Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Je to aj tvoje dieťa! 3. časť

13.01.2011 (10:15) • ACullen • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2299×

3. časť

Bežala som hustým lesom. Chcela som byť čo najskôr doma aj s Nessie. Pozrela som sa na ňu, no ona pokojne spala.

„Ach, Nessie. Keby si len vedela, ako sa teraz cítim. Som hlúpa, že som od tvojho ocka utiekla, no vieš, čo som si sľúbila. Nikdy sa to nemal dozvedieť. Nechápem, prečo som ho žiadala o pomoc. Som strašne hlúpa,” vzdychla som a do očí sa mi nahrnuli slzy. Rýchlo som ich zahnala a dobehla som k nášmu domu. Rýchlo som hľadala kľúče, no zistila som, že veci mám u Cullenovcov. Do pekla. Nevedela som, čo mám robiť, no v tej chvíli som si všimla, že dvere sú otvorené. Niekto tu buď je alebo bol. Potichu som vošla dnu a zacítila som jeho pach.

„Ahoj, Bella!” Začula som jeho hlas z kuchyne.

„Jacob? Čo tu robíš? Ako si sa dostal dnu?” sypala som jednu otázku za druhou.

„Hej, som to ja. Čo tu robím? Prišiel som si po to decko. Je nebezpečné. Musím ho zabiť! No a čo sa týka toho ako som sa sem dostal. Jednoducho. Dverami. Zabudla si, čo som zač? Dostanem sa všade!” povedal a strašidelne sa zasmial. V tej chvíli sa Reneesme prebrala. Pozrela sa okolo seba, a keď uvidela Jaka, rozplakala sa. Jej plač mi trhal uši a aj srdce.

„Jacob, prečo to robíš? Nessie je len nevinné dieťa. Čo ti môže urobiť?” spýtala som sa trasúcim hlasom.

„Musím a chcem! A ak mi v tom budeš brániť, zabijem aj teba. Je ti to jasné? Aj keď to nechcem urobiť. Si už ako oni. Aj keď len z časti si ako oni! A to ťa neospravedlňuje. Uhni z cesty!” povedal a snažil sa mi Nessie zobrať.

„Okamžite ju pusti, ty bastard!” ozval sa zrazu za mnou chladný hlas. Otočila som sa a za sebou som uvidela Edwarda. Vyzeral dosť strašidelne.

„Ale, ale. Už prišiel aj otecko?” spýtal sa Jacob.

„Jacob Black, ešte raz sa dotkneš mojej dcérky alebo Belly, tak ťa na mieste zabijem. Rozumieš mi?” zavrčal Edward. Jacob sa na neho nenávistne pozrel a v tej chvíli ho chytila silná triaška. Potom sa ozval trhavý zvuk a namiesto Jacoba tu stál trojmetrový vlk.

„Bella, vezmi Nessie a bež von. Ja sa o neho postarám,” povedal a pozrel mi do očí. Videla som v nich lásku a smútok.

„Edward,” zašepkala som. Pozrel sa na mňa a dal mi rýchly bozk. Nestihla som to ani len zaregistrovať a už som sedela vonku na chodníku a z vnútra sa ozývali hrozné zvuky. Renesme stále plakala a mne sa nedarilo ju utíšiť. Chcela som nejako pomôcť Edwardovi, no nechcela som opustiť Renesme. Poobzerala som sa okolo a všimla som si, že na príjazdovej ceste stojí Edwardove auto. Postavila som sa zo zeme a rýchlo som pribehla k autu. Renesme som rýchlo položila dnu a potom som sa rozbehla do domu. Otvorila som dvere a naskytol sa mi otrasný pohľad. Jacob mal zuby tesne pri Edwardovom krku a chystal sa mu odtrhnúť hlavu.

„Nie!” skríkla som a v tej chvíli som pocítila akúsi energiu, ktorá sa valila mojim telom až vyšla na povrch. Vyrazila v pred ako uragán a zrazila Jacoba na zem. V tej chvíli sa premenil späť na človeka a ja som cez neho prehodila deku. Nakoniec som sa otočila na Edwarda a všimla som si, že má dotrhanú košeľu a nohavice.

„Si v poriadku?” spýtala som sa ho. Pozrel sa na mňa a potom ma bleskurýchle objal. Vdychoval moju vôňu a ja som pocítila, ako sa trasie.

„Edward, pozri sa na mňa!” povedala som mu a odtiahla som sa od neho. Pozrel sa mi do očí a zhlboka sa nadýchol.

„Vieš si predstaviť, ako som sa o Vás bál? Keď som začul jeho myšlienky, okamžite som naštartoval a prišiel som sem. Dúfal som, že som neprišiel neskoro a nakoniec si zachránila ty mňa. Bella, ja...”

„Edward, nie! Prosím ťa, prestaň. Nechcem tu ostávať a Nessie ja sama v tvojom aute,” povedala som mu. Pozrel sa na mňa a potom vybehol von.

„Bella, prečo?” spýtal sa ma, keď vyberal Nessie z auta.

„To sa pýtaš ty? Ty, ktorý si odišiel a nechal si ma v lese samu?  Kto sa neozval dlhých štrnásť mesiacov? Edward, ty si myslíš, že len čo sa tu objavíš ti skočím okolo krku? Som ti vďačná za to, že si mi pomohol Nessie hľadať, no to na veci nič nemení. A teraz v mojom dome leží vlkolak, ktorý chce zabiť mňa aj Nessie a ja nemám kam ísť!” povedala som a dovolila som tým prekliatím slzám, aby mi zmočili tvár.

„Bella, ty máš kam ísť. Pôjdeš k nám! Bella, tam patríš ty a aj moja dcéra,” povedal a priblížil sa ku mne.

„Edward, nie! Prestaň. Nemáš právo na Renesme. Vieš, vtedy, keď si sa so mnou tak kruto rozišiel som ti to chcela oznámiť, no po tvojich slovách som nemala silu. Edward, ty si mi rozdrvil srdce na milión kúskov, no keď sa narodila Nessie vyliečilo ma to. Aspoň s časti. A teraz si ma opäť zničil. Ty a tvoja rodina. Ak by Nessie neuniesli nikdy by si sa o nás nedozvedel! Nikdy by si nevedel, že sme tu, že je to tvoja dcéra, a že ja som poloupír!” zakričala som. Edward sa na mňa prekvapene pozrel a ja som si až teraz uvedomila, čo som povedala.

„Ako?” spýtal sa.

„Normálne. Nessie ma uhryzla, no jed nestačil na to, aby som sa premenila na úplného upíra, a tak som sa stala poloupírom. Čo na tom nechápeš?” spýtala som sa rozzúrene.

„Je to naozaj zvláštne!” odsekol. Chcela som niečo povedať, no v tej chvíli sme začuli, že sa Jacob preberá. Rýchlo som mu Nessie vzala a nastúpila som do jeho auta. Edward urobil to isté a už sa plnou rýchlosťou rozbehol do ich domu. Mala som strach, ako zareagujú na Nessie.

„Edward, bojím sa,” zašepkala som, keď sme už boli pred ich domom.

„Nemáš sa čoho báť. Síce o tom nevedia, no ja im to nepoviem. Povieš im to ty sama, keď budeš pripravená. Bella, dnes ostaneš tu a ja ti v noci pôjdem pre všetky tvoje veci k Vám domov. Už tam nemôžeš bývať. Oni už vedia, kde bývate a budú sa o to snažiť stále dookola. Bella, prosím ostaň so mnou,” požiadal ma a v očiach som mu videla lásku. Počkať! Lásku?! To nie je možné.

„Dobre, ale robím to len kvôli Nessie,” povedala som a vošla som do domu, kde sa na mňa hneď vrhla Alice.

„Alice, pozor na Nessie!” povedala som so smiechom. Alice hneď odskočila a vyľakane sa pozerala na malý batôžtek v moju náručí.

„To je v poriadku. Poď sa pozrieť,” povedala som jej s úsmevom. Alice sa na mňa prekvapene pozrela, no napokon podišla ku mne a pozrela sa na ňu. V tej chvíli zalapala po dychu. Vedela som, čo videla. Edwardovu presnú podobu. Jeho črty, vlásky, úsmev. A moje oči.

„Bella?” spýtala sa prekvapene.

„Psst! Teraz nie, Alice. Potom ti to vysvetlím. Teraz ju musím nakŕmiť a prebaliť,” povedala som jej a potom som sa pozrela na Edwarda. Pochopil. Vzal ma za ruku a viedol ma niekam hore. Zrejme do jeho izby.

„Bella, tu sa môžete zložiť. Je to síce moja izba, ale ja nespím, takže je vám všetko k dispozícii. Teraz Vás tu nechám. Ak chceš, pošlem za tebou Alice. Je tu jediná. Ostatní sú na love,” povedal.

„Edward, nemôžeš mi dať svoju izbu. Sme tu len na chvíľu. A kde budeš ty? Celý ten čas chceš sedieť na strome?” spýtala som sa.

„Bella, prestaň. Chcem pre Vás len to najlepšie. A teraz idem pre Alice, pretože už nedočkavo poskakuje pri dverách,” povedal s úsmevom, otvoril dvere a odišiel. Na miesto neho sem vtrhla Alice.

„Bella, hovor!” povedala hlasnejšie a Nessie sa zamrvila.

„Alice, hovor tichšie. Nessie spinká. A ak chceš vedieť, prečo sa tak podobá na Edwarda, tak ja to preto, že je to jeho dcéra. Alice, ak ma teraz zahrnieš otázkami tipu: Ako to, že o tom nevedel?; tak ti na to odpoviem jednoducho. Chcela som mu tu povedať v ten deň, čo ma odkopol. Spokojná?” spýtala som sa jej a otočila som sa k Renesme, ktorá sa práve s plačom prebudila.

„Je rozkošná,” povedala s úsmevom a podišla k nám. Rýchlo som Nessie prebalila, nakŕmila a potom sme spolu s Alice zišli dole. Edward sedel na pohovke a mal zatvorené oči.

„Gratulujem, braček,” povedala Alice a skočila mu okolo krku.

„A k čomu?” spýtal sa jej.

„No si predsa otcom a máš aj Bellu. Bože, Edward,” vzdychla si Alice.

„Alice, prepáč, ale Bella nechce, aby som sa s Nessie stretával a navyše nie sme spolu,” oznámil jej Edward.

„Čože?” spýtala sa Alice.

„Edward, počkať! Po dnešnom dni som si všetko premyslela a myslím si, že to treba ešte prehodnotiť. Edward, zachránil si mňa aj Nessie a za to ti ďakujem, no neviem, či ti už môžem veriť. No jedno viem. Po čase sa moje dôvera k tebe vráti. Neviem kedy, no verím, že všetko bude dobré,” povedala som mu a usmiala som sa. Podišla som k nemu a vložila som mu Nessie do náruče.

„Bella, ja...” začal, no umlčala som ho tým, že som mu priložila prsty na pery a naznačila som mu, aby sme šli hore. Potichu som stúpala po schodoch a nevedela som, či ide za mnou, no dúfala som v to.

„Bella,” prehovoril, keď som už stále pri jeho izbe. Usmiala som sa a otočila som sa na neho.

„Áno, Edward?” spýtala som sa milo.

„Prečo som mal ísť s tebou? Nechápem tomu. Bella, najprv mi vynadáš a teraz chceš byť so mnou? Si naozaj zvláštna,” povedal a potom sklopil pohľad k Nessie.

„Edward, vieš čo? Daj mi Nessie. Uložím ju spať!” povedala som ostro a vzala som si ju od neho. Prekvapene na mňa pozeral, no potom so mnou vošiel do izby.

„Bella, ja...” začal, keď som Nessie konečne uspala, no ja som ho predbehla a prisala som sa mu na pery. Edward stál prekvapene na mieste, no nakoniec sa do bozku zapojil aj on. Bolo krásne po toľkom čase cítiť chuť jeho pier. Bolo to neuveriteľné. Po dlhej chvíli sme sa od seba odtiahli a jeden druhému sme sa pozerali do očí. Bolo to krásne.

„Bella, musím ti niečo povedať. Vtedy som ťa neopustil preto, že by som ťa nemiloval, ale preto, že som musel. Bolo to pre tvoju bezpečnosť. Nechcel som ťa obrať o normálny ľudský život a preto som klamal. Klamal som a je mi to hrozne ľúto. A je mi ešte horšie, pretože viem, čo som opustil. Teba s dieťaťom pod srdcom. Bella, dokážeš mi odpustiť?” spýtal sa, keď mi všetko povedal.

„Edward, toto mi ani len vo sne nenapadlo. Vždy som si myslela, že si ma využil. A neviem, či ti teraz dokážem veriť. Odpustiť, to áno, pretože to som už urobila. No dôveru si získaš ťažko. No kúsok z nej získaš, ak ma opäť pobozkáš,” povedala som a objala som ho okolo krku. Edward sa naklonil a pobozkal ma. Vedela som, že moju dôveru nezíska tak rýchlo, no bol na dobrej ceste...

Sedeli sme na terase a pozorovali sme Nessie s Anthonym. Ja s Edwardom sme sedeli v objatí a boli sme šťastní. Ja preto, že som mala rodinu, ktorú milujem, muža, ktorý ma už nikdy neopustí a deti, ktoré boli plodom našej lásky. A Edward? Ten bol štasný, že už moju dôveru získal úplne. A že ho milujem.

„Bells, milujem ťa!” hovorí Edward.

„Milujem ťa, Edward!” hovorím ja a dávame si krásny bozk. Naše deti nás pozorujú a usmievajú sa. Vedela som, že budeme navždy spolu a nikto nám v tom nezabráni!

KoNiEc!