Jessica sa nikdy nevedela zmieriť s tým, že je Bella vo všetkom lepšia a že získala to, čo chcela ona. Preto jeden deň vymyslela plán, ako ju zničiť. Je to moja druhá jednorázovka po veľmi dlhej dobe, tak dúfam, že vás zaujme. Chippy
23.03.2011 (21:00) • Chipanddales • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1808×
Viete, aké to je, keď máte priateľov, chalani vás obdivujú a vy sa nemôžete cítiť lepšie? Ja som to vedela. No skončilo to v ten deň, kedy do našej školy nastúpilo zlo v podobe Isabelly Swanovej. Do dnes nezabudnem, ako o nej všetci hovorili a to ešte ani neprišla. Po jej príchode sa všetko točilo iba okolo nej. Isabella sem, Isabella tam. Dokonca aj Mike, ktorý dovtedy chodil vždy za mnou, si ma prestal všímať.
Nahnevane som zovrela päste a prepaľovala ju pohľadom. Stále sa tak prihlúplo usmievala a to všetkých dostalo. Vyzerala tak nevinne a zraniteľne. Každý chalan na ňu dával pozor, no ona si ich nevšímala. Celkovo veľmi nerozprávala, bola veľmi hanblivá, no aj tak ju všetci milovali. Tak, ako kedysi mňa. Po pol roku tvárenia sa ako jej najlepšia kamarátka som sa rozhodla zakročiť. Už ma to nebavilo. Nebavilo ma prizerať sa, ako je vo všetkom lepšia. Áno... závidela som jej. Ale iba to, čo som kedysi mala aj ja. Nič viac. Najprv som nevedela, čo urobiť, ako ju strápniť. No po hodine strávenej s ňou mi to došlo.
Videla som, ako sa pozerá na Edwarda Cullena. Priam ho hypnotizovala a vždy, keď sa ich pohľady náhodou stretli, začala sa červenať. To bol jediný, ktorý ju zaujímal, no nikdy to nepriznala. Ani keď som sa jej na to pýtala. Vždy iba zahanbene sklonila hlavu a záporne s ňou zakrútila. A to bola moja výhra. Edward Cullen totižto nikoho nechce a každý jeden pokus okamžite zamietne. Dokonca aj môj. No nebola som prekvapená, že sa jej páčil. Veď komu nie.
S úsmevom som sa otočila ku Lauren.
„Máš to tu?“ spýtala som sa potichu. Lauren si siahla do tašky a vytiahla z nej červenú obálku. Môj úsmev sa ešte rozšíril. Pôjdeš ku dnu, Isabella Swanová.
Keď konečne zazvonilo, rozbehla som sa za ňou. Nahodila som ten typický kamarátsky výraz a všimla si jej úsmev, keď ma zbadala.
„Ahoj,“ povedala som.
„Ahoj, Jessica.“
Z tašky som vytiahla tú obálku aj s listom vo vnútri a podala jej ju. Nechápavo si ju zobrala.
„Čo to je?“ opýtala sa a zamyslene ju študovala.
„Neuveríš... keď som išla z triedy, zastavil ma Edward a povedal, že ti to mám dať,“ povedala som a okamžite zbadala, ako spozornela.
„Edward Cullen?“ zašepkala a v očiach mala iskričky. S úsmevom som prikývla.
„No tak, otvor to!“ povzbudila som ju a ona nadšene prikývla. Trochu ťarbavo začala otvárať tú obálku, akoby sa bála, že ju roztrhne. Nedočkavo sa usmiala a začala čítať.
„Tak ako?“ spýtala som sa, keď som zbadala, že prekvapene hľadí do dopisu. Nadšene zdvihla zrak.
„Och, Jessica!“ zapišťala. „Píše, že sa mu veľmi páčim. Len sa ma to bojí opýtať.“
Šťastne ma objala a starostlivo si ten list poskladala naspäť do obálky. Keď sa otočila späť ku skrinke, nechápavo som pozdvihla jedno obočie.
„A čo teraz?“ spýtala som sa a rozmýšľala, či je v poriadku.
„Asi mu odpíšem,“ mykla plecami.
„Bella! Musíš ísť za ním,“ pripomenula som a trochu s ňou zatriasla. Nervózne si šúchala jednu ruku a hľadela na mňa.
„Akože sa s ním rozprávať?“ zašepkala a ja som zbadala, ako sa začervenala. „Ja neviem, Jessica. Bojím sa, že zo mňa nič nevyjde, keď pred ním budem stáť,“ priznala sa.
„Nemáš čo stratiť, veď sám ti napísal, že sa mu páčiš.“
„Ja len tomu nemôžem uveriť... veď si ma nikdy nevšímal,“ protestovala a ja som cítila, že mi lezie na nervy. Nahnevane som si založila ruky.
„Čoho sa tak bojíš?“ spýtala som sa narovinu.
„Ja...“ šepla a nervózne odvrátila pohľad. „Ešte nikdy som nemala chalana. Nikdy sa mi žiaden ani len nepáčil. Edward je prvý,“ priznala sa nakoniec a ja som prekvapene vypúlila oči. Nemala chalana? Tak to pre ňu bude ešte horšie.
„Bella, je čas to zmeniť a teraz máš šancu,“ povedala som a povzbudivo ju pohladila po pleci.
„Máš pravdu, pôjdem za ním.“
„Toto je dobrý postoj a hneď teraz!“ Na nič som nečakala a ťahala ju smerom do jedálne. Skoro celá škola tam už bola a medzi nimi aj Cullenovci.
„Jessica, ja neviem... potrebujem sa trochu pripraviť,“ šepla a ja som zavrtela hlavou. Chcela som vidieť, ako ju poníži a to rovno pred celou školou.
„Bella, ty to zvládneš,“ pridala sa ku mne aj Lauren. Bella stále pevne zvierala ten dopis a prerývane dýchala. Miestami vyzerala, že odpadne. Poslednýkrát sa zhlboka nadýchla a rozhodne na mňa pozrela.
„Idem na to,“ zašepkala a pomalým krokom sa vybrala k ich stolu. Mala som čo robiť, aby som sa nezačala smiať, pretože celá jedáleň rázom stíchla, keď zistili, kam si to Bella mieri. To samozrejme zaregistrovali aj Cullenovci. Prekvapene vzhliadli. Keď konečne zastala, ešte sa na mňa otočila. Povzbudivo som sa na ňu usmiala.
„Ahoj, Edward,“ povedala nervózne. Edward sa prekvapene zamračil, tak ako všetci Cullenovci.
„Ahoj,“ odpovedal a nechápavo ju pozoroval. Bože, bol tak sexy a ja som sa nevedela dočkať, kedy jej povie nie.
„Dostala som ten dopis a chcem, aby si vedel, že aj ty sa mi veľmi páčiš a rada s tebou pôjdem na rande.“
Celá jedálna ju so záujmom pozorovala a my sme si s Lauren vymenili nadšené pohľady.
Edward najprv prekvapene vypúlil oči a následne sa zamračil. Zdalo sa mi to, alebo sa na chvíľu pozrel aj na mňa?
„Išiel by si teda?“ spýtala sa natešene a nervózne na neho hľadela. Edward si nervózne prehrabol vlasy a zamyslene na ňu pozrel. Tak to už povedz. Tak ako si to povedal mne. Nie, nie, nie a ešte raz nie. Už som sa nevedela dočkať, kedy zbadám jej sklamaný a zahanbený výraz. Stačí len jedno nie.
„Tak ako som písal v tom liste... rád s tebou pôjdem,“ usmial sa nakoniec a celá jedálna prekvapene vydýchla a ja s nimi. Nemohla som uveriť vlastným ušiam. On jej povedal áno? Sklamane som klesla na stoličku. Prečo má vždy to, čo chce?
Edward pomaly vstal a v rukách držal tácku.
„Počkám ťa pred školou, Bella“ povedal a venoval jej jeden z tých jeho krásnych úsmevov. Nahnevane som sedela na stoličke a nenávistne prepichovala Isabellu pohľadom.
„Jessica, ďakujem ti,“ zvýskla nadšene, keď ku mne došla.
„Na to predsa kamarátky sú,“ povedala som a falošne sa usmiala, veď čo mi iné zostávalo, keď som dala dokopy „najkrajší“ pár školy.
Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Diskuse pro článek Na čo sú nám kamarátky?:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!