som mu nohy omotala okolo pásu a pritlačil ma chrbtom k stene, aby ma nemusel držať. Ale trochu ma nadvihol znova, stiahol zo mňa sukňu aj s nohavičkami. Okamžite na ruke ucítil moju vlhkosť, oči mu zrazu potemneli, schmatol si opasok a odhodil ho na zem. Stiahla som mu boxerky a venovala som pohľad tej veľkej, tvrdej, mužnej „veci“, ktorá mi dokázala dať neskutočne veľa slasti. Ešte predtým, než som nastúpila do tejto firmy, som spala s veľa mužmi, ale žiadny z nich nebo tak vybavený ako Edward.

A vtom do mňa prudko vnikol. Vykríkla som, ale ešte mi stihol pritlačiť pery na ústa. Ach, cítila som sa taká plná a omámená. Viečka som mala privreté vzrušením, ale videla som ten jeho divoký výraz, ktorý mi vyrážal dych. Jednou rukou ma chytil za zadok a druhou za pás. Tvár si zaboril do môjho ramena a začal vášnivo prirážať. Vnikal do mňa hlbšie a hlbšie, obaja sme nahlas vzdychali. Nechty som mu zatínala do košele a driapala ju od toľkej slasti.

Mala som pocit, že vybuchnem, všetko sa to vo mne stupňovalo, v podbrušku ma príjemne šteklilo, v lone ma trochu pobolievalo z jeho tvrdých prírazov, ale všetko sa to zmenilo v jednu obrovskú kŕč. Ucítila som, ako vo mne vyvrcholil. Zaťala som mu zuby do ramena a vykríkla. V rozkroku mi príjemne pulzovalo, stále bol vo mne.

„Neuveriteľné,“ šepla som a zdvihla ťažkú hlavu k jeho tvári. Žiarivým, arogantným úsmevom na mňa pozeral.

„Bella, ty si pekne divoká žena, mám chuť ešte na jedno kolo,“ šepol mi slastne do ucha. Trochu sa pohol, čo aj v mojom lone. Vzrušovalo ma to a ja som mala chuť na ďalšiu slasť, ktorú mi dokázal len on spôsobiť.

„Keď nechceš, aby nás vyhodili, tak budeš musieť svoje chúťky skrývať. A do poobedia to je len pár hodín.“ Zamračil sa a oprel sa mi čelom o to moje.

„Mohla by si ísť po práci ku mne,“ navrhol mi po chvíli.

Musela som sa zasmiať. „Chceš ma predstaviť svojej manželke ako tvoju milenku?“ spýtala som sa a schuti sa rozosmiala. Hodil po mne sarkastický pohľad. Položil ma na zem a obliekol sa. S chuťou som ho pozorovala, keď skryl ten skvost, zamručala som a tiež sa obliekla. Narovnala som si sukňu a upravila vlasy.

„Dnes išla za rodinou až do Kanady. Čiže na celý týždeň mám voľný byt.“ Laškovne na mňa mrkol, zachvela som sa nad tou predstavou - celý týždeň uňho doma, vlastne v jeho posteli.

„Dúfam, že už premýšľaš nad balením,“ šepol po chvíli a upravil mi pramienok vlasov, ktorý mi spadol do tváre.

„Myslím, že pri tebe mi postačí bielizeň,“ poznamenala som so smiechom.

„A aj tú budeš mať len prvé dve sekundy,“ dodal a jeho dlaň pristála na mojom zadku. Na chvíľu tam ostal a kochal sa. Bol tak rozkošný, bol to dokonalý milenec. Ale mal jednu chybu, mal manželku. Ale zatiaľ mi to absolútne neprekážalo. V posteli patril len a len mne.

Zhrnutie

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf do postele: