No tak pokračovanie. Ale nie je to nič veselé. Plánovala som iný koniec, ale potom sa tu objavila poviedka so skoro rovnakým happyendom, aký som plánovala, tak som to nechala na "prsty" a je to ako to je. Zase prosíkam o komentíky, akékoľvek, kritika vítaná. A ďakujem tým, čo ma podporili naposledy :)
29.04.2010 (17:45) • Janeline • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1127×
Edward:
Prechádzal som po izbe a rozmýšľal, že si zahrám na klavíri. Ale nie, radšej nie, všetci tu majú depresiu. No, Emmet ani nie, vyzerá, že si na Jaspera zvykol. Okrem toho, každý z nás to čakal, tak čo?
Dobre, dobre, zľahčujem to. Jasné, že chápem, jasné, že mi to je ľúto!
Rose preletela okolo mňa a moja pozornosť sa upriamila na jej myšlienky. Zase som to videl, každý to mal v hlave. Stalo sa to pred troma dňami.
Boli sme na love. Sťahovali sme sa sem len teraz, lebo Esme to tu upravovala, už dlho sme neboli vo Forks. A samozrejme nezniesla, aby sme ju videli pracovať a hlavne aby sme to tu videli skôr, ako to bude podľa jej predstáv.
Rose sa v aute hnevala, lebo sme sa rozhodli ísť piati jedným autom, aby sme Carlislovi a Esme dali priestor. A začala sa so mnou hádať. Jaspera sme asi rozladili a nakoniec zdrhol na lov, riadne ďaleko, hľadal pumy, čo som si prečítal v jeho hlave.
A vtedy sa to stalo. Našli sme pumy, ale potom som zacítil tú vôňu. Vcelku lahodnú.
„Emmet!“ zareval som na neho, ale bol zahĺbený do lovu. Tak som to opakoval a hľadal som medzi stromami Jasperovu postavu. Vedel som, že hneď ako to zacíti...
A zrazu okolo mňa Jasper prebehol a ja som sa vydal za ním. Vtedy sa za nami pustil Emmet, ktorý si nás konečne všimol. A nakoniec Alice. Ale prišli sme neskoro. Dokonca ani ja som ho nedostihol. Už bol na zemi a kľačal na chlapovi v uniforme. Ten bezradne zvieral pušku. Aké hlúpe...
Jaspera sme ledva odtiahli všetci traja, nechápem, že sme to vôbec zvládli. Nechali sme toho muža tam. Bol to zrejme šerif, podľa uniformy.
A potom sme sa tam, samozrejme, vrátili aj s Carlislom. Ale ten chlap bol preč! Bez stopy.
Carlisle si myslí, že ho musel niekto naložiť do auta a odviesť, preto teraz trávil celé dni v nemocnici, ale zatiaľ ten chlap nikde nie je. Nezávidím jeho „záchrancom“.
„Edward?“ ozval sa Alicin tichý hlas a ja som pred ňou ledva ubrzdil.
„Nechcel si hrať?“ pýtala sa nevinne. Jasne, že videla ako moje rozhodnutie preskakovalo. Ešte že nevidela prečo. Dosť sa natrápila kvôli Jasperovej depresii.
„Prečo?“ odvrkol som, ale nemyslel som to zle. Alice to chápala.
„Ideme do školy,“ odvetila na to a pozorne ma sledovala.
„Poďme.“
„Ideš?“ začudovala sa.
„A ty?“ Povedal by som, že moja otázka bola viac na mieste. Predsa nenechá Jaspera samého?
„Isteže, len ty si vyzeral akosi nepríjemne, pochop,“ zasmiala sa. Naozaj prestávam chápať. Alice má dobrú náladu?
Nasledoval som ju na chodbu a hneď som pochopil. Jasper stál pri dverách s dvoma brašňami plnými učebníc a mal na sebe novučičkú bielu košeľu. Takže stihli aj nakupovať, čo to?!
Hneď ako sme dorazili do školy, sa ten dobrý pocit rozplynul. Už som sa nedokázal sústrediť na to, že Jasper je už v poriadku. Len sme vystúpili a mňa zahrnula tá mučivá vlna. Každý jeden človek to mal v hlave. Najprv na parkovisku som si všimol len tvár nejakého dievčaťa. Netrvalo dlho a došlo mi, že je to Isabella, tá nová študentka z juhu.
A potom na chodbe cestou na biolu som zacítil Angelu, jednu spolužiačku, ktorá bola celkom normálna. A tej v hlave prebleskla okrem Isabellinej tváre aj iná, mužská tvár. Bol to on, šerif.
Okamžite som sa vybral nenápadne do kancelárie, mal som šťastie. Nikto tam nebol a ja som v minúte našiel fascikel s Isabeliným menom a v kolónke rodičov som to zbadal.
Otec: Policajný náčelník Charlie Swan
A ďalšie zbytočné udaja. Charlie Swan už zaiste nebol Charlie Swan.
Chcel som ísť za Jasperom, povedať mu o Isabelle, potrebuje našu ochranu. No vtedy som zacítil Jaspera a Alice na dvore, okolo ktorého som prechádzal. Vyšiel som za nimi. Jasper bol na tom zle a Alice kľačala pri ňom. Stačila sekunda a všetko som vedel.
To krásne dievča, ktorého myšlienky som včera nevedel čítať, tá nová Bella, ako ju volali... bola mŕtva.
Zamierili sme hneď domov. Jasper sa triasol v aute, neschopný pohybu. Nie len, že premenil zdravého, nevinného človeka v upíra. Ten upír zabil ďalších nevinných ľudí. Podľa Carlisla zabil svojich dvoch podriadených. Obaja mali rodiny. A zabil svoju milovanú dcéru. Zabil moju milovanú Bellu!
Alice totiž za mnou prišla, musela. Nedokázala by si skrývať myšlienky zakaždým až naveky. Povedala mi to. Mala byť moja. Moja Bella.
Dlho som presedel v márnici. Carlisle mi tvrdil že určite neožije, ale ja som nemohol odísť. Patrila mi večnosť s touto tajomnou kráskou a pritom som ju nestihol ani spoznať.
A pri jej hrobe je okrem čerstvých kvetov vždy malý kúsok vysedeného miesta. Sedávam tam ja a môj “strýko“ Charlie. Je mi to jedno, ja sa nesťahujem. Zostanem s Bellou. Navždy.
Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Prekvapenie od otca 2:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!