Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Nikdy som nezabudol...

20.07.2009 (09:08) • Nessiii • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1800×

Edwardov pohľad:

Keď ma Carlisle zmenil na upíra, veľa som toho stratil. Nielen všetko,čo patrí k ľudskému životu, ako jedlo, vodu a užívanie si slnka, ale aj niečo iné a oveľa vätšie. Bola to moja prvá láska. Moja prvá, a zároveň jediná láska môjho ľudského života. Hovorí sa,že prvá láska je najkrajšia. Je to pravda. Ju som miloval viac ako svoj život. Bolo to moje slnko v tme. Slnko, ktoré rozžiarilo každý môj deň a môj život, ktorý bol bez nej nudný. Bola mojím stredom vesmíru. Bola slnkom, a ja iba planétou, ktorá okolo nej obiehala. Každý deň bez nej mi pripadal ako večnosť. Ráno som vstával a myslel som na ňu. Keď sa mi snívalo tak o nej. Keď som myslel tak na ňu. Keď som sa usmieval tak pri myšlienkách na ňu. Najšťastnejší som bol keď mi povedala Milujem ťa, objala ma alebo pobozkala.

Tamara bola pre mňa všetko. Zniesol by som jej aj modré z neba. Deň bez nej bol stratení. Každá sekunda bez nej bola premárnená. Aspoň to som si myslel. Naša láska trvala iba pol roka, ale bola veľká. Začala sa, keď som mal šestnásť rokov. Bola to láska na prvý pohľad. Iba sme sa bozkávali.

Bez nej som bol nikto. Až s ňou som bol niekto. Ona ma naučila milovať, ako si niekoho vážiť. Pretože nič netrvá večne. Bez nej som bol ako duch. V kútiku duše som vedel, že všetko má svoj koniec, ale dúfal som, že naša láska bude trvať večne. Ale všetko sa niekedy skončí.

Všetko sa zmenilo, keď sme ochoreli. Ochoreli sme na vtedy nevyliečiteľnú chorobu. Na chrípku. Na španielsku chrípku. O nás všetkých sa staral Carlisle. Bolo to príšerné. Nemohol som robiť nič, iba dúfať že prežijem. Bolo strašné sledovať ako okolo mňa umierajú ľudia. Najprv umreli jej bratia, potom jej rodičia. Vtedy sme na tom boli už tak zle, že sme blúznili v horúčkach. Nevedeli sme o sebe, a už sme iba čakali kedy si po nás príde smrť. Jej stav sa začal postupne zlepšovať.

Potom jedno ráno prišiel šok. Jej posteľ bola prázdna. To, že umrela mi prezradil Carlisle. Večer ma čakal aj druhý šok. Umrela mi mama. Vtedy mi už bolo jedno či prežijem alebo zomriem. Dúfal som, že zomriem. Už som nemal prečo žiť. Na tomto svete som už nemal nikoho. Stratil som všetko. Ležal som tam vo vysokých horúčakch a blúznil som. Bol som nešťastný a smutný. Nevedel som o sebe.

Ani som si nevšimol, že už neležím v posteli a že ma niekto nesie preč. Spamätal som sa až vtedy, keď som cítil obrovskú horúčavu a bolesť, ktorá sa rýchlo šírila z žily na krku. Zachvíľu som sa cítil ako v ohni. Nedokázal som myslieť, nič! Vzápätí som upadol do bezvedomia.

Prebral som sa po troch dňoch. Bol som v poriadku a nič mi nebolo. Carlisle mi povedal:,,Edward, odteraz si upír. Ja som tiež. Živíme sa ľudskou krvou, ale ja som vegetarián. Živím sa krvou zvierat. Ak chceš, tak sa môžeš pridať ku mne alebo môžeš ísť vlastnou cestou. Ja ti brániť nebudem.´´ Rozhodol som sa zostať s ním. Zo začiatku bolo strašne ťažké odolať vône ľudskej krvi, ale moje sebaovládanie sa rokmi zlepšovalo. Zistil som, že mám dar. Dar čítania myšlienok.

S Carlislom sme veľa cestovali a vydávali sme sa za bratov. Potom, asi tak za 5 rokov sa k nám pridala Esme. Esme a Carlisle vystupovali ako manželia a ja ako Esmin brat, ktorý s nimi žije. Takto sme žili asi tak desať rokov. Potom jednu noc k nám Carlisle priniesol Rosalie. Bola v bezvedomí a celá sa triasla.

Bola celkom pekná. Carlisle ju priniesol kvôli mne. Teda...pre mňa. Myslel na to a potom mi to aj sám povedal. Ale ja som ju nechcel. Keď už bola v  poriadku tak od nás odchádzala každú noc po celý týždeň. Z jej myšlienok som poznal celý jej príbeh. Vedel som,že túži po pomste a bolo mi jej ľúto.

Po nejakom roku sa k nám pridal Emmett. Jedného dňa ho priniesol Carlisle. Našla ho Rosalie a chcela ho zmeniť pre seba. Pripomínal jej syna jej kamarátky. Ale nebola schopná spôsobiť mu tú bolesť a utrpenie. Musel ho zmeniť Carlisle. Keď sa Emmett premenil na upíra, tak sa zaľúbil do Rosalie. Ona doňho tiež. Ja som odišiel preč, pretože som to nemohol s nimi vydržať. Neviem, koľko rokov to bolo, ale živil som sa ľudskou krvou. Krvou zloduchov. Aspoň tak som sa bránil sám pred sebou. Robil som dobrú vec. Potom som sa zase vrátil k ostatným.

Asi tak pred dvadsiatimi rokmi sa k nám pridala Alice s Jasperom. Ja som bol vtedy na love. Keď som sa vrátil domov, tak som bol vysťahovaný z izby. Všetci mali zmätené myšlienky. Čítal som ich, a zistil som,že prišla nejaká malá upírka menom Alice, ktorá o všetkých všetko vedela. Vedela predpovedať budúcnosť. S ňou prišiel Jasper. Aj on mal dar. Vďaka daru vedel ako sa cítia iný ľudia a menil ich emócie.

Keďže nás už bolo sedem, tak Carlisle s Esme vystupovali ako naši adoptívny rodičia a ja, Emmet, Rosalie, Alice a Jasper ako ich adoptívne deti. Stále sme sa museli často sťahovať. Tak sme sa dostali sem. Do Forksu. Vätšinou tu prší a je zamračené a iba málokedy svieti slnko. Ja a ostatní sme museli chodiť do školy. Tak som spoznal aj Bellu.

Keď si sadla vedľa mňa na biológii, hneď ma do nosa udrela jej vôňa. Voňala nádherne. Musel som sa premôcť, aby som ju nezabil. Od tej chvíle ma priťahovala. Potom som ju získal. Teraz, po maturite keď sme krátko po našej svatbe a ona je upírka v sebe objavila ďaľší dar. Dokáže preberať schopnosti iných upírov a naplno ich využívať. Takže teraz vie aj čítať myšlienky.

Jedného dňa som si spomenul na Tamaru. Na to,ako som ju miloval a ako mňa milovala. Netušil som, že Bella mi číta myšlienky. Ja som tie jej nečítal.

Keď zbehla dole za mnou do obývačky, tak to čudné nebolo. Prišla za mnou a povedala:,,Ty...ty...ty klamár! Ty si mi klamal do očí! Kto je Tamara? No kto to je? Aspoň sa mi pozeraj do očí keď sa s tebou rozprávam! Ako si si dovolil?Ako si mohol klamať mi do očí! Hovoril si, že som trvoja prvá v živote! Kto to je?´´ No páni! Ja som ani netušil že je chopná takej scény! Možno by som sa aj zasmial, kebyže to nie je také vážne! Ale aspoň, že ma pustila k slovu.Ja som povedal:,,Bella, prečítaj si moje myšlienky.´´ Začal som myslieť na Tamaru. Na naše spoločne strávené chvíľky. Na to,ako som ju videl v nemocnici umierať. Teraz je mŕtva. Bolo mi to ľúto. Veď to bola mojá prvá láska. A posledná v mojom ľudskom živote. Bola chyba, keď som to Belle nepovedal. Ale nebol som sa na to dosť silný. Teraz už som.

Ani som si nevšimol, kedy Bella odišla do izby. Bol som zahĺbený do mojich myšlienok. Spamätal som sa až vtedy, keď buchli vchodové dvere. Bella odišla! V návale náhleho hnevu na ňu som tiež odišiel. Ona môže ísť kam chce. Bezo mňa je úplne nezávislá. Ja som bol bez nej tiež nezávislý. Mohol som robiť čo som chcel. Síce som ju miloval, ale tá láska teraz nejako vyprchala. Zbalil som sa a odišiel som. Na letisko. Smer-Taliansko.

Keď sme pristáli na letisku v Taliansku, išiel som do Volterry. Idem za Volturiovcami. Ak budú chcieť, aby som sa k nim pridal , tak to asi urobím. Keď som už stál pred nimi, tak som uvidel jednu známu osobu. Ženu. Bola to....Tamara! Ako to,že je s Volturiovcami? Veď ona zomrela! Keď ma spoznala, tak ku mne pribehla a objala ma. Prečítal som si jej myšlienky. Potom sme sa rozprávali. Ona bola vegetariánka! O nej a o mne. Nakoniec sme sa s Tamarou rozhodli odísť z Talianska. Odišli sme na Aljašku. Tam sme aj zostali. Lovili sme ľadové medvede a boli sme šťastní.

Bellin pohľad:

Ani si nevšimol, kedy som zmizla! Už mu na mne viac nezáležalo. Nevedela som, kam mám ísť. Mohla som sa iba tak pretĺkať svetom. Nakoniec som sa však rozhodla. Pôjdem  k Jacobovi! Veľa mu dlžím...a pár krát mi zachránil život. A to, že jeho tiež milujem, som si uvedomila až teraz. Ak ma neprijme, tak...niečo už hádam vymyslím. Mohla by som ísť k Volturiovcom a pridať sa k nim. Viem, že ma chcú.

Keď som sa dostala do La Push, tak som sa cítila čudne. Dúfala som, že ma Jake nevyhodí. Keď som mu zazvonila pri dverách, tak som myslela že ani neotvorí. Otvoril .Keď ma uvidel, tak sa mu tvár rozžiarila úsmevom. ,,Bella....čo ty tu robíš?´´povedal a ja som  na to povedala:,,Jake...ak ma pustíš dovnútra, tak ti všetko vysvetlím. Sľubujem!´´ Pustil ma do domu. Ja som si sadla do obývačky na pohovku a všetko som mu povedala a on povedal:,,Bella, ak chceš, tak tu môžeš v pohode zostať.´´

Zostala som s ním. Potom me spolu odišli preš. Ja som ho zmenila na upíra. Odišli sme...daľeko od Forksu. Ale hlavné bolo, že som bola s ním.

Autor: Nessiii, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nikdy som nezabudol...: