Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Pán P ako pán Pravý

24.12.2012 (15:00) • 9moncici9 • FanFiction jednodílné • komentováno 30× • zobrazeno 5700×

Bella:

Ráno som sa prebudila pri Richim, s ktorým som už niečo cez dva mesiace. Nevyzeral najhoršie a bol celkom vtipný. Čierne vlasy a nebesky modré oči. Nepatril medzi mužov, ktorí sú inteligentní, ale za to vyzeral skvele a ja som sa nemusela hanbiť, keď sme niekam šli. Teda, kým bol ticho. Potrebovala som k prežitiu chlapa, aby som sa cítila dobre. Byť sama ma vôbec nebavilo a hlavne nie na Vianoce. Pozerať sa na to, ako sa všetci tešia a kupujú si darčeky. Zamilované páry sedia v kaviarňach pri horúcom čaji alebo káve, držia sa za ruky, šepkajú slová lásky. Je to deprimujúce obdobie.

Tiež nesmiem pozabudnúť na to, že každoročne chodím do malého zapadákova menom Forks. Chápete, rodičia, to nemôžem odmietnuť. Vyskočila som z postele s hrebeňom, ktorý som vzala z nočného stolíka a prebehla do kúpeľne. Rýchlo som si upravila vlasy, použila zubnú kefku a nadvihla prsia. Potom som preletela späť do postele a čakala, kým sa nezobudí. Predsa musím vyzerať aj po ráne skvele. Chlap sa má zobúdzať vedľa krásnej ženy, hlavne po skvelom sexe. Pomaly sa začal naťahovať a otočil sa smerom ku mne.

„Ako to robíš, že si krásna hneď z rána?“ spýtal sa ešte rozospatým hlasom.

Neodpovedala som, len som sa usmiala a mykla ramenami. Znak toho, že netuším. Moju tajnú zbraň vstať o päť minút skôr neprezradím ani keby ma mučili. Zatvoril oči a ja som sa rozhodla ísť do kuchyne pripraviť vegetariánske raňajky. Je normálne, aby bol chlap a k tomu vegetarián? Lepšie som si ani vybrať nemohla. V duchu som si odfrkla. Oblečený vyšiel z kúpeľne. Bol pripravený na odchod do práce. Ho, ho, ho, fešák, ja sa tu serkám s vegetariánskym blafom a on si len tak odíde? Keby som mala psa, podstrčím to jemu, ale takto to musím vyhodiť.

„Urobila som ti raňajky,“ skríkla som skôr, ako stihol vyjsť z dverí.

Zastavil sa v pohybe a vrátil sa späť. Položil sako na stoličku a posadil sa. Privoňal k tanieru. Ako ja toto nenávidím. Je to urážka kuchára a môjho excelentného taniera. Čo má strach, že som mu tam dala cyankáli? Mrkva, paprika, paradajka, proste všetka zelenina. Klíčky, výhonky. Jedným slovom blaf tu a blaf tam. Ja podporujem tiež vegetariánstvo. Krava zje trávu a ja kravu. Som na seba právom hrdá. Pustil sa do toho, ehm, ničoho a mal úsmev na tvári. Teraz je vhodná doba sa ho na to opýtať.

„Musím ísť k rodičom na pár dní. Nechceš ísť so mnou?“ Vyčarovala som ten najkrajší a najzvodnejší úsmev, ktorý sa dá skoro ráno nahodiť. Z jeho vyvalenia očí som usúdila, že nadšenie zo stretnutia s mojimi rodičmi nezdieľa.

„Budú tam aj tvoji rodičia?“ spýtal sa a prežúval ďalej. Čo na ňom, dopekla, vidím?! Je sprostý ako tágo. Pretočila som oči, pretože som nedokázala pochopiť, čo na tom, že musím k rodičom, nepochopil. Jasné, že tam budú, keď ma pozvali na Vianoce.

„Nezdá sa ti, že sme spolu krátko na to, aby som tam šiel s tebou? Je to vieš, také vážne,“ povedal a ďalej prežúval.

„Ou,“ vydýchla som a prv som nevedela, čo mám na to povedať.

„Priznám sa, že mne včera prišlo dosť vážne, keď si mi to robil zozadu a ja som ti nevidela do tváre,“ dodala som v rýchlosti. No čo, ak je sprostý on, tak aj ja. Čakala som, čo sa bude diať, ale on iba položil vidličku a postavil sa. Prešiel do kúpeľne, vzal svoju zubnú kefku a kráčal ku dverám. To je rozchod? Nechápavo som kmitala očami medzi kefkou a ním. Vyšiel z dverí a otočil sa na mňa.

„Ak by si si to rozmyslela a chcela niekedy spoločnosť na niečo iné ako rodinné stretnutie, ozvi sa,“ usmial sa. Čo to trepe? Magor.

„Richi, to je od teba tak šľachetné,“ vydýchla som to až tak vážne, že mi bolo do smiechu. Zatvorila som dvere a išla upratať ten sajrajt. Začala som premýšľať, s kým tam pôjdem. V tom zazvonil telefón.

„Prosím?“ ozvala som sa a čakala.

„Bella, zlato, ako sa máš?“ spýtala sa Ellie. Moja priateľka. Lepšie povedané známa, s ktorou raz za čas skočím do reštaurácie vymeniť najnovšie klebety.

„Fajn, práve si Richi vzal svoju kefku a odišiel,“ riekla som pokojne.

„Ja som ti to hovorila už pred dvomi mesiacmi. Boli ste rozdielni. On je trávu, ty mäso. On športuje a ty spadneš aj z bicykla. To nemohlo fungovať,“ vysvetľovala mi. Prečo by nemohlo? Pretočila som oči. „A úprimne, stále som mala pocit, že to chce robiť na psíka,“ dodala rýchlo.

„A čo, niekto to má takto rád.“ Nevedela som, čo jej mám na toto povedať. Najhoršie bolo, že mala pravdu. Každý sex prebiehal rovnako. Žiadna predohra, len šup na štyri, on za mňa, párkrát priraziť a dovi - dopo... Nehovorím, že to niekedy nebolo fajn, napríklad túto noc to bolo dlhšie, takže som si užila do sýta, ale opäť som mu pri tom nevidela do tváre.

„To sa pletieš. Aj psi sú radi, keď to skončí.“ To akože dnes zožrala múdrosť sveta?

„Tým chceš povedať, že to bral len tak, že rýchlo sa odbaviť?“ skríkla som rozhorčene. Koľkými vzťahmi musím prejsť, aby som našla pravého.

„Nič si z toho nerob, ďalší už bude pán P.“ Pán P je v skratke pán Pravý.

„Jasné. Budem končiť Ellie, idem upratovať. Zatiaľ pa,“ rozlúčili sme sa ja som sa pustila do upratovania. Najprv som sa vrhla na spálňu, kde stačilo vyzliecť obliečky a hodiť ich do práčky. Nesmie tu po ňom ostať ani len najmenší pach. V kuchyni sa zdržím určite dlhšie.

Upratovanie mi zabralo asi dve hodiny. Mala som toho dosť, a preto som sa zvalila na gauč so zámerom prelistovať si nejaký časopis. Aspoň na krátku chvíľu som chcela zamestnať svoju hlavu.

„Samé dristy,“ šomrala som si popod nos, pretože tu písali len hlúposti. Ten herec poviedol tú herečku. Tá modelka si dala zväčšiť kozy, potom nejaké hlúposti o konci sveta. Á, konečne niečo zaujímavé.

Zaujal ma článok, v ktorom sa písalo, že priemerná žena spí vo svojom živote s desiatimi chlapmi. Tak to si zo mňa robia blázna. Desať je predsa málo. Potom ma niečo napadlo. Odložila som časopis, schmatla som do rúk papier a pero.

Muži, s ktorými som spala.

Začala som písať a premýšľať nad svojim dlhým zoznamom. Nie som žiadna ľompa, ale mám rada sex. Ku vzťahu sex patrí. Je to neodmysliteľná súčasť vzťahu. Kto tvrdí niečo iné, určite nemal sex a netuší, o čom hovorí.

- Jake Adamas (Prvé meno môjho zoznamu.) Hádam nevadí, že píšem aj mužov zo strednej.

- Mike Miller (Mike bol fakt super. Vyšportované telo a vždy, keď sa zasmial, mu hruď krásne poskočila.)

- Tom (Vždy slušný chlapec, ale dobrý milenec. Vadilo mi na ňom, že je bábkar a bábky ťahá aj do postele. Vždy som sa bála, keď som otvorila oči a on na ruke mal bábku. Hrozné.)

- António (jednoducho povedané – Talian)

- Bou (Hlúpe meno, teda prezývka, ale bola to záležitosť jednej noci...)

Takto to postupovalo asi vyše hodiny. Nakoniec som sa rozhodla to zrátať a vyšlo mi číslo devätnásť.

Preboha!

To je snáď zlý sen. Mám dvadsať osem a devätnásť partnerov. Pomaly jedného na každý rok života. V článku písali, že ak sa žena vyspí s dvadsiatimi a nič z toho nebude, tak ostane navždy sama. No to určite. Moje predsavzatie znie, že sa so žiadnym chlapom nevyspím, kým ho nebudem milovať. Dvadsiateho si osedlám a bude manželom. Presne tak...

O pár dní neskôr

 „Sorry, ale musím,“ vletel mi do bytu. Každú sobotu o tomto čase vletí ku mne, akoby sa nechumelilo. Už mi s tým ide riadne na nervy.

„Cullen, už miliónkrát som ti povedala, že tu nemám soboty otvorených dverí. Čo ak by som bola nahá?“ ziapala som po ňom. Každý piatok si dotiahne nejakú novú pipku, s ktorou strávi pár chvíľ, prežije pár určite dokonalých orgazmov, a potom sa tu ku mne príde schovať.

„Robíš akoby som ťa ešte nahú nevidel. Veď ty ma vidíš nahého každý deň a sťažujem sa snáď ja? Nie, tak ticho, lebo príde sem tá obluda,“ šepol na mňa.

Mal pravdu v tom, že ma videl nahú, ale to bolo neplánované. Mala som voľný byt, žiadny chlap, a tak som si vyšla zo sprchy nahá, bez osušky a on mi sem vpálil, akoby mu niekto zapálil zadok. A tiež je pravda, že ho vidím každý deň o pol ôsmej ráno. Jeho rituál. Nahý otvorí dvere a vezme si noviny, ktoré ma položené na rohožke pred dverami. Nikdy nepochopím ako môže byť takto bez hanby. Jasné, nemá sa začo hanbiť, ale aj tak. Čo ak by šla nejaká staršia pani hore schodmi a na ňu by pozeral ten jeho vtáčik jarabáčik. Teda vták jarabák, lebo toto vtáčik nie je. Samovoľne mi oči padli k jeho rozkroku a ja som si oblizla hornú peru. Som bez sexu pár dní, niet sa čo čudovať, že sa oblizujem. 

„Neoblizuj sa, nič nebude,“ zasmial sa. Hádam si nemyslí, že mám o neho záujem. No to určite.

Býva tu už dva roky a v byte mal hotovú Sodomu-Gomoru. Nehovorím, žeby som si nedala povedať. Pri pohľade na neho žiadna neodolá. Vypracované telo, ktoré je zdobené tehličkami a skrášlené jemnými chĺpkami, ktoré smerujú od jeho pupku až do nohavíc. Určite končia až tam. Tie jeho dve karamelky, v ktorých sa dá utopiť. No najviac sa mi páči ten jeho neposlušný účes, ktorý trčí do všetkých strán. Vyzerá ako ten chlap v reklame, ktorého gorila vláči po podlahe dole hlavou. Nepríde ma na um, ktorá to reklama je. Uškrnula som sa nad mojimi myšlienkami.

„Drž pysk. Radšej mi povedz, prečo máš doma obludu. Nebodaj si na svoj šarm neulovil zlatú rybičku, ale obludu? Alebo už rybníček vyschol,“ zasmiala som, no to sa mu nepáčilo.

„Bola tma a bola oblečená. Kto mohol vedieť, že v tomto storočí je nejaká ženská zarastená ako samotný Brežnev.“ Fuj. Striaslo ma pri pomyslení, že jeho dokonalá pýcha sa vnára do tej opice, ale neubránila som sa smiechu.

„A na to si kedy prišiel?“ Bolo mi jasné, kedy na to musel prísť, ale tá otázka ma pálila na jazyku.

„No doma, keď bola nahá. Veď od tej hrôzy skoro zaspal,“ sklopil zrak a pozrel medzi svoje nohy. „Ale vieš ako sa to robí, stačí ho prefackať a stojí v pozore. Sex musí byť a mám ho raz do týždňa, to je také optimálne,“ povedal na vysvetlenie a pozrel sa cez kukátko.

„Odišla. Dik, Bells, máš to u mňa,“ priskočil ku mne a pobozkal na ústa. Čo to bolo? Toto ešte nikdy neurobil. Určite bol ešte mimo z tej noci. Inak si to nedokážem vysvetliť.

„Nemáš za čo, ale na takéto rozlúčky si nezvykaj.“ Odišiel a ja som si sadla za počítač.

Rýchlo som sa zaregistrovala na Facebook-u. Tam vraj nájdem každého, kto je medzi živými. Neuznávam tieto formy komunikácie, pretože pre mňa je to vymieľanie mozgu a píšu sa tu samé detinské dristy, ale teraz je to stav núdze. Registrácia prebehla rýchlo a ja som už zadávala meno prvého potencionálneho manžela.

O hodinu neskôr

Sprostý krám a ešte sprostejší Facebook. Človek ho raz chce použiť na dôležitú vec a on nič nenájde. Teda nájde, ale z každého mena, ktoré som hľadala, mi našlo po minimálne päť kandidátov s rovnakým menom. A čo je horšie, nikto nemá fotku. Nemôžem sa riadiť ani podľa mesta, pretože netuším, kam sa mohli presťahovať. Zúfalo som si povzdychla. V tom ma zaujal hluk, ktorý išiel z chodby.

„Kate, teraz nemám čas. O chvíľu idem preč,“ vysvetľoval Edward. Určite sa nevie zbaviť nejakej ženy.

Šla som sa zo zvedavosti pozrieť, čo sa deje. Mladá červenovláska stála v tesných minišatách pred jeho dverami a snažila sa vtrepať do jeho bytu. V jeho očiach som videla zúfalstvo. Nevedel sa jej zbaviť a vtedy mi to napadlo. On má známosti na dobrých miestach, aspoň to raz tvrdil. Zachránim ho teraz pred tou červenovláskou a on mi na oplátku pomôže nájsť číslo dvadsať.

Prehla som hlavu dopredu, rozstrapatila vlasy. Rozopla som si košeľu, ktorú som mala na sebe a nechala ju voľne. Neriešila som fakt, že pod košeľou nemám nič, toto je stav núdze – pre mňa. Stiahla som svoje tepláky a len v tangách a bosých nohách som otvorila dvere. Okamžite obaja na mňa pozreli. Žena to nejako neriešila, ale Edward vyzeral mierne, teda skôr príliš, zaskočený. Keby som ho nepoznala, dovolím si tvrdiť, že slintá. Precupkala som k nemu a bez toho, aby som pozrela na tú ženu, som ho pobozkala. Ruky som zaplietla do vlasov a tlačila som ho späť do jeho bytu. Odtiahla som sa len na nepatrnú stotinu od jeho pier.

„Prepáč, nemá čas,“ povedala som a zavrela dvere za nami. Vedela som, že tam bude stáť ešte chvíľu, a tak som jej dala to, čo chcela. Istotu, že to, čo som povedala, som myslela vážne.

Oprela som ho o dvere, tak aby to bolo počuť a začala som ho bozkávať. Na moje počudovanie sa vôbec nebránil. Dokonca si ma nadvihol za zadoček a otočil ma, aby som ja bola opretá o dvere. Automaticky som mu zaplietla ruky do vlasov a dravo som si brala tie sladké pery. Boha! Tie chutia ako čerstvé ovocie. Mňam.

„Už je preč?“ spýtala som sa a tým prerušila bozk, ktorý mi spôsoboval vlhkosť v nohavičkách. Je vôbec normálne, aby mi niekto spôsobil niečo takéto počas bozku? Zmätene sa na mňa pozrel, akoby netušil, o čom rozprávam.

„Tá žena,“ pretočila som oči a pokúsila som sa z neho zísť dole.

„Jáj tak.“ Stále bol zmätený, ale skontroloval stav za dverami.

„Je preč, ale vysvetli mi, čo to malo znamenať,“ pýtal sa ma.

„Chcela som ti pomôcť a nehraj sa, že sa ti to nepáčilo,“ zaškerila som sa na neho a jemu kútiky pier vyzdvihlo do úsmevu.

„Nie, nie, Bože chráň. Bolo to fajn, ale prečo?“ Fajn? On povedal fajn? Magor. No teraz to nie je dôležité. Mám vážnejšie veci na práci.

„Počula som, ako jej hovoríš, že nemáš čas, tak som ti chcela pomôcť,“ usmievala som sa po celý čas. Ak niečo chcem, viem byť veľmi milá a prítulná. Hotová mačička.

„Čo za to?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím. To ma až tak dobre pozná?

„Mala by som niečo chcieť?“ Založil si ruky na hrudníku a oprel sa pravým bokom o dvere a ja som to zopakovala, zrkadlovo po ňom. „Ale keď si to už navrhol. Malú službu.“ Prezrel si ma skúmavým pohľadom a chytil za ruku. Ťahal ma nevedno kam. Za celé dva roky, čo tu žije, som tu ešte nikdy nebola. Jeho byt bol obrovský, neskutočne krásny a priestranný. Páni, ten byt je krajší ako môj. Očami som tekala po miestnosti, a až keď som videla, kam ma to dotiahol, som zastala.

„Spálňa?“ spýtala som sa priškrtene. Niežeby mi to nejako vadilo, ale on si myslel, že služba, ktorú potrebujem je to, aby sa so mnou vyspal? To si myslí, že som taká chudinka, ktorá si na to nevie nájsť chlapa, a preto uteká k susedovi? To je snáď iba zlý sen.

„Chceš to inde?“ zapriadol mi zozadu do ucha a ja som sa bleskovo otočila.

„Pohov, Cassanova, nechcem sex, chcem pomoc. Chápeš? Službu, máš konexie, ktoré potrebujem,“ vysvetlila som a on akoby zosmutnel. Počkať, on vážne zosmutnel? To sa mi muselo zdať. Posadil sa na posteľ a ukázal vedľa seba.

„Ešte som tu neviedol rozhovor s polonahou ženou, aspoň v niečom budeš prvá. Spusti, som samé ucho.“ Sadla som si vedľa neho, ale dosť ďaleko na to, aby som opäť neochutnala tú sladotu, ktorá sa mi pred pár sekundami ponúkala. Mala som čo robiť, aby som sa na neho nevrhla sama. Ja polonahá, on polonahý, posteľ, dokonalá príležitosť vziať si ho tu. Nie! Na to som sem neprišla.

„Potrebujem nájsť pár chlapov, s ktorými som niekedy chodila. Mám pocit, že medzi nimi bol ten pravý. Pomôžeš mi?“ zaklipkala som očami a čakala na jeho reakciu. Nič. Sedel, nedýchal, len sedel.

„Edward.“ Nič.

„Haló.“ Opäť som to skúsila a tresla som ho po hlave. Au, tá je tvrdá.

„Ešte raz? Čo si to práve povedala? Na čo chceš hľadať bývalých, nájdi si nového. Keby medzi tými chlapmi bol ten pravý, tak by si s nim bola dodnes. Nemyslíš?“ Nejako ho to vzalo. Vyzeral, že z môjho názoru ide vyskočiť z kože.

„Nikto sa na tvoj názor nepýtal. Pomohla som ti s tou zrzkou, a preto mi pomôžeš na oplátku ty. Prosím,“ zaprosila som a začal uvažovať.

„Ak nájdeš aspoň jedného chlapa z môjmu zoznamu, máš nárok na odmenu. Čo si len povieš.“ Pokúsila som sa ho podplatiť.

„Hocičo? Môžem chcieť čokoľvek?“ Teraz mal už uši nastražené.

„Áno.“ V tomto momente by som mu sľúbila aj smrť človeka, ak by to bolo potrebné. Víťazne sa usmial. „Tu je zoznam mien, ak niečo zistíš, vieš, kde bývam.“ Postavila som sa kráčala preč z jeho bytu.

„Bella! A čo tak malý preddavok?“ zakričal za mnou a ani neviem kedy a bol pri mne. Držal ma vo svojom objatí a zrýchlene dýchal. Pozrela som sa do jeho očí a trošku som sa striasla.

Nemá on bežne zlaté oči? Jeho pokožka je stále taká chladná? Alebo je to len teraz? Možno je po sprche, čo ja viem. Pobozkal ma, od prekvapenia som pootvorila ústa a nechala som ho, aby si v nich robil čo chce. Nebránila som sa, prečo aj. Mala som chuť vliezť mu pod kožu. Vychutnať si jeho hry so mnou a nechať, nech sa zmocní každej bunky, ktorá pila moju rozkoš. Som slobodná, teda zatiaľ a dúfam, že nie dlho.

„Stačí,“ odstúpila som sa a nechala som ho, aby to predýchal.

***

„Bella, mám jedného. Našiel som Adamsa,“ zreval na mňa, keď vletel do môjho bytu. Opäť bez zaklopania podotýkam. Hrozný chlap.

„Nemáš dvere?“ Pozrel na mňa, akoby mi nerozumel.

„Klopať, chápeš?“ Pretočil oči a podával mi papier. Na ňom sa týčila adresa klubu, kde niekedy pracoval. Ak je to súčasná adresa, nemám záujem. To znamená, že sa za tie roky vôbec nezmenil a stále pracuje ako čašník, ktorý skúša na ženy tie svoje otrepané kúsky s mincami. Myslí si, že je kúzelník.

„Ďakujem, ale o tohto nemám záujem. Iného si nenašiel?“ zúfalo som si povzdychla.

„Prečo ich hľadáš? Ešte toto si mi nevysvetlila úplne. Jasné, chceš pána Pravého, ale čo je zlé na pánovi Novom?“ Na pánovi Novom by nebolo nič zlé, keby som už nemala za sebou devätnásť nepodarených vzťahov.

„To nepochopíš, ale fajn. Čítala som článok, v ktorom píšu, že ak sa žena vyspí s dvadsiatimi mužmi a žiaden si ju nevezme, tak navždy bude sama. Chápeš? Ja nechcem byť sama.“ Pozeral na mňa ako na blázna. Vedela som, že to nepochopí. Nie je šanca, aby to pochopil. Je to chlap.

„Na tom čísle veľmi záleží. Všetci chcete ideálnu ženu, ale ak má vysoké číslo, už je pre vás kurva. Preto nechcem spať už so žiadnym, ktorý nebude ten pravý. Chápeš?“ Sledoval ma, ale niečo sa mu na mojich slovách nepáčilo.

„To, čo tu splietaš, je kravina. Na čísle nezáleží. Chlapi majú radi skúsené ženy a ty k nim určite patríš. Počkaj, prišla mi smska,“ prerušil svoj predslov. Chlapi, že majú radi skúsené ženy? Možno. No určite nie také, čo roztiahnu nohy na počkanie. Ja neroztiahnem na počkanie, ale nebránim sa tomu pôžitku.

„Takže, mám pre teba horúce správy. Známy objavil ďalších troch. Žijú tu v Londýne. Tom je bábkar a hráva v malom podniku predstavenia pre deti. John je poslancom, ktorý je tu do zajtra na konfercii a António je čerstvým gynekológom.“ Páni. Stihol toho zistiť dosť. Ako to len robí.

„To by sa dalo stihnúť za jeden deň. Čo povieš? Ráno si vybavím gyndu, počkám, kým skončí konferencia a poobede predstavenie v podniku. Super. Edward, ty si zlatíčko,“ zatlieskala som rukami ako malé dieťa a silno som ho objala. Objatie mi, samozrejme, vrátil, ale jeho ruka putovala cez môj chrbát až k zadku.

„O čo sa snažíš?“

„Chcem ukončiť deň krásnym večerom,“ zapriadol mi do ucha. Odtiahla som sa od neho.

„Poznáš moje priority. Dvadsiaty bude manžel,“ zasmiala som sa a on rýchlo odstúpil. Nastavil ruky na znak mieru. Prešla som k dverám a ukázala mu, že môže ísť. Zajtra ma predsa čaká ťažký deň. Veľmi náročný.

***

„Nič horšie a trápnejšie som ešte nezažila. Prečo ja? Od rána som robila zo seba človeka a snažila som sa vyzerať dobre a ono to dopadne viac ako katastrofálne,“ vylievala som si svoju dušu u Edwarda v kresle. V ruke som držala fľašu vína, načo pohár, zbytočné umývanie riadu. Priložila som fľašu k perách a napila som sa poriadny hlt.

„Už keď si prišla bez oznámenia, prekazila si mi dnešný večer s tou nádhernou blondínkou, tak mi prezraď, čo také hrozné sa stalo. Nehovor, že ani jedno rande nevyšlo,“ zasmial sa. Mal pravdu, že som prišla neohlásená a narušila som mu večer, ale zase bloncka nebola nádherná. Mala krivé oči a k tomu ďaleko od seba. No čím začať? Ktorým trapasom? Asi pôjdem po poriadku.

„V prvom rade prepáč za prepadnutie, ale za kým som mala ísť? Ty si mojim kumpánom, a preto som tu. Ale k veci. Ráno na deviatu som mala objednaného gynekológa. Prišla som tam, vyzliekla som sa a posadila sa na kozu. Vošiel dnu a keď počul moje meno, vôbec netušil, kto som. Pokúsila som sa mu pripomenúť, povedala som, že sme spolu chodili na strednú. Myslíš, že si spomenul? Nie. To však nebolo všetko. Sklonil sa, aby mi urobil prehliadku a ako náhle pozrel na moju pindu, zistil, kto som. Chápeš to? On ma nespoznal podľa tváre, ale podľa mojej... no veď vieš.“ Začal sa nekontrolovateľne smiať. Keby jeho smiech nebol dokonalý, asi ho prerazím. Ten smiech bol ako rajská hudba. Pokojne nech sa vyškiera, ja sa na tom tiež možno zasmejem o pár rokov. 

Sledovala som hodinky a odrátavala som minúty, kým sa on dobre zabával. Nebodaj je na baterky, že sa smeje už desať minút? On sa nikdy nevybije? Ešte aj duracelky sa dokážu vybiť, ale on? Určite na niečom fičí. 

„Prepáč, fakt prepáč. Už som pokojný. Pokračuj,“ odfrkla som si len čo na mňa prehovoril. Napriek tomu som mu chcela všetko vyrozprávať. Mám v ňom dôveru, neviem prečo, možno preto, že žije rovnakým štýlom života ako ja.

„Johnovi skončila konferencia a ja som, akože, išla okolo. Ten ma pre zmenu spoznal hneď, čo ma neskutočne potešilo. Zlepšilo mi to náladu, teda na okamih. Zašli sme na pohár vína a dlho sme sa zhovárali. Potom vyšiel s pravdou von, vlastne mi ďakoval, že vďaka sexu so mnou zistil, že je gay a našiel priateľa.“ Teraz sa už nesmial, chcel, ale držal sa. Preto som neváhala ani sekundu a pokračovala.

„Posledný bol António. Podotýkam, kňaz. Asi si to nevedel, ale on usporadúva bábkové predstavenia pre malé deti z detského domova. Nakráčala som tam v týchto červených vyzývavých šatách a on chcel, aby som sa vyspovedala zo svojich hriechov. Vraj som zoslaním samotného diabla. Teraz sa môžeš smiať,“ dohovorila som a priložila som fľašu k ústam.

Kým ustal jeho smiech, ja som mala dopitú fľašku. Hlavu som mala ako na kolotoči, hold nie som dobrý pijan a nemám výdrž ako poniektorí. Potrebovala som ísť na záchod a pokúsila som sa vstať. To bola obrovská chyba. Zatackala som sa a čakala, že pobozkám zem. Edward bol v momente pri mne a držal ma.

„Si rýchly,“ zamumlala som.

„Si opitá, to sa ti iba zdá,“ prehovoril na mňa medovým hlasom. Stále má taký sexy hlas?

„Potrebujem tam,“ ukázala som na dvere jeho kúpeľne. Pochopil to a pomohol mi.

Zatvoril dvere a ja som sa konečne mohla vycikať. Potom som však nešla von, ale dostala som chuť na studenú sprchu. Potrebovala som sa prebrať, pretože pri predstave, že môj byt je na druhej strane, mi prišlo zle. Viete, aká to je diaľka? Presne päť krokov. Päť dlhých krokov. Došla som k sprchovaciemu kútu a odsunula som dvierka. Zložila som zo seba moje dokonalé šaty, ktoré mali zviesť aspoň jedného chlapa dnes, ale nepodarilo sa. Keby aspoň nestáli päťsto dolárov. Prečo som ja sprostá dala dole vysačku, mohla som ich vrátiť.

Urobila som krok do sprchy a pustila ľadovú sprchu. Čelo som oprela o stenu a nechala na seba dopadať kvapky tečúcej vody. Telo sa mi chvelo od toho chladu, ale neriešila som to. Bolo to presne to, čo som potrebovala. Odmietam hľadať bývalých, seriem na minulosť. Budem žiť prítomnosťou a ak mám ostať sama, tak nech.

„Umyjem ťa,“ šepol za mojim chrbtom hlas, ktorý som v posledných dňoch túžila počúvať stále. Bolo prekvapivé, že za dva roky sme spolu toľko nenarozprávali ako teraz. Nikdy som si nemyslela, že v ňom budem vidieť viac ako len suseda, ktorý býva oproti. Začal vo mne vzbudzovať vášeň, túžbu, ktorá pohlcovala moje telo.

Prebrala som sa hneď, ako sa môjho tela dotkla hubka so sprchovacím gélom. Netuším, kedy ho stihol naniesť. Prechádzal po celom mojom chrbte, nevynechal ani najmenší kúsok tela. Venoval sa mi dôkladne. Potom si ma oprel o svoju hruď a prešiel hubkou na moje prsia. Krúživými pohybmi prechádzal po mojich bradavkách, ktoré stáli v pozore ako vojaci. Zvláštne na tom bolo, že sme obaja mlčali. Ani jeden nemal potrebu prehovoriť. Mala som pocit, že mi vidí do hlavy a vie presne, čo moje telo žiada. Akonáhle zašiel hubkou, aby mi umyl moje tajné miestečko, pocítila som tlak na chrbte. Jeho mužnosť sa prebrala a čakala na mňa, na môj dotyk. Dala som pravú ruku za chrbát a začala som ho hladiť po celej jeho dĺžke. Vzal sprchovaciu hadicu a zmyl z našich tiel zvyšky sprchovacieho gélu.

Otočila som sa konečne tvárou k nemu a pozrela som sa do tých dvoch karameliek, ktoré ako minule naberali odtieň čiernej.

„Fascinujúce, tie tvoje oči,“ vydýchla som a letmo som ho pobozkala. Potom som sa odtiahla a chvíľu hľadela do jeho očí.

Tie oči by sa nedali ani zlatom vyvážiť. Prešla som očami po jeho vypracovanej hrudi, až som sa zastavila očami na tej pýche, ktorá bola doteraz pre mňa zakázaným ovocím. Rozhodla som sa zhrešiť a ochutnať to, čo doteraz bolo pred mojim dotykom ukryté. Jazykom som prešla po jeho vypracovanom bruchu. Cítila som, ako stiahol svoje brušné svaly pod jemným dotykom môjho jazyka, počula som jeho hlboký nádych. Cez slabiny som sa dostala až k jeho penisu, ktorý čakal na mňa, kedy ho poláskam. Kľakla som si a pevne som ho uchopila do ruky. Jazykom som prešla po celej jeho dĺžke, až ho som ho nakoniec vzala do úst. Bolo to neskutočné. Chutil neuveriteľne.

Maznala som sa s jeho penisom, vášnivo som sa ho snažila lízať a ochutnávať. Pozrela som hore, aby som videla, či sa mu to páči. Hlavu mal zaklonenú a opretú o kachličky, oči privreté, ruky zaťaté v päsť a na tvári blažený úsmev. Jeho tvár prezrádzala to, čo som chcela vedieť. Páčilo sa mu to, jeho tvár ukazovala, že ho to vzrušuje. Potvoril ústa a slastne zastonal. Pevne som jeho penis obomkla perami a jazykom pohladila špičku. Ponárala som ho do svojich úst a čakala na jeho vrchol. Rozhodla som sa pridať ruku, aby konečne prišiel k vytúženému cieľu. Nedovolil mi to.

Sklonil sa ku mne a pomohol mi postaviť sa na nohy. Otočil ma opäť chrbtom k nemu a ja som sa rukami oprela o kachličky. Prešiel mi svojou ľadovou rukou po chrbte a zastavil sa až pri zadočku. Opatrne mi pomohol rozkročiť nohy a dvoma prstami do mňa vnikol. Pocítila som príjemný chlad, ktorý z jeho prstov prechádzal do môjho tela. Druhou mi zablúdil na klitoris, aby ma rýchlejšie priviedol k orgazmu a musím povedať, že to nebolo treba. Stačila mi jeho prítomnosť, jeho dokonalé telo nalepené na mojom. Cítila som sťahy, ktoré prechádzali celým mojom telom, nekontrolovateľne som sa chvela, cítila som Edwarda doslova všade. Zažívala som najkrajší milostný opar v mojom živote. Už som to nemohla dlhšie vydržať, chcela som, aby si ma konečne vzal celú.

„Na čo, dopekla, čakáš,“ vykríkla som v návale orgazmu a on sa len zasmial. Posledný sťah a bolo to. Zadočkom som ho odstrčila od seba, pretože som dlhšie čakať nehodlala.

Otočila som sa tvárou k nemu a vzala jeho penis do rúk. Nadvihla som sa na špičkách a nasmerovala som si ho medzi nohy. Pod mojim dotykom sa zachvel a už neváhal. Rýchlo si ma vyzdvihol a konečne do mňa ponoril svoju pýchu. Nohy som mu obmotala okolo pása. Obaja sme zavzdychali v tej istej chvíli. Mala som pocit, že sme pre seba boli stvorení, hodili sme sa k sebe. Ponáral sa do môjho vnútra až po samotný koniec. Cítila som ho všade, chcela som ho cítiť ešte viac, i keď to už nebolo možné. Bol na mne natisnutý maximálne blízko, no ja som mala pocit, že je stále ďaleko. Musel cítiť ako sa sťahujem, pretože sa trochu odtiahol a zapojil ešte aj svoj palec, aby moju rozkoš ešte viac vyburcoval. Držala som sa jeho ramien a nechty zarývala do jeho pokožky.

„Bella,“ vzdychol a poslednýkrát prirazil. Vtom sa moje telo začalo nekontrolovateľne triasť a všetko prestalo existovať. Rútila som sa na vlnách orgazmu. Boli sme len my dvaja, nikto a nič nemohlo pokaziť túto dokonalú chvíľu.

Bez toho, aby zo mňa vyšiel, ma preniesol do svojej spálne, kde sme spolu padli na posteľ a pokračovali v našom prvom spoločnom milovaní. Do tejto chvíle som si ani neuvedomovala, že som možno iba ďalšou na jeho zozname. Nemyslela som ani na to, že on je číslo dvadsať, bolo mi to úplne ukradnuté.

O dva dni neskôr

„Nie, Ellie, sľubujem, že o týždeň sa vrátim. Stačí len polievať kvety a sem tam skontrolovať, či ma niekto nevykradol. Vrátim sa, čo by som hľadala v zapadákove ako je Forks.“ Nastal deň, kedy som musela odísť k rodičom na sviatky. Síce bez partnera, bez milenca a tiež bez manžela. Zmierila som sa s tým, aspoň dúfam. Čo si to nahováram? Koho chcem oklamať? Nezmierila som sa s tým.

„Dobre, ale zavolaj hneď ako pristaneš. Vieš, že nemám rada lietadlá, každé druhé sa zrúti k zemi,“ žiadala ma Ellie a ja som horlivo prikyvovala.

„Neboj sa, určite zavolám. Kľúče budú pod rohožkou, veď vieš, kde ich hľadať...“

„Pripútajte sa, o chvíľu pristávame,“ hlásila letuška a všetci okolo sa začali pripútavať. Bola som rada, že let prebehol v poriadku, pretože asi pred pol hodinou začalo husto snežiť. Ľudia na zemi to nemohli vidieť, ale ja, v neviem akej výške, áno. Dokonca v priamom prenose, lebo som sedela pri okienku.

Po vstupe do letiskovej haly som hľadala Charlieho, môjho otca, ktorý tu mal na mňa čakať spolu s matkou.

„Bells, zlatko, tu som,“ kričal na mňa otec a roztváral náruč. Keby som bola malé dievčatko, určite mu do nej skočím, ale teraz som len pokojne prešla k nemu a objala som ho.

„Oci, tak strašne si mi chýbal. Kde je mama?“ spýtala som sa zmätene. Čakala som, že ma príde vítať aj ona.

„Menšia zmena plánu. Máme o jedného hosťa viac a mama vyšiluje. Poznáš ju predsa.“ Ďalší hosť?

„Ako to myslíš, že ďalší hosť? Nejaký váš spoločný známy?“ pýtala som sa so záujmom.

„Nie, je to jeden mladík. Priletel ráno, ale nebuď zvedavá, budeš skoro stará,“ zasmial sa. Teraz sa mi to nepáčilo. Nemám záujem o žiadnu cudziu mužskú spoločnosť. S chlapmi som nadobro skončila a za to môže Cullen. Pri spomienke na neho som si vybavila našu spoločnú noc. Dokonalú noc.

Dosť!

Zakázala som si na neho myslieť. Je to obyčajný hajzel, ktorý si vybral svoju odmenu a potom ma nechal samú v posteli. Ja krava ráno otvorím oči a on nikde. Nestála som mu ani za to, aby sme si dali spolu kávu. Doriti s takým debilom. V hĺbke duše som dúfala, že keď sme rovnakí, keď sme susedia, že pri mne bude. Nie, on sa ku mne zachoval presne ako k tým všetkých svojim kurvám.

Bola som pohltená myšlienkami a ani som si neuvedomila, že otec parkuje auto pred našim domom. Milovala som toto miesto a zároveň nenávidela. Bol tu pokoj, les, krásny vzduch. Na druhej strane sa tu pletkovalo, pretože čo sa kde šustlo, to hneď každý vedel. Kvôli takýmto ľuďom som mávala zaracha na dennom poriadku. Za prvú cigaretu, prvý pohárik, prvú pusu. To vždy bolo len: „Počuli ste? Swanová vyskúšala marihuanu. Swanová sa bozkávala s Newtonom.“

Bola som rada, keď som z tadiaľto vypadla a teraz som opäť tu. No teraz nech ma nikto neberie do úst, pretože teraz sa dokážem o seba postarať sama. Nepotrebujem na to otecka a ani mamičku.

„Bella, chceš nocovať v tom aute? Náš hosť sa ťa nevie dočkať,“ kričala moja matka od dverí domu. Na sebe mala zásteru s vianočným motívom a v ruke varešku, z ktorej jej kvapkala čokoláda. Stopercentne robí svoj slávny čokoládovo - banánový koláč poliaty čokoládou. Mňam.

„Už idem,“ zamrmlala som a vytrepala som sa z auta. Kufor som už mala v dome, otec je rýchly. Aspoň niekto.

Vyzula som si čižmy a bundu zavesila na vešiak. Urobila som hlboký nádych a nasala vôňu matkinej kuchyne. Rozvoniavalo to tu nádherne, chýbali mi chvíle strávené s nimi. Každý rok sme tu spolu, ale posledné tri roky do mňa hustia, aby som si našla priateľa. Vraj som súca na vydaj, to bude pre nich šok, keď im poviem, že sa nikdy nevydám. V duchu som sa nad tým pousmiala. Prešla som do jedálne, kde sa mala konať slávnostná večera. Chcela som iba zistiť, s čím treba matke pomôcť.

„Kurva,“ skríkla som okamžite ako som vošla do jedálne. To nemôže byť pravda.

„Isabella Swanová, čo je to za slovník. Takto mladá dáma nerozpráva,“ kričali na mňa dvojhlasne rodičia. Matka z kuchyne a otec z obývačky.

„Ahoj, Bells,“ pozdravil sa mi ten hajzel a žiarivo sa usmieval.

„Čo tu ty, kurva, robíš, Cullen,“ ziapala som, ale pri slove kurva som radšej stíšila tón hlasu. Čo tu chce? Prišiel sa mi vysmievať? Nebodaj si chce vrznúť a preto letel až sem do Forks?

„Potrebujem s tebou hovoriť. Od toho večera...“

„Buď ticho, nebudem to tu riešiť. Nemohol si počkať, kým sa vrátim? To si sa musel trepať až sem?“ Musela som ho zastaviť, nechcela som, aby moji rodičia vedeli, čo sa stalo v tú noc.

„Ideme s ockom do obchodu, nemám šľahačku,“ húkla na nás moja matka a odišla. No to určite, poznám ju. Nikdy nič nezabúda, všetkého má viac než dosť.

„Bella, potrebujem s tebou hovoriť. Celé dni na teba myslím, prečo si odišla?“ Myslí na mňa? Ja som odišla? O čom to rozpráva? Asi zabudol ako to v skutočnosti bolo. Ja mu to veľmi rada pripomeniem.

„Čo tu trepeš? Ja som neodišla, ja som sa zobudila a ty si nebol doma. Myslela som, že keď sme priatelia, tak aspoň pri mne ráno budeš. Ja nie som ako tie tvoje kurvičky, ktoré pretiahneš a potom ich len tak necháš pohodené v posteli. A k tomu, že na mňa myslíš. Ha, ha... Dovoľ sa mi zasmiať. Nebodaj ti žiadna nechcela roztiahnuť nohy, a preto si priletel sem? Čakal si, že ti skočím okolo krku? Spamätaj sa, tu nie sme v telenovele a ty nie si žiaden Juan Carlos, aby som bola celá bez seba, lebo si prišiel. Zbaľ si svoje saky, paky a vypadni.“

Ruky som zaťala v päsť a otočila som sa mu chrbtom. Nemohla som na neho pozerať, jeho pohľad, jeho tvár ma prenasledovala na každom kroku počas dvoch dní. Teraz stojí tu a mňa chytá neskutočná zlosť, ktorá spôsobuje, že sa slzy derú na povrch. Nesmiem plakať, nesmiem mu ukázať, že mi na ňom záleží. Nechcem, aby mi na ňom záležalo. Nič sme si nesľubovali. Žiadne záväzky, išlo predsa iba o sex na jednu noc. Prečo ma to potom vzalo.

„Teraz ma dobre počúvaj zase ty. Nič si baliť nebudem a nikam neodídem. Nekupoval som súkromné lietadlo len tak, pre nič za nič.“ Súkromné lietadlo? Začo ho akože kúpil? Len si zo mňa uťahuje, mňa nezlomí. Neskočím mu na výmysly. „Ja som po našom spoločnom večeri šiel ráno kúpiť raňajky. Chcel som ťa prekvapiť. Nemávam doma nič, žiadne jedlo, pretože ženy odídu tak rýchlo ako prídu. No ty si iná. Teba by som nikdy nevyhodil. Vyhýbala si sa mi, keby nie, už dávno ti to vysvetlím.“ Jeho hlas znel miestami nahnevane a miestami zúfalo. Mohol by mi hovoriť pravdu? Je niečo pravdivé na jeho slovách? Čo ak takéto reči skúšal už aj na iné? Mám za sebou devätnásť vzťahov, nesmiem byť naivná.

„Neverím ti, odíď,“ žiadala som ho stále otočená chrbtom. Vedela som, že dlho neudržím slzy, no pred ním sa neznížim na plač. Nie som žiadna hysterka.

„Povedz mi do očí, že ma nemiluješ a ja odídem,“ povedal tesne za mojim uchom a ja som sa otriasla. Jeho blízkosť mi spôsobovala zimomriavky na tele. Bolo ťažké ho mať takto blízko a odolávať diablovi, ktorý sedel na mojom pravom ramene a pokúšal ma.

„Nemilujem ťa.“ Chcel to počuť, tak som to povedala. Bola to však pravda? Myslela som to vážne? Myslím na neho, chcem byť s ním, chýba mi. Bože, ja ho skutočne milujem. Pre neho by som bola schopná sa zmeniť. Bol by ochotný zmeniť sa aj on? Neviem pochopiť, ako som sa mohla tak rýchlo zamilovať. Aj keď sex s ním bol skutočne úžasný a on sám vyzeral lepšie ako akýkoľvek chlap, akého som kedy mala, či videla. Ostatní boli len slabý odvar poriadneho chlapa.

„Klameš. Miluješ ma, tvoje oči ťa prezradili,“ prehovoril po chvíľke a prepaľoval ma pohľadom.

„Nemilujem ťa, odíď.“

„Pobozkaj ma,“ vydýchol mi do tváre a pevne ma držal za ramená.

„To si ako predstavuješ?“ O čo mu ide? Prečo by som ho mala bozkávať?!

„Posledný bozk. Prosím ťa,“ žiadal ma a nakláňal sa ku mne.

Privrela som oči a čakala, kedy sa jeho pery dotknú mojich. Netrvalo to dlho a už sme sa bozkávali. Naše jazyky sa medzi sebou prepletali a ja som mala čo robiť, aby som z neho nestrhala všetko oblečenie. Naše bozky boli naliehavé, vášnivé. Bolo v nich všetko, čo sme cítili. Hnev, smútok, radosť. Už som sa nesnažila skrývať túžbu po ňom. Ani neviem, čo ma to napadlo, hlavne, keď som mu ešte pred chvíľou tvrdila, že ho nemilujem.

„Nedokážem to,“ šepla som medzi bozkami a začala som rozopínať čiernu košeľu, ktorú mal na sebe. Edward neostával pozadu a náhlivo mi pomáhal s mojimi šatami. Po celý čas sme sa bozkávali, hladili po tvári, akoby sme nemohli uveriť tomu, čo sa práve chystáme urobiť.

Pred chvíľou som ho div nešla zabiť a teraz ho túžim cítiť v sebe. Konečne sme boli nahí a ja som sa k nemu privinula celým telom. Každou čiastočkou tela som ho vnímala. Ruky som zaplietla do jeho vlasov. Moje bozky sa menili na naliehavejšie a dravejšie. Blúdila som po jeho tele, hladila som tie mramorové záhyby, pritískala som ho tak, že medzi nami nezostal ani milimeter voľného priestoru. Tak veľmi som ho chcela.

„Milujem ťa, Bells,“ vydýchol a rukami zovrel zadoček. Pomohla som mu, aby si ma vyzdvihol do náruče. Preniesol ma k jedálenskému stolu, z ktorého sme zhodili matkine najdrahšie taniere. Nevadí, aj tak sa mi nikdy nepáčili. Položil ma na stôl a predtým, ako stihol do mňa vniknúť, som mu povedala to, čo som skutočne cítila.

„Aj ja ťa milujem,“ šepla som a opäť som sa vrhla na jeho pery. Toto mi tak chýbalo, tento pocit, že on a ja sme spojení v jedno telo, pohltení vášňou. Otvorila som oči a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Opäť mal oči čierne ako noc. Musím sa ho na to opýtať, ale teraz som sa venovala niečomu inému.

Prirážal a ja som hlavu zaklonila dozadu, prehla som sa ako luk a zastonala od slasti. Bolo to neuveriteľné, mala som pocit, že keby ma nedržal pevne, dávno vzlietnem. Edwardove ruky zamierili k mojim prsiam a mučivo ich obkresľovali. Moje telo sa samovoľne vypínalo proti tomu jeho a tým som zrýchľovala naše pohyby. Naše vdychy splynuli v jeho, i keď jeho boli tým najkrajším zvukom, ktorý som kedy počula. Stačilo už len párkrát sa pohnúť a obaja sme došli k vrcholu v ten istý okamžik. Zvalili sme sa vedľa seba a silno objali. 

Mala som pocit, že obaja premýšľame a hľadáme vhodné slová. Nakoniec som sa rozhodla ozvať ako prvá. Nechcela som sa vracať k hádke, a preto som sa spýtala na niečo iné.

„Ako si sa sem mohol dostať skôr ako ja?“ Naozaj ma to zaujímalo, pretože tú historku o súkromnom lietadle som mu nezožrala.

„Už som ti to povedal. Kúpil som súkromné lietadlo. Veľa o mne ešte nevieš, ale rád ti poviem všetko,“ povedal a ja som prekvapením iba klipkala očami. Páni, on je krásny, dokonalý milenec a k tomu všetkému aj bohatý. Hlúposť, taký chlap sa ešte nenarodil. Alebo áno?

„Prečo rozhadzuješ peniaze? Stálo ti to za to?“ spýtala som sa a dúfala, že povie áno.

„Ty mi za to stojíš,“ vydýchol a vášnivo ma pobozkal. Veľmi dobrá odpoveď. Pretočila som sa na neho a chcela pokračovať v tom, čo sme robili pred chvíľou.

„Ááá, Charlie, okamžite poď sem,“ vrieskala moja matka a upierala na nás svoj pohľad. Dopekla! S Edwardom sme na seba vyplašene pozreli. Miestami mi bolo do smiechu, pretože som za celý svoj život nebola pristihnutá rodičmi pri sexe. Môj otec sa prirútil do jedálne a mal podobný výraz ako my s Edwardom.

„Charlie, Bella mi rozbila všetky slávnostné taniere,“ nariekala moja matka a ja som vybuchla v smiech. Vôbec ju netrápi, že jej dcéra súloží na stole, kde o pár hodín budeme jesť. Ju trápi, že som jej rozbila nevkusné taniere.

„Renée, neboj sa, kúpi nové. Poď so mnou,“ chlácholil ju otec. Predtým ako stihli odísť, mi otec ukázal palec hore. Teraz však netuším, či to bolo na rozbité taniere, ktoré nenávidel rovnako ako ja, alebo to bolo na môjho nového priateľa. 

Gratulujem tým, ktorí sa dostali až sem na úplný koniec. Prečítali ste len 6913 slov, ktoré som písala niekoľko dní. Prešlo to pár úpravami, ale v konečnom dôsledku si myslím, že to nebol úplný prepadák. :D Bola by som skutočne rada, ak by ste ma poctili nejakým komentárom, pretože som sa snažila opäť ukázať Bellu v inom svetle. A musím povedať, že táto Bella sa mne osobne páčila a písala sa mi veľmi dobre. 

Poteší ma akýkoľvek názor, či už pozitívny alebo negatívny. Ďakujem veľmi pekne. :)

Vaša 9moncici9

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Pán P ako pán Pravý: