Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Po daždi vždy vyjde slnko

03.03.2011 (15:45) • ChristineDaae • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 2896×

pohľad Esme:

Sedela som vonku na tráve a rozmýšľala nad svojím osudom. Prečo práve mne nie je dopriate šťastie? Čo som komu urobila? Vždy som každému chcela len to najlepšie. Vždy som najprv myslela na druhých, až potom na seba. Tak prečo?

Tak to bolo vždy, celý môj život. Nemám dobrých rodičov. Nikdy ma nemali radi. Nikdy ma neobjali a nepovedali mi, že im na mne záleží. Moje problémy sú im ukradnuté. Vtedy aj dnes. Hoci sme žili v jednom dome, no akoby sme boli od seba kilometre vzdialení.

Keď sa mi z ich strany nedostalo lásky, tak som ju hľadala v tanci. Milovala som balet. Moja učiteľka mi hovorievala, že tancujem prekrásne, tak nežne a precítene. S tancom som počítala do budúcnosti, chcela som si spraviť kariéru baletky. No potom prišiel úraz - zlomenina nohy. Lekári mi povedali, že už nikdy nebudem tancovať. To bol úder pod pás. Bola to jediná vec, ktorá mi prinášala svetlo do mojich tmavých dní. A zrazu som o ňu prišla. Zrútil sa mi vtedy svet, mala som iba štrnásť.

A potom vstúpil do môjho života chlapec. Nikdy som si nemyslela, že ma niekto bude mať rád. Zvykla som si na to. A zrazu tu bol on. Mala som ho veľmi rada a on zase mňa. Preto sme sa jedno leto rozhodli vziať sa. O rok sa nám narodilo dieťa. Myslela som si, že konečne je všetko dokonalé. No dieťa zomrelo, raz v noci prestalo dýchať.

A vtedy som začala nenávidieť svoj život. Zakaždým, keď som bola šťastná, niečo moje šťastie prekazilo. S mojím zranením som sa vyrovnala, no toto bolo na mňa priveľa. Moje krehké a doráňané srdce to nemohlo vydržať. Zrútila som sa, akoby som prestala žiť.

A preto teraz sedím tu. Poslednýkrát cítim trávu pod nohami a dýcham čerstvý morský vzduch. Už nedokážem takto ďalej žiť. Len sa prizerať a nič nemôcť urobiť.

Postavila som sa a odkráčala hore na útes. Zatvorila som oči a vnímala, ako mi vietor strapatí vlasy. Pozrela som sa poslednýkrát na svet a bez rozmýšľania som skočila. O chvíľu som pocítila obrovsku bolesť na chrbte, no potom už len tmu a ticho.

pohľad Carlisla:

Vybral som sa na prechádzku po brehu mora. Slnko už zapadlo, tak som bol v bezpečí aj vonku.

Precházdal som okolo jedného útesu a zacítil som krv. Zišiel som trochu nižšie a tam ležala nejaká žena. Všetko okolo, vrátane jej, bolo od krvi. Srdce jej ešte bilo, no veľmi slabo. A vtom som si uvedomil, že ju poznám. Veď je to Esme. Ošetroval som ju, keď mala zlomenú nohu. Ako dievča mala krutý osud. Asi bola na tom stále zle, keď to zašlo až tak ďaleko. Ako som sa na ňu pozeral, hneď som vedel, že ona nesmie zomrieť. Nemôžem to dovoliť.

Vzal som ju do náručia a utekal s ňou do nemocnice. No už bola na pokraji smrti, tak som ju odniesol rovno do márnice. Položil som ju na stôl a zahryzol sa jej do krku. Môj jed začal prúdiť jej telom. Vtedy som vedel, že je zachránená.

Vedel som, že ju budem milovať počas celej svojej existencie. Ale bude milovať aj ona mňa?

pohľad Esme:

Myslela som si, že som mŕtva, no mojím telom začala prúdiť obrovská bolesť. Akoby som bola v plameňoch. Toto bolo oveľa horšie ako smrť. Každou sekundou som si priala, aby to prestalo. Prestala som vnímať čas. Neviem koľko mohlo prejsť hodín alebo dní, ale bolesť postupne ustupovala. Odišla z končatín, no sústredila sa na srdce. Bilo mi ako o závod, až úplne zastalo.

Pohýbala som prstami a zistila, že niekto ma drží za ruku. Chcela som zistiť kto a zrazu som sa pozerala do tých najkrajších očí na svete. Pamätala som si ho, ale moje spomienky boli matné.

„Ahoj, volám sa Carlisle! Pamätáš si ma?” prehovoril na mňa.

A vtedy som si spomenula. Pozeral na mňa s toľkou láskou v očiach. Vedela som, že je do mňa zaľúbený.

Možno som prežila v živote veľa zlého, no zrazu som cítila, že ma čaká šťastie. Šťastie, ktoré stojí predo mnou. A ja viem, že si ho zaslúžim po toľkých trápeniach. Nie nadarmo sa hovorí, že po každom daždi raz vyjde slnko. Preto verím, že ma čakajú lepšie časy.

Autor: ChristineDaae, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Po daždi vždy vyjde slnko: