Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Koniec, ktorý sa stal tým najlepším začiatkom

25.08.2009 (10:00) • BlackRosexq • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 2717×

... Edward odišiel a ja som zostala s Jacobom úplne sama. Teda až nerátam jedného adolescentného vlkolaka menom Seth...

Neprešla ani minútka čo Edward odišiel , Jacob bol znovu pri mne a snažil sa ma hriať. Hoci mi bolo teplejšie než včera večer stále mi bola zima. Jacobova pokožka mi pripadala ako žeravá guľa, ktorá sa chce zrútiť na zem a všetko studené zničiť, zabiť, skaziť. Mne to však vôbec nevadilo pretože som mala pocit, že znovu zamrznem. Síce bolo stále teplejšie tá časť môjho tela, ktorá Jacobovmu objatiu unikla priam mrzla. Pritom som ale stále chcela aby tento okamžik trval naveky. Konečne mám všetko po čom som túžila. Mám svojho najlepšieho kamaráta blízko pri sebe. Bez hádok bez výčitiek. Proste len on a ja. Vtedy mi došlo, že mám naozaj všetko čo k životu potrebujem. Mám Jacoba. Z môjho sna o šťastnom živote sa pomaly vytrácal Edward a nahrádzal ho Jacob. Trvalo to už dlhšiu chvíľu no až teraz keď som si uvedomila čo naozaj chcem som si to všetko dokázalo predstaviť a dať na prvú mieru. Ja už viacej nechcem Edwarda ale Jacoba. Už nechcem kameň a ľad, ktorého sa nesmiem ani dotknúť. Chcem niečo veľmi horúce a prijateľne mäkké s čím sa môžem vášnivo bozkávať a milovať. Niečo s čím môžem prežiť celý život  ruka v ruke bez toho aby som sa bála starnutie. Moje narodeniny už pre mňa viacej nebudú nočnou morou  ale len oslavou kde môžem stretnúť celú svoju rodinu a bez strachu, že ne mňa jeden z nich nezaútočí sa s nimi zabávať. Chcem kopec detí, ktoré mi môže dať len Jacob. Áno Jacob! To je moja budúcnosť. Chcem jeho. Konečne som sa rozhodla pre niečo správne. Edward  to pochopí. Sám mi predsa dával možnosť výberu a ak nie stále zostanem s Jacobom. Nech to stojí čo to stojí.

Vtedy som sa otočila a znenazdajky som vtlačila svoje pery na tie Jacobove. Chvíľu mu trvalo než sa spamätal čo robím no hneď potom mi bozk opätoval a začali sme sa bozkávať. Bolo to niečo neuveriteľné. Niečo čo som s Edwardom nemohla zažiť ani keby sme spolu boli sto dvesto čo tristo rokov. Bol to bozk so skutočnej lásky, ktorý mi mohol dať len Jacob. Znenazdajky však prestal a ja som sa zľakla čo povie tak som len vykríkla.

„Jacob ja ťa milujem!“

Najprv sa na mňa nechápavo díval a potom mi chytil tvár do svojich obrovských dlaní a zadíval sa mi do očí. V tých jeho som videla radosť ako ešte nikdy predtým. Konečne dostal po čom túžil a za čo bojoval. Dostal mňa.

„Aj ja ťa milujem. Ani si nevieš predstaviť ako. Milujem ťa!“ odpovedal mi a znovu ma začal bozkávať. Pri bozkávaní s ním som cítila niečo iné. Niečo čo som pri Edwardovi necítila. Bolo to úžasné. Ja a Jacob. Celý čas som mala svoje šťastie pred nosom a kopala som doňho. Namiesto šťastia som si vybrala neustáli boj o svoj život. Ako som niečo také mohla urobiť. Znovu a znovu ubližovať človeku, ktorého milujem. Ako? Vtedy som so stromov vyrútil Edward a pri pohľade, ktorý sa mu naskytol zostal ako prikovaný. Ja som sa nezmohla na žiedne iné slovo ako:

„Prepáč. Ja....Ja. Milujem Jacoba!“ vykoktala som a ešte pevnejšie som sa ovinula okolo Jacobovho pásu. Tej si ma pritisol ešte bližšie  a začal mi do ucha šepkať ,Milujem Ťa ´. Ostatok dňa pred bitkou prešiel v úplnom tichu. Edward neustále niekde pobehoval a nevedel postáť na jednom mieste. Jacob sedel pri jednom neďalekom strome o pozoroval okolie. Ja som pravdaže bola pri ňom. Seth sedel neďaleko a pozoroval našu tichú spoločnosť pričom dával pozor a čítal myšlienky ostatným vlkolakom. Cez jednu hodinu Seth vstal a hlasno zavyl. Jacob sa hneď v tej chvíli postavil na svoje nohy pričom ma pridŕžal aby som nespadla. Rýchlo ako len vedel mi dal bozk a do ucha mi pošepol ako veľmi ma miluje. Ja som mu odpovedala že aj ja jeho no to bol už v lese a hlasno zakričal.

„Postaraj sa mi o ňu, Pijavica!“ a zmizol v lese.

Edward bol väčšinu času ticho čo ma hnevalo a tak som to nevydržala.

„Prepáč. Viem, že ti ma miluješ a dal by si za mňa všetko. No moje city sú iné. Dneska som si uvedomila že to čo chcem je prežiť svoj život zo všetkým čo k tomu patrí. Chcem deti chcem vrásky, šedivé vlasy .  A v nepodstatnom rade chcem sex. Nechcem večnosť, nechcem strohé bozky pri ktorých môžem umrieť. Chcem niečo teplé a nie studené. Chcem vlkolaka nie upíra. Chcem proste Jacoba nie teba Edward. Ani si nevieš predstaviť ako mi je to ľúto. Ja... prepáč!!!“

Konečne som to zo seba dostala. No to čo nasledovalo po mojom monológu bolo horšie. Vôbec mi neodpovedal len tam tak sedel a hľadel na zem. Sem tam keď sa pozrel mojím smerom som videla v jeho očiach bolesť, ktorú by som nepriala ani svoju najväčšiemu nepriateľovi na svete. Nikomu.

Vtedy ani neviem ako som sa ocitla za Edwardovím chrbtom pri skale, ktorá bola neďaleko. Naklonila som sa aby som videla čo sa tam deje a uvidela som Viktóriu ako sa ku nám blíži a cerí na nás zuby. Nebola sama boli s ňou aj dvaja iný upíry. Jeden bol tmavovlasý a druhý ryšavý. Tým som však vôbec nevenovala pozornosť. Hľadela som len na tie oči, ktoré ma zabíjali pohľadom a priala som si aby som umrela rýchlo a aby sa Jacobovi nič nestalo.               Viktória sa pomaly blížil ku skale a stále si v hlave preberala stratégiu. Dlho sa nič nedialo. Len Edward a Viktória a ich pohľady uprené na seba. Už som si myslela, že sa Viktória na útok neodváži keď sa z nenazdajky stali štyri veci naraz. Viktória zmenila niť svojich myšlienok čo Edward zistil no bolo už neskoro. Viktória sa vrhla na Edwarda a začali spolu súperiť. Seth sa stromov vynoril a skočil na jedného z dvoch upírov, ktorý sprevádzali  Viktóriu. Jeden však zostal a ten si to nemieril na mňa. Skočil na mňa no uhryznúť ma nestihol pretože Edward skočil na neho čo však pokazilo aké také vyhliadky na Edwardov život.  Zatiaľ čo sa on snažil zneškodniť  ryšavého upíra Viktória sa vrhla na Edwarda a uhryzla ho do krku. Ako náhle Edward spustil ruky z druhého upíra Viktória mu vykrútila krk a oddelila hlavu od tela. Seth stále bojoval s tmavovlasým upírom a viditeľne nemal šancu. Viktória začala rozkladať oheň pretože vedela, že ja jej neutečiem a že  keby som sa o to pokúsila tak ma doženie. Upír s ktorým bojoval Edward sa dal pomaličky do kopy a chcel na mňa zaútočiť keď v tom ho niečo zrazilo na zem. Bol to strom. Z lesa na ľavej strane sa rýchlosťou vetra dohnali na miesto činu všetci Cullenoci spolu s vlkolakmi. Jacob sa hneď hnal ku mne a začal ma utešovať. Ani som si nevšimla že plačem. Zatiaľ čo ma Jacob utešoval, Emmet pomohol Sethovi s upírom a Carlie sa rozbehol za Viktóriou. Chytil ju a odtrhol jej nohu, ruku dokonca aj hlavu. Všetko to chodil do ohňa a začal si uvedomovať čo Viktória spravila. Ešte predtým ako sa dohnali z lesa Cullenovci stihla pozostatky z Edwardavho tela  hodiť do ohňa a tak zničiť jeho šancu na záchranu. Keď si Carlie uvedomil čo sa stalo hneď bežal za Esme aby jej pomohol s touto ťažkou situáciou. Stratili syna.

Všetci ostatný zastali a zostali ako prikovaný k zemi. Ja som stále plakala a opierala sa o Jacobovu nahú hruď. Asi o päť minút  sa všetci okrem Carlie, Esme, Alice a Jacoba stratili preč. Carlie a Esme ku mne podišli bližšie a smutne sa na mňa usmiali. Bez nejakého dôvodu sa opýtali Jacoba či ma môžu objať. Jacob ma pustil a ja som ich objala.

„Odchádzame. Už nás nikdy neuvidíš Bella. S Volturiarovcami to vybavíme. Nemusíš sa báť.“ Hneď v tom už pri mne neboli no stála tam Alice.

„Ahoj Bella. Budeš mi veľmi chýbať. Prajem ti pekný dlhý život.“ Aj Alice ma objala a utiekla preč. Vôbec som si nevedela predstaviť že ich už neuvidím, že už s nimi nebudem. Vtedy však ku mne prišiel Jacob a chytil ma zozadu za ruku. V tej chvíli som si uvedomila že každý koniec je aj začiatk. A je to pravda. V tomto momente sa začal môj život s Jacob.

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec, ktorý sa stal tým najlepším začiatkom: