Rosalie a jej život. Lepšie povedané jej posledné hodiny života. Čo ak to bola oznámiť najskôr na políciu? Je isté, že sa to neskončilo dobre, keďže aj tak skončila ako upírka. No kto to spôsobil a prečo je práve tu?
06.09.2011 (15:30) • izzie22 • FanFiction jednodílné • komentováno 4× • zobrazeno 1273×
Na policajnej stanici sedela mladá žena a čakala, kým si ju jeden z policajtov bude ochotný vypočuť. Strávila tu už hodinu a nikto si ju doposiaľ ani len nevšimol. Celá nervózna a uslzená prišla k policajtovi, ktorý sedel za veľkým stolom, a prehraboval sa v papieroch.
„Prepáčte, že vás vyrušujem, ale nenašiel by sa tu niekto, kto by ma už konečne vypočul?“ Už bola dosť rozčúlená, no žena v tejto dobe si nemohla dovoliť vyskakovať.
„Slečne, hneď sa vám budeme venovať. Len si teraz sadnite a chvíľu počkajte.“ Policajt jej to povedal spôsobom, že má na práci dôležitejšie veci, ako ženu s akýmsi problémom a ďalej sa venoval papierom, ktoré mal pred sebou.
No do miestnosti, o pár minút neskôr, vošiel policajný kapitán a hneď sa ujal zúfalej ženy.
„Ako sa voláte, slečna?“
„Moje meno je Rosalie Hale a prišla som ohlásiť napadnutie.“
„A kto vás napadol? Nejaká vtipná myšlienka?“ robil si z nej posmech.
„Nemyslite si, že som hlúpa, pane. Napadol ma môj snúbenec,“ ohradila sa Rosalie.
„A ako sa to stalo?“
„Vracala som sa domov od priateľky Very. V uliciach bola tma a už svietili lampy. Ani som si nevšimla, že je už tak neskoro. Bolo chladno. Ako som sa náhlila domov, robila som si starosti pre počasie, pretože za týždeň mala byť svadba..."
Bola som len pár ulíc od domu, keď som ich začula. Pod rozbitou pouličnou lampou stáli opití chlapi. Nad niečím som rozmýšľala, už si ale nespomínam, čo to bolo. A vtom na mňa zavolal:
٫Rose?ʻ zakričal a ostatní sa rehotali ako hlupáci.
Do tej chvíle som si nevšimla, ako dobre sú oblečení. Bol to Royce so svojimi kamarátmi, ďalšími synmi bohatých rodičov.
Predtým som ho nikdy nevidela piť. Iba jeden-dva poháriky niekde na večierku. Tvrdil mi, že nemá rád šampanské. Nedošlo mi, že si dáva radšej niečo tvrdšie.
Mal tu kamaráta, ktorý prišiel z Atlanty.
٫Vidíš, John, čo som ti hovoril,ʻ chvastal sa Royce. Zdrapil ma za ruku a pritiahol si ma bližšie. ,Nie je krajšia ako všetky tie tvoje kočky z Georgie?ʻ
,Ťažko povedať, je taká naobliekaná. ʻ
Zrazu mi strhol kabát z pliec a poodtŕhal mosadzné gombíky.
,Rose, ukáž mu, čo si zač!ʻ Znova sa zasmial a strhol mi klobúk aj z niekoľkými vlasmi, a ja som vykríkla od bolesti...
Rosalie bola v tvári bledá a oči mala červené od sĺz. Policajný kapitán sa tváril, akoby sa nič nestalo.
„To ešte nič neznamená.“
„Nechali ma na ulici a vliekli sa preč, rehotali sa. Mysleli si, že som mŕtva. Aj ja som čakala na smrť, tak netrpezlivo, aby už skončila tá neznesiteľná bolesť. Trvalo to tak dlho... Prebrala som sa v nemocnici. Niekto ma našiel a odviedol do nemocnice. Len čo ma pustili, išla som na políciu.“
„Aj keby bola pravda to, čo mi vravíte, nič by sa nezmenilo. Uvedomte si, že rodina Kingovcov je veľmi vážená a bolo by to len vaše slovo proti tomu ich.“
„Takže mi nie ste ochotný pomôcť.“ Rosalie to nepoložila ako otázku, ale ako istý fakt.
„Ľutujem, ale nie.“
Rosalie len nemo prikývla, utrela si zaslzené oči a bez jediného slova vyšla z pracovne policajného kapitána.
Rosalie sa ubytovala v hoteli. Nemala tú silu sa vrátiť domov po tom všetkom, čo sa stalo. A ku všetkému, ani polícia jej nevedela, či skôr nebola ochotná, pomôcť.
Sedela na veľkej hotelovej posteli a v rukách držala zbraň, ktorú vytiahla z kabelky.
Nedokázala uniesť ten zvrat vo svojom živote. Muž, ktorého milovala, ju ponížil a ublížil jej natoľko, že nedokázala ďalej žiť s tou bolesťou a strachom. Nie strachom zo smrti, tá bola jej vykúpením, ale strachom zo spoločného života s tým netvorom.
Priložila si teda zbraň k srdcu, poslednýkrát sa zhlboka nadýchla, a stlačila spúšť. V tom okamihu sa stalo hneď niekoľko vecí naraz.
Len čo stlačila spúšť, ruka sa jej zošmykla a namiesto srdca trafila pľúca, a to jej spôsobilo veľmi bolestivú smrť.
Keď vystrelila, pár sekúnd po tom sa vo dverách objavil muž. Bol to doktor Cullen z miestnej nemocnice, ktorý ju ošetroval po tom incidente čo jej tak rozvrátil život. Pribehol k nej a vzal ju do náručia. Rozbehol sa s ňou preč...
Ocitli sa v jeho dome v jednej zo svetlejších miestností, kde bolo teplo. Rosalie upadla do mdlôb a jej srdce bilo čoraz pomalšie.
Doktor Cullen ju z ničoho-nič uhryzol do krku, zápästí a členkov. Rosalie v šoku vykríkla a prosila ho, nech ju zabije. No on si k nej len sadol, pevne ju chytil za ruku a ospravedlňoval sa jej. Sľuboval, že tá bolesť o chvíľu skončí. Začal jej rozprávať, kto v skutočnosti je a čo všetko to so sebou obnáša.
Keď jej bolesť konečne ustala, znova jej vysvetlil, čo sa z nej stalo...
Z Rosalie Hale sa stala upírka. Nevýslovne krásna, no aj po tom všetkom, čo sa jej stalo, schopná milovať.
Pomstila sa Royceovi Kingovi a jeho priateľom za bolesť, ktorú jej spôsobili.
No a dnes Rosalie žije s rodinou doktora Cullena ako jeho dcéra, spolu s jej milovaným manželom Emmettom...
Autor: izzie22 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Nie je to smrť, len život bez duše:
zajímavý nápad, že by to mohla přežít. Ale myslím ,že kdyby neumírala, Carlisle by ji nepřeměnil. Nebo v to alespoň doufám, protože jinak by to úplně změnilo můj pohled na něj. Nicméně nápad velmi zajímavý
Ďakujem, budem sa snažiť dávať si väčší pozor
Ahoj. V poviedke som ti opravila tieto chyby:
*Nemeň formát písma, vždy ponechaj ten pôvodný.
*Chýbali ti čiarky a to doslova všade. V osloveniach, v súvetiach a dokonca aj pred základným spojkami že, aby, ale...
*I/Y v koncovkách prídavných mien - I len v Nominatíve množného čísla, v ostatných prípadoch je vždy Y.
*S/Z - zapamätaj si, že je z koho/z čoho a s kým/s čím.
*Slová s krát sa píšu vždy spolu (výnimku tvorí len prípad, ak vyjadruješ rozmer - napr. dva krát tri metre).
*Vám, Vás a tieto osloveniach sa píšu vždy s malým v, nie s veľkým. S veľkým sa píše len v listoch.
*Pozor na písanie priamej reči, máš v tom chaos. Riaď sa týmto vzorom:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Nabudúce dávaj väčší pozor. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!