Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Renesmin ultrazvuk

07.03.2011 (15:30) • stenc9nika • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1761×

Pohľad Renesmee

Chladivý gél sa dotkol nápadnej vypukliny na mojom bruchu. Pri dotyku s mojou horúcou pokožkou zasyčal. V nápätí som čakala a snažila sa aspoň niečo uvidieť na monitore ultrazvuku, no okrem čiernych a bielych šmúh som nevidela úplne nič.

„Len nech je všetko v poriadku," šepla som.

Jacob mi stisol ruku a usmial sa. Videla som, že je plný očakávania, rovnako ako ja. Oči mal celý čas pricapené na monitore a ja som ho s nadšením sledovala. Zdá sa, že tam niečo videl, lebo sa celý čas usmieval. Ja som sa k poruche svojho mozgu nepriznala. Po chvíli hrozného čakania Carlisle nadšene vykríkol:

„Budú to dvojčatá! Gratulujem!"

Náhle som zmeravela. Ostala som v úplnom šoku, zato Jacob div neskákal po strop. Povolila som svaly a nepatrne som zvlnila pery do úsmevu.

„Takže dvojčatá," vydýchla som a do pľúc si nabrala novú dávku kyslíka.

Dvojité šťastie po prekysličení mozgu opantalo aj mňa.

„Podľa toho, čo vidím, alebo skôr nevidím, tak jedno bude po mamke," zhíkol nadšene Carlisle.

Ja som naňho len vypliešťala oči.

„A tak sa zdá, že druhé bude po tebe, Jake," odvetil a milo sa na Jacoba usmial.

„Ako to myslíš?" opýtala som sa zmätene.

„ Lepšie sa pozri na monitor," zamumlal Carlisle.

Vyhovela som mu, aj keď som na obrazovke videla len čierno-biele machule. K tomu, že na monitore neviem rozoznať ani vlastné bábätká, som nemala v pláne sa priznať. A tak som sa len dívala na obrazovku a prikyvovala hlavou na výjavy môjho brucha, nech má chlapec radosť.

„Napravo vidíš, ako jednému z nich bije srdiečko," zašomral a ukazovák namieril na pravú stranu obrazovky, špičkou prsta ukazujúc na bielu machuľu.

„A naľavo vidíš ochrannú membránu druhého bábätka."

Zrazu som mala srdce ako vo zveráku. Žalúdok mi zvieralo. Jedno bude po mne? Nie!!!! Až teraz som pochopila, čo myslel vetou: Jedno bude po mamke! Na chvíľu som zabudla dýchať. Musela som sa tváriť, ako keby ma práve mučili, pretože Jake ihneď zareagoval.

„Nessie, ty sa netešíš?" spýtal sa ma.

„Pravdaže sa teším. Ale, čo ak bábo, ktoré je viac malým upírom bude rásť tak rýchlo ako ja. To by druhé bábätko neprežilo!" skríkla som zúfalo.

Jakeovi to asi doplo, pretože aj na jeho tvári sa začali objavovať mučivé výjavy. V momente sa do nášho dialógu zapojil aj Carlisle.

„Nie, to by nebolo možné!" odvetil rozhodne.

Až keď som začula túto vetu, dokázala som sa opäť poriadne nadýchnuť. No svaly a nervy v mojom tele boli stále dokonale napäté.

„Nerastie tak rýchlo, pretože si v šestnástom týždni a keby bábätko rástlo tak rýchlo, ako ty, bolo by už na svete. Navyše, druhé bábätko by už dávno nežilo. Ale aj tak ťa budem čo najčastejšie kontrolovať. Pod srdcom nosíš asi najpodivnejšie bytosti sveta."

S Jacobom nám padol obrovský kameň zo srdca. Zreteľne som počula, ako sa Jacobov tep ustáľuje. Už aj ja som začínala byť pokojná alebo aspoň pokojnejšia. Nakoniec som mala pravdu. Sú viac človekom ako magickou bytosťou. Aspoň jedno z nich určite. Moje šťastie sa ešte väčšmi prehĺbilo vedomím, že kým prestanem starnúť, budem v náručí držať svoje bábätko. Vlastne, nie bábätko, ale bábätká. Moje a Jacobove slniečka. Pomyslela som si a pousmiala sa. Pery sa mi opäť zvlnili. Ale už nie do nepatrného úsmevu, ale do poriadného úškrnu.

„Carlisle?“ vydrala som zo seba a oči uprela na Carlisleove ostré črty tváre.

„Áno?“ spýtal sa ma.

„Nevedel by si zistiť pohlavie bábätiek?“

„To ma ani nenapadlo,“ zamumlal a náhle sa ponoril do vlastných myšlienok.

Oči upieral kdesi do diaľky a pery sa mu kreslili do šibalského úsmevu. Rýchlym pohybom sa ocitol rovno pri mne. Na brucho mi vymáčkol gél a krúživým pohybom mi začal prechádzať po bruchu.

„Pohlavie upírskeho bábätka nezistíme,“ zašomral si pre seba.

„Ale tak sa zdá, že to druhé bude chlapček,“ pokračoval.

Jacob sa zaškeril a vyskočil na nohy. Nadšene vykríkol a zabuchol za sebou dvere.

„Super...“ zašomrala som.

„Len sa teší,“ zahriakol ma Carlisle.

„Ja viem!“ odvrkla som a usmiala sa. „Ja som len chcela, aby sme to oznámili spoločne. Ale, to som chcela asi len ja!“ naštvane som zavrčala.

„Neverím. Ja neverím,“ začula som Emmetta. „Veď mi tromfneme aj Volturiovcov!“ zkríkol nadšene.

Pri spomienke na Arovu tvár som sa striasla. Nedopustím, aby bábätkám čokoľvek spravil. Nikdy! Náhle sa otvorili dvere. Ja, rozčapená na posteli, som sa vyvalene dívala na osem známych tvárí. Všetci sa tvárili rovnako. Až na Emmetta. Jeho úškrn sa tiahol od ucha k uchu. A ešte Jacob. Ten sa tváril podobne. Ostatní sa na mňa len vyjavene dívali.

„Takže, dve bábätká,“ zahundrala napokon mamka.

„Dve deti, ktorým je otcom Jacob. Super!“ zafrflal otec a krvilačne sa na Jacoba pozrel.

„Ja za to nemôžem!“ ohradil sa Jake.

„Rozmýšľali ste nad menami?“ spýtala sa ma Rosalie.

„Musíte si vybrať dve chlapčenské a jedno dievčenské,“ zapojila sa Alice.

„Takže, druhé napoly upír, hej?“ spýtal sa Emmett.

Náhle sa na mňa hrnuli otázky jedna za druhou.

„Dosť!“ skríkla som naštvane a postavila sa na rovnú zem.

„Jacob, ku mne!“ zavrčala som.

V tej chvíli som sa k nemu správala ako k psovi. Ale veď vlkolaci k nim nemajú ďaleko. Jake sa na mňa udivene pozrel a prevrátil oči. Asi ma nechcel viac naštvať, pretože ma okamžite poslúchol. Ostatní na nás len vyvaľovali oči. Bol to celkom príjemný pohľad. Jacob ma chytil za ruku, aby som sa oňho mohla podoprieď. Naštvane som vykráčala z dverí a následne aj z domu. Otvorila som dvere svojho Laborghini a zvalila sa na ne.

„Jake, šoféruj!“ nariadila som mu.

Okamžite ma počúvol. Nasadla som do auta a zafučala ako párna lokomotíva.

„Čo to do teba vošlo?“ spýtal sa ma prekvapene.

„Ani neviem,“ odvetila som. „Ale zvalím to na hormóny,“ dopovedala som a víťazoslávne sa usmiala.

„Hm... ale je pravda, že by sme mali vybrať nejaké mená,“ odvetil opatrne Jacob.

„Ešte aj ty?“ opýtala som sa nazúrene. Ja fakt nechápem, čo to s tými menami všetci majú.

„Mená už mám vybraté,“ zahundrala som.

„Jáj! A môžem sa spýtať aké?“ ozval sa teraz naštvane on.

„Dievčenské zatiaľ nie, ale u chlapcov to je jasné. Jacob a Jeremy. Dievčenské môžeš vybrať ty!“ odvetila som.

„Jacob a Jeremy?“ spýtal sa prekvapene.

„Hej!“

„A čo ak to druhé bude dievča?“ opýtal sa ma a naštartoval.

„To je už tvoj problém,“ zašomrala som a natiahla si pás. „Skús ho vymyslieť do pôrodu,“ dodala som a zapla rádio. „Máš jednu podmienku.“

„Akú?“

„Druhé meno musí byť Isabell.“

„Okey. A kedy si stihla prísť k tým menám?“ Poriadne sa zaboril do sedadla a zapozrel sa na moju rodinu stojacu na verande.

„Ani neviem. Napadli mi len teraz. J (Džei) a J (Džei). To k sebe pôjde.“

Mlčky sme mrielili smerom k Billymu. Dobre mi padne poprechádzať sa po pláži a aspoň na chvíľku sa uvoľniť. Pri tejto šialenej rodine sú tieto samotenské rituály potrebné. Vystúpila som a jemne som tresla dverami auta. No, jemne na poloupírku, aby som to upresnila. Namierila som si to rovno k pláži. Jake zamieril priamo k dverám domu. Viem, čo sa práve chystá spraviť. Vytrepotať to Billymu a asi aj starkému. Som si na deväťdesiatdeväť percent istá, že je tu a pozerá zápas.

„Idem na pláž!“ zareptala som bez toho, aby som sa na Jacoba pozrela.

Neráčil sa mi ani poskytnúť odpoveď. Rozhodla som sa nechať to tak. Nad hlavou sa mi vznášali jemné vločky snehu, ktoré sa pri dotyku s mojou rozžeravenou pokožkou okamžite topili. Každá z nich zasyčala a následne zmizla. Padali krásne. Ako z rozprávky. Oceán bol búrlivý. Presne kopíroval moju náladu. Pohlcoval naplavené drevá. Mušle, ktoré v lete zdobili pláž, sa skrývali niekde hlboko pod jeho hladinou. Ich si voda podala už dávno. Rada chodím na túto pláž v La Push. Je tu nádherne.

Autor: stenc9nika, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Renesmin ultrazvuk: