Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Nemala si to vidieť 2. časť - koniec

30.10.2011 (17:15) • Arual • FanFiction jednodílné • komentováno 7× • zobrazeno 1284×

Bella:

Oheň ma zvnútra spaľoval, bolesť sa stále zhoršovala. Už som ani nedokázala vnímať, čo ostatní hovoria. Tá bolesť bola neznesiteľná a mala som pocit, akoby sa ten oheň vo mne sústreďoval na srdce, ktoré mi splašene tĺklo v hrudi. Nevedela som koľko času už prešlo, pripadalo mi to ako večnosť. Keď už som si myslela, že to nemôže byť horšie, všetka bolesť sa presunula do hrude, srdce sa mi rozbúchalo ešte rýchlejšie. A potom začalo spomaľovať, pálenie sa pomaly presúvalo do hrdla, no už tá bolesť nebola taká príšerná. Cítila som, ako mi srdce poslednýkrát udrelo a potom úplne stíchlo.

Chvíľu som si zvykala na ten pocit, bolo to zvláštne. Potom som začula, ako niekto ide po chodbe smerom ku mne. Rýchlo som otvorila oči a vyskočila na nohy. Bola som v nejakej izbe a iba pred pár stotinami som ležala na posteli.

Ten niekto chcel práve vojsť do izby, ale ja som sa nechcela stretnúť s nikým z týchto netvorov, aj keď som teraz jedna z nich. Otočila som sa a bez váhania vyskočila z okna. Potom som sa rozbehla k lesu. Kričali na mňa, ale nevnímala som ich. Počula som, ako sa rozrazili dvere a rozbehli sa za mnou. Utekala som ešte rýchlejšie, ani som neverila, že je to možné. Nevedela som, kam chcem ísť, išla som tam, kam ma zaviedli nohy.

Utekala som neuveriteľne rýchlo, nebála som sa, že narazím do stromu ani nič podobné. O chvíľu to tu začínalo trochu páchnuť. Štípalo ma to v nose. Smrad bol stále silnejší.

Upíri, ktorí ma prenasledovali, začali spomaľovať. Kričali na mňa, aby som sa vrátila, že tu je to pre mňa nebezpečné. Ale bolo mi to jedno. Na chvíľu som sa zastavila a obzrela sa. Štyria upíri, tri ženy a jeden muž, stáli asi sto metrov odo mňa. Utrápene na mňa pozerali. Na chvíľu som zaváhala, či sa k nim predsa len nevrátim, ale neurobila som to. Namiesto toho som sa rozbehla opačným smerom, kde sa smrad stále stupňoval.

Po chvíli som začula dupot láb. Pozrela som sa na pravú stranu a uvidela som to, čo tak veľmi smrdelo. Veľkého čierneho vlka, ďalší boli za mnou. Ničomu som nechápala. Zrazu na mňa jeden z tých vlkov skočil. Spadla som na zem tvárou napred. Udrela som toho vlka lakťom do brucha. Zaskučal a spadol. Rýchlo som sa postavila a uvidela som ďalších päť vlkov. Jeden sa prikrčil a skočil smerom ku mne. Uhla som sa a ten vlk preletel popri mne a dopadol tvrdo na zem. Otočila som sa k nemu. Potom som počula, ako sa ku mne rozbehol ďalší vlk. Obrátila som sa späť k nim a rukou trafila vlka, čo chcel na mňa vyskočiť. Využila som chvíľu, keď ich pozornosť poľavila a rozbehla sa preč.

Utekala som pomedzi stromy, snažila som sa ísť čo najrýchlejšie a dúfala, že tí vlci ma nechajú na pokoji.

Vybehla som z lesa a len tak-tak som sa stihla zastaviť, aby som nespadla z útesu predo mnou. Ani som si neuvedomila, kade bežím, preto ma prekvapilo, že som sa zrazu ocitla v rezervácii. Poobzerala som sa a zistila, že tu nikto nie je. Šla som popri lese smerom dole, až som došla na pláž. Kľakla som si k vode a pozrela na svoj odraz. Mala som červené oči a moja tvár vyzerala úplne inak, ako pred tým. Bola som aj o dosť bledšia. Prešla som si rukou po tvári, aby som si bola istá, že som to ja.

Sadla som si a zložila hlavu do dlaní. Nechápala som už ničomu. Prečo ja? Za pár dní sa mi život obrátil naruby, aj keď pred tým to tiež nebolo najlepšie. Zrazu som si na niečo spomenula. Charlie. Teraz by som mohla ísť za ním a spýtať sa ho, prečo bol za posledné dva roky taký aký bol. Zlý. Už by som sa nemusela báť, že ma zastrelí, ak sa ho na to spýtam a budem odmietať odísť, kým mi to nepovie. Áno, to urobím. Hneď teraz.

Vstala som a rozbehla sa späť do Forks.

Po pár minútach som už videla môj bývalý domov. Vnútri sa svietilo. Prišla so ešte bližšie, aby som videla dovnútra, ale aby Charlie nevidel mňa. Bol v kuchyni a s niekým telefonoval. Vyzeral dosť rozrušene. Započúvala som sa do rozhovoru.

Charlie:

„Hovorím ti, že nič nevie!" zakričal som do telefónu.

„Dovolil si jej odísť! A nemôžeš vedieť, či niečo nezistila!"

„Dával som si pozor, neboj sa."

„Taký pozor ako pred dvoma rokmi? Mal si zdržať políciu, aby sme stihli utiecť, ale neurobil si to a môjho brata zatkli! Navrhujem nájsť ju a zabiť!"

„No ja neviem... Nehovorila, kam ide," odmlčal som sa. Nevidel som dôvod Bellu zabíjať, keď nič nevie.

„Niečo už vymyslíme. Tak čo, súhlasíš?"

„Musím si to premyslieť, ale nepripadá mi to ako dobrý nápad," povedal som popravde.

„Tak popremýšľaj. Potom mi zavolaj," a zložil. Ja som zostal sedieť na stoličke a nevedel som, čo robiť. Je pravda, že som pred dvoma rokmi neurobil, čo som mal. Nezdržal som políciu a jedného z mojich priateľov chytili a zatkli. Ostatní boli na mňa za to nahnevaní, ale už sa nedalo nič robiť. A sú nahnevaní aj teraz, keď som nechal Bellu odísť bohvie kam. Myslia si, že počas tých dvoch rokov niečo zistila a že už niečo tuší.

Zdvihol som hlavu, pozrel sa von z okna a skoro som dostal infarkt. Stála tam Bella. Vyzerala inak, ako keď odchádzala. Bola biela ako stena a mala červené oči. Na chvíľu zmizla a zrazu sa objavila v kuchyni. Pozerala na mňa ublíženým a šokovaným pohľadom. Rýchlo som sa postavil.

„Koľko si počula?" šepol som.

„Všetko." Aj jej hlas bol iný.

„Tak potom to musím urobiť. Prepáč, Bella." A rýchlo som siahol po pištoli a namieril ju na ňu. Zrazu z nej bola iba rozmazaná šmuha. Ani som si nevšimol, že sa objavila hneď pri mne a vyrazila mi pištoľ z ruky. Videl som, že oči jej sčerneli, boli čierne ako uhlie.

Otočil som sa, chytil nôž, ktorý bol pri dreze a vrhol sa na ňu. Silno ma odhodila, narazil som do steny a spadol na zem.

„Prečo?" Počul som. „Prečo si to spravil?"

„Do toho ťa nič nie je," dostal som zo seba. Pozrel som sa na ňu. Mala vycerené zuby, vrčala a bola prikrčená. Vôbec som ju nespoznával. Začala ma chytať panika.

„Čo vlastne si?" spýtal som sa.

„Do toho ťa nič nie je," zopakovala moju odpoveď.

Začal som sa dvíhať, keď chytila nôž, ktorý mi vypadol z ruky a zaútočila na mňa. Spravila mi hlbokú reznú ranu na predlaktí. Vykríkol som od bolesti. Podišla ku mne bližšie a chytila ma pod krk. Pomaly ma zdvihla tak, že som jej videl do očí. Mala v nich zúrivosť. Jej stisk silnel a začal som sa dusiť. Odhodila ma k pultu a silno som si udrel hlavu. Cítil som, ako mi po tvári steká pramienok krvi. Keď sa mi podarilo zaostriť zrak, už stála pri mne. Začala ma rezať tým nožom tak rýchlo, že jej ruka mi pripadala, ako rozmazaná. Vytvárala mi hlboké rezné rany po celom tele, zatiaľ čo ja som kričal z plného hrdla o pomoc. Keď už som strácal vedomie, začul som hukot sirén. Bella ma prestala mučiť, pozrela sa von oknom a zmizla. Počul som, ako do domu vtrhli ľudia. Potom som vnímal už iba temnotu.

Bella:

Stála som schovaná v lese blízko nemocnice a snažila sa spamätať. Nechcela som tomu veriť. Môj vlastný otec sa podieľal na vražde mojej mamy a pokúsil sa zabiť aj mňa. A ešte k tomu mi odmietol povedať dôvod, prečo to všetko spravil.

Takmer som ho zabila. Nevedela som si pomôcť. Zo začiatku ma poháňala zúrivosť, chcela som, aby trpel, ale keď som po chvíli konečne začala vnímať okolie, udrela mi do nosa vôňa jeho krvi. Chcela som ju. Keby neprišla polícia a sanitka... Neviem si ani predstaviť, čo by sa stalo.

Charlieho zobrali do nemocnice. Prežil zázrakom, tak to povedali doktori. Tiež povedali, že keď sa prebral, povedal, že posledné, čo si pamätal bolo to, ako mu zazvonil telefón. Vtedy sa mi uľavilo. Keby im prezradil, že som to bola ja, tak by som mala riadne problémy, a na to som nemala náladu.

Teraz, keď som si to s Charliem viac-menej vybavila, nevedela som, čo ďalej. Cítila som prázdnotu.

Rozbehla som sa smerom preč z Forks, teraz už nadobro. Utekala som nevediac kam, nevedela som ani, čo budem robiť do konca večnosti. Ale jedno som vedela. Už nikdy sa sem nechcem vrátiť. Teraz som začala nový život, aj keď som ešte nevedela, čo v ňom budem robiť, a ten starý, ľudský život je už pre mňa minulosťou.

Autor: Arual (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nemala si to vidieť 2. časť - koniec: