Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Láska v škatuli od topánok

 Upozornenie: Táto poviedka mala byť pôvodne iba drabbel, ale 300 slov ma veľmi obmedzovalo, preto som ju musela predĺžiť ako jednorazovú, preto je veľmi krátka, ale myslím si, že o to bohatšia na pohladenie srdca. 

„Povieš mi, čo tu robíme?” Jacob sa nevrózne obhliadol na masu pred sebou i za sebou. Spleť ľudí predstavovala železné mreže, z ktorých nebolo úniku. Aspoň to bola jeho predstava predvianočných nákupov.  

„Hľadáme unikátny darček pre mojich rodičov.” Renesmee sa odhodlane vmiesila do davu. S Jacobom prechádzali pomedzi stánky na vianočnom trhu. Odkiaľsi k nim prichádzala hudba a vrava druhých s rovnakým zámerom.  

Prúd turistov v Seattly občas zapríčinil, že musel Ness chytiť za ruku, aby ju nestratil. V dotyku ruky im pulzoval pocit tlčúci mimo rytmus vlastného srdca.  

Jacob Renesmee potiahol za rukáv bližšie k obrovskému vianočnému stromčeku na námestí. Ness sa očarene zahľadela na farebné svetielka. „Mama mi vždy vravela, že vianočné svetielka sú krásne kvety, ktoré plnia priania každému kto pozná ich tajomstvá.”   

Jake s ňou súhlasil. „Tie svetielka sú naozaj čarovné. Premenili ti vlasy na zlaté lúče.”  

Renesmee sa začervenala.  

„Myslím si, že je to správna chvíľa na to, aby som ti dal darček.” Jacob vybral z plátennej tašky krabicu zabalenú v prírodnom papieri. Poloupírka pohladkala jeho textúru, zložila z neho červenú mašľu a starostlivo balíček otvorila. Skrývala sa v nej škatuľa od topánok.   

„S výberom ti pomohla Alice?” Snažila sa odhadnúť tetu a najlepšieho kamaráta.  

„Nie. Otvor ju.” Tak ako jej Jacob kázal, tak aj urobila.   

S počudovaním zistila, že je prázdna. „Pred zabalením si do nej zabudol vložiť darček...”  

„Nie, nezabudol. Vieš koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok?”   

„Nerozumiem,” vyslovila, hoci myšlienky kričali opak. Čakala kedy sa to stane, ale ani v najsladších snoch by jej nenapadlo takéto vyznanie lásky. Jacob mal pravdu, že toto bola tá najkrajšia a najdokonalejšia chvíľa zabalená v obyčajnom papieri.  

„Renesmee,” oslovil ju vlkolak starostlivo. „Táto škatuľa obsahuje milión najkrajších bozkov, ktoré by som ti chcel do konca života dať každý deň i noc, znova a znova.” Ľadový vzduch pískal okolo uši a svojimi studenými rukami vyhľadával nezakryté miesta na ich tele.   

Renesmee na to nepovedala nič. Po chvíli vyvrátila oči k oblohe. „S istotou neviem povedať nič, ale pohľad na hviezdy ma núti snívať.” Obloha sa zmenila na žiariacu spleť hviezd. Od okúzlenia a úžasu dvihli hlavu k oblohe. Renesmee rozpažiac ruky v snahe objať všetku tu krásu sa otočila dookola. Ešte chvíľu sa dívala na hviezdy a snažila sa preniknúť do vlastných pocitov, lenže medzi trepotajúcimi sa svetlami na oblohe a ňou bol pár hnedých očí, hľadiacich priamo na ňu, ktoré očakávali odpoveď. „Keby boli bozky hviezdy, dala by som ti celú oblohu.”   

Oči jej slzili od ľadového vetra, až kým jej na horúcu peru nespadla snehová vločka. Po jednej vločke prišli ďalšie ako tancujúce baletky. Hoci sa ihneď roztopili Jacob sa k dievčaťu naklonil a končekmi prstov jej prebehol po spodnej červenej pere. V Ness to vyvolalo nečakané chvenie, ktoré nebolo spôsobené zimou.  

Chlapec nemohol pochopiť, prečo tak dlho odolával tomuto momentu. Prečo museli čakať týždne, mesiace, roky... Prekonal tú krátku vzdialenosť, naklonil sa k nej a v ľadovom opojení ju pobozkal. Hlava sa jej točila, ale on sa naklonil ešte bližšie a pritlačil sa jej na pery svojimi horúcimi, hebkými a nežnými ústami. Ovinula si ruky okolo jeho krku a plne sa ponorila do bozku. Ucítila ako sa mu zdvihli kútiky v blaženom úsmeve. Od pier, cez srdce, až po končeky prstov na nohách ich oboch zahriala láska. Láska, po ktorej ľudia celý život túžia. Láska, ktorú nikdy a nikto nedokáže nahradiť. Láska úprimná a večná.