Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Na kraji strmého útesu

Svetlo zapadajúceho slnka


Na kraji strmého útesuEsmé je šťastne zaľúbená do svojho snúbenca Marka. Žijú spolu v malom mestečku na okraji Španielska. Sú dva mesiace pred svatbou a Esmé a Marko majú aj inú radosť, ako to, že budú manželia. Esmé čaká bábätko. Zrazu sa to však veľmi skomplikuje.

Volám sa Esmé. Žijem v malom mestečku na okraji Španielska. Žijem so svojim priateľom v malom útulnom domčeku blízko mora a lesov. Sme spolu už dosť dlho a svoju svadbu plánujeme už dlhší čas. Sú dva mesiace pred svadbou a moje bruško je čoraz väčšie a väčšie. Môj priateľ mi hovorí, že si budem musieť šiť nové svadobné šaty, aby som sa do nich zmestila.

Pohyby toho maličkého bábätka sú čoraz silnejšie a silnejšie, cítim, ako reaguje na môj kašeľ, na výkyvy prostredia. Hlavné, čo cítim je, keď spí a keď je hore. Keď spí, tak to je najviac dve hodiny, ale hore je len pol hodiny. To je pre mňa výhoda.

***

Bolo zavčas rána, keď malé začalo znovu kopkať, keď prestalo, zaspala som ako zarezaná. Ráno som sa zobudila a bolo len o päť hodín ako vtedy v noci.

„Ach! To nie je pravda. Iba zaspalo. Nič sa nedeje. Ono sa preberie,“ klamala som samú seba. No aj ja som vedela, že to nie je pravda. Ale musela som dúfať. Možno kopalo slabšie a ja som zaspala hrozne tvrdo.

Na obed zase nič. Išla som teda za Markom.
„Marko, zlatko?“ oslovila som ho jemne.
„ ak ako sa majú moje dve najobľúbenejšie bytosti na svete?“ spýtal sa a opatrne ma objal.
„Vieš o tom chcem s tebou hovoriť, Marko. Už dlho necítim žiadny pohyb svojho dieťatka. Už celú noc. Som v šiestom mesiaci a toto nie je dobré znamenie. Doktor vravel, že sa teraz má otáčať a bude to hrozne bolieť...“ Už som plakala. Schúlila som sa Markovi na rameno a plakala som.

Dieťatko bolo stále nehybné. Marko, aby ma upokojil, vzal ma za doktorom, ktorý nám mal povedať dobré správy. No po jeho verdikte som sa totálne zosypala. Neprežilo to. Ono je mŕtve. Časť môjho ja nežije.

Tomu sa nedalo uveriť. Ako je to možné?

Išla som s Markom domov. Celou cestou som plakala. A po rušných uliciach sa za mnou otáčali zvedavé pohľady viacerých občanov.

Keď sme prišli domov, vzala som si šálku s čajom do postele. Nechcelo sa mi vôbec nič robiť. Chcela som rozmýšľať. Nič viac. Iba premýšľať. Marko to chápal. Asi ani nemal na výber, keď som zaspala o tretej po obede.

Zobudila som sa skoro ráno. Neviem, koľko bolo presne, ale slnko ešte nevyšlo, mesiac bol vysoko na oblohe a Marko tvrdo spal.

Vyliezla som opatrne z postele a išla som na svoje obľúbené miesto. Okraj útesu, kde je západ slnka taký nádherný. Keď sa slnko dotkne hladiny mora, je to úžasné. Toto miesto je ešte niečím výnimočné. Tu ma môj Marko prvýkrát požiadal o ruku.

Ale dosť so spomienkami. Mám väčší problém. Dieťa ktoré nosím pod srdcom je mŕtve. Najväčší dôvod môjho života je  fuč. Marka sice milujem, ale teraz som sa najviac starala o toho drobca a pripadá mi, že sme sa tak trochu s Markom odcudzili.

Z očí mi začali padať slzy ako hrach.

Nie, takto to nepôjde. Nežije on a bez neho môj život nestojí za nič. Za nič.

Stačí jeden, jediný krok a budeme naveky spolu.

Prask. Prask. Praskot dreva bol čoraz bližšie a bližšie. Nie! Marko ma neudrží. Ja bez malinkého nedokážem žiť.

Krok dopredu.

A zrazu pád. Také vzrušujúce. Vzduch okolo mňa víril a keď som sa pozrela hore, zistila som, že ten človek nebol Marko. Iba turista.

Prásk.

Dopadla som na zem. Bola tvrdá a ja som nevedela pohnúť ani jedným svalom. Ničím. Vedela som, že som už blízko. Za chvíľku uvidím bránu a v nej vysmiate, malé dieťatko.

Zrazu ma niekto zdvihol.

Nie som v nebi?

Alebo azda ešte žijem?

Zrazu som okolo seba počula hlasy a jeden známy.

Môj doktor.

„Kam s ňou?“ spýtal sa niekto za mojou hlavou. Zrazu sa nad mňa niekto naklonil a dýchol na mňa.

„Do márnice,“ povedal a ja som vedela, že som čoraz bližšie bráne nebeskej.

„Kam s ňou?“ zavolal zrazu ten istý človek, ale nikto na jeho otázku nereagoval.

„Doktor Cullen, kam s ňou?“ spýtal sa znova a trochu hlasnejšie.

„Mohol by si ju dať vedľa? Prosím. Tu  mám toho už veľa a tam ju rýchlo vybavím,“ povedal a odniesli ma niekam preč. Ležala som tam hrozne dlho a zrazu som začula kroky.

„Vitajte. Viem, ako sa cítite, ale to vás za chvíľku prejde,“ povedal mi ten doktor, či kto to bol, a zodvihol ma. Chvíľku ma niesol a potom ma položil.

„Bude to bolieť, ale o chvíľku to prejde. Budete znovu fit.“ Keď to povedal, chcela som protestovať, ale v tej istej chvíli sa mi po tele rozniesla bolesť a ja som dokázala iba kričať.

 

O niekoľko hodín bolesť pomaly ustúpila. Pomaly som sa postavila a poobzerala som sa, kde to som.

V nejakom dome, to je jasné, ale v akom?

„Dobré ráno, Esmé,“ usmial a na mňa očarujúci pán s karamelovými očami.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Na kraji strmého útesu:

 1
16.08.2011 [20:29]

twilightynaOpravdu hezky popsané Esméiny myšlenky Emoticon Krásně vykreslené pocity a jinak celkově pěkná povídka :) Tleskám Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Nessienka admin
13.08.2011 [17:26]

NessienkaAhoj. V poviedke som ti opravila tieto chyby:

*Mala si veľký perex obrázok, takže som ti ho nahrala do galérie.
*Zdvojené medzery - vždy sa píše len jedna.
*Rozlišuj slová pol a pól. Je pol hodiny, ale pól môžeš mať tak maximálne severný.
*Chýbalo ti veľa čiarok takmer všade. V osloveniach, pred spojkami (že, ale, ktorý, kde, keď...) a hlavne v súvetiach.
*Pozor na koncovky podstatných mien OU a OV. OU v ženskom rode (lampou) a OV zase v mužskom (domov).
*Slová s krát sa píšu vždy spolu (prvýkrát). Výnimku tvorí len prípad, keď vyjadruješ rozmer (napr. dva krát dva metre).
*S/Z - vždy sa spýtaj s kým/s čím alebo z koho/z čoho, potom sa nepomýliš.
*I/Y v koncovkách prídavných mien. I v Nominatíve množného čísla, Y v ostatných prípadoch.
*Prvé úvodzovky sa vždy píšu dole a za nimi sa nikdy nepíše medzera!
*Máš totálny guláš v priamej reči, preto prikladám tento vzor:

1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!

„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.


2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!

„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.

3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:

a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"

Ako ďalší krok odporúčam tento článok so slovenskou gramatikou:
www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/slovenska-gramatika
Ak budeš mať nejasnosti, rozhodne zamier do sekcie Pomoc autorom a nájdi si korektora.
Ďakujem. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!