Smrťou sa nič nekončí. Práve naopak. Všetko sa začína. Aj keď stratíme zmysel života.
26.07.2013 (15:30) • VampireAlice1235 • FanFiction jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 1293×
Bella:
Večer som sa vracala z baru. Bola som mierne pripitá, lebo som už dlho nepila. Ale bolo mi úžasne. Von som nebola odvtedy, čo ma opustil. S Jessicou sme boli najprv v kine, a potom sme šli do baru. Tam sme oslavovali slobodu. A trochu sme to prehnali. Odišli sme okolo druhej nadránom. Ulice boli prázdne. Na križovatke sme však počuli ako niekto na nás kričí. Keď sme sa pozreli kto to je, bola to banda motorkárov. Chceli sme ísť bez povšimnutia ďalej, ale niečo ma prinútilo zastať. Myšlienka naňho. Než som sa nazdala stala sa tá najabsurdejšia vec. Videla som ho. Zašepkal mi len jednu vetu: „Odíď. Je to nebezpečné."
Z môjho sna ma prerušila Jessica: „Haló. Zem volá Bellu."
No ja som nevnímala nič, len to, že ho chcem znova vidieť. A tak som urobila tú najväčšiu somarinu svojho života. Šla som za nimi. Hovorili mi dosť nepríjemné veci, ale mne to bolo jedno. Chcela som ho vidieť.
„Zvezie ma niekto?" Nemusela som dlho čakať a už som sedela na jednej z motoriek. Ako sme uháňali po prázdnych uliciach, čakala som, že ho uvidím. No neuvidela som, a tak som sklamaním skričala:
„Zastav."
No on ma ignoroval. Viezol ma ďalej. A ostatní sa k nemu začali pripájať. Vedela som, že som spravila chybu. No nebol čas plakať nad rozliatym mlieko. Musela som vymyslieť plán ako zdrhnúť. No zúfalstvom mi nič nenapadalo. Zastali sme pred opusteným skladom. Ja som zoskočila z motorky a snažila som sa utekať. Počas behu som vytiahla mobil a zavolala prvému človeku, ktorý mi napadol:
„Edward, uniesli ma. Sme v opustených skladoch." Viac som nestihla povedať. Chytili ma.
Edward:
Balil som si veci. V dome bolo až neprirodzené ticho. Vtom mi zazvonil mobil. Bola to Bella. Vedel som, že sa niečo stalo a aj keď som chcel na ňu zabudnúť, zdvihol som to:
„Edward, uniesli ma. Sme v opustených skladoch." Spojenie sa prerušilo.
Ja som na nič nečakal a sadol som do auta. Musím jej pomôcť. Auto som túroval na maximum. Do skladov som prišiel v poslednej chvíli. Tá scéna, ktorá sa mi naskytla, bola absurdná. Moja krehká Bella bojovala proti šiestim gangstrom. Vedel som, že chodila na karate, ale nie, že je až tak dobrá. Zvládal ich bravúrne. Jej technika bol neuveriteľná a keď som ju chvíľu pozoroval pripadalo mi to ako tanec. Avšak nečakal som, že jeden z nich urobí tú najväčšiu špinavosť. Ovalil ju zozadu po hlave rozbitou fľaškou. Neváhal som a šiel som jej na pomôcť. Chvíľu som odolával, ale čo zmôže jeden človek oproti šiestim? Premohli ma, ale nezbavili vedomia.
„Asi to bude jej priateľ,” konštatoval jeden z nich.
„Tak mu ukážeme, čo sa stane, keď ju nechá bez dozoru.”
A potom sa začala nočná mora. Začali sa na nej ukájať. A ja som sa musel na to dívať. Keď som zavrel oči nasilu mi ich otvorili. Keď skončili, iba sa smiali a jeden z nich položil otázku:
„A čo s nimi spravíme? ”
„Necháme ich tu.” Posledné, čo si pamätám je, že sa jeden z nich nado mnou zaškeril a povedal:
„Dobrú noc.” A potom len tma.
O šesť mesiacov:
Stál som pri kúsku zeme, ktorá mi jediná pripomínala moju lásku. V očiach ma pálili slzy, ale tvor ako ja nevie plakať. Vie iba jedno - zabíjať. A to som aj spravil s tými hajzlami. Po tom, ako som sa zobudil, cítil som neuhasínajúci smäd. Avšak ten zatlačila do úzadia myšlienka na minulú noc.
„Bella,” zašepkal som do prázdna. Zrazu sa pri mne zjavil nejaký chlap.
„Som Carlisle,” predstavil sa.
„Ste doktor? Kde moja priateľka Bella?”
„Áno, som doktor. Ale nie si v nemocnici.”
„A kde som? A prečo ma tak smädí?”
„Mal si veľký rozsah zranení, ale menši ako to dievča. ”
„Bella. Volá sa Bella,” prerušil som ho.
„Jediný spôsob ako ti pomôcť, bolo premeniť ťa.”
„Premeniť ma? Ale na čo?” opýtal som sa zmätene.
„Na upíra.”
Nastalo hrobové ticho.
„A čo Bella? Aj ju ste premenili?”
„Nestihol som. Je mi to ľúto,” povedal so smútkom v očiach.
Viac nestihol, lebo som sa postavil a odišiel. Šesť mesiacov som hľadal tých hajzlov. Keď som ich našiel, každého som zabil a hasil som svoj smäd. Lenže potom som si uvedomil, že som rovnaký netvor ako oni, a tak som vyhľadal toho Carlislea a ten mi pomohol zmeniť sa. Stal som sa vegetariánom. Ale ostal som pri svojej láske. Ostal som vo Forks, kde ju chodím každý deň navštevovať.
„Nikdy ťa neopustím, drahá,” zašepkal som a pomaly som opúšťal miesto posledného odpočinku mojej lásky.
Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Koniec je nový začiatok:
Hm... Krásnej nápad, hezky promyšlený, ale strašně moc urychlneý, Chtělas potěšit, ale já ti tu budu kritizovat Lehce Nerada, strašně, ale jak už víš, tak to je hrozně urychlené. Věty máš krátký, ale tak není zas až takovej problém . Ale zase, máš hezky popsané city, to ti chválím. Ale po příště delší a víc rozepsat . Píšeš hezky a já t přeju hodně zdaru, zlatouši !
*A.99*
Milá Izza,možno ťa sklamem, ale ďalšia kapitola nebude. Dúfam, že ťa to moc nesklamalo.
Super som zvedava na pokracko :3 :) naozaj zomrela? :( achjko.. Nic to rychlo dalsiu prosim ;3 :)) *__* <3
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!