Tak mám tu pre vás ďalšiu jednorázovku z mojej dielne. Je z obdobia New Moon a myslím, že vás koniec dosť zarazí. No dúfam, že s ňou budete spokojní. A ak na ňu vyjadríte aj svoj názor, nech je akýkoľvek, tak vopred ďakujem. No, už nejdem prekážať. Majte sa. Vaša Pítrska
07.07.2009 (11:30) • Pitrska • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2624×
Je neskoro
(http://www.youtube.com/watch?v=AkmvABmnkf4&feature=related –pesnička k poviedke)
Pohľad Belly:
Je to tak. Ostala zo mňa len troska. Nechápem, ako som mohla byť tak naivná a uveriť mu. Uveriť mu tie jeho klamstvá. Každý deň mi vyznával lásku a potom, v ten jeden osudný deň, sa všetko zmenilo. Slová, ktoré vyslovil v tmavom, tmou zahalenom lese mi rozobrali srdce na milióny kúskov, ktoré už nikto nezlepí. Stále ich počujem. Neustále mi znejú v ušiach a spôsobujú ďalšie potoky sĺz, ktoré už nemám silu zadržiavať.
,, Nemilujem ťa, nemilujem ťa, nemilujem ťa.“
TAK DOSŤ!! Len ma to ešte viac ničí. Prečo som bola taká hlúpa a všetko mu verila. Stále mi klamal, že ma miluje, že ma má rád a že ma nikdy neopustí a i tak ma opustil. Jednoducho odišiel. Nevydržal to so mnou. Nechal ma tam samú. Kričala som za ním, utekala, ale nemala som šancu ho dobehnúť. Zvalila som sa na zem a plakala. Minúty, hodiny. Ležala som tam v studenej, machom obrastenej tráve, až pokiaľ ma niekto nenašiel.
Odvtedy som úplne iná. To on ma zmenil. Kvôli nemu sa teraz nedokážem s nikým normálne rozprávať. A ešte horšie na tom je to, že tým ubližujem aj svojím blízkym, ale jednoducho už nemám silu sa hrať na to, že som v poriadku. Som tu osamotená. Áno, je navôkol mňa veľa ľudí. Blízkych, rodina, priatelia, ale i tak som opustená. Opustená v srdci, ktoré bilo len a len pre neho. Vytrhol mi ho a zobral si ho zo sebou. A ja? Ja som len akási napodobenina normálneho človeka.
A najhoršie na tom je, že aj keď mi urobil všetky tie odporné veci, neustále ho milujem. Stále som do neho zbláznená. Keby prišiel, vrhla by som sa mu okolo krku a ihneď mu odpustila, pretože bez neho nevidím dôvod naďalej žiť. A to vysvetľuje to, prečo tu teraz sedím skrčená na podlahe vo svojej izbe a v ruke zvieram žiletku. Je to hrozné. Vždy som nadávala tým dievčatám, ktoré to robili, ale teraz som to pochopila. Teraz, keď som zažila to všetko, to chápem. Už ich neodcudzujem. Jednoducho chceli len ujsť od bolesti. Tak ako ja. Preto tu som a upieram zrak na ostrú žiletku.
Miliónkrát som sa od toho odhovárala. Vedela som a stále viem, že tým ublížim Charliemu aj Reneé, ale ja už jednoducho nemám viac síl. Pevnejšie som zovrela žiletku a už si bola istá svojím rozhodnutím. Skoncujem to.
Roztrasene som priložila žiletku k žilám na ruke. Ešte viac som sa rozplakala. Ani som si nevidela na ruku a tak som si dlaňou zotrela slzy a nakoniec...sa porezala. Mierne to štípalo, ale po chvíli to prešlo. Zošuchla som sa a teraz som už ležala bezvládne pri posteli. Videla som a aj cítila, ako mi z ruky vyteká tá červená tekutina nevyhnutná pre ľudský život. Cítila som, ako zo mňa opadá všetka tá bolesť a žiaľ a vystriedala ich otupenosť. Už som takmer nevnímala, ale potom som si všimla vytŕčajúci akýsi kus papiera spod dosky na podlahe. Z posledných síl, ktoré mi ostali, som nadvihla dosku a to, čo pod ňou ležalo opäť prinútilo moje oči k slzám a na tvári sa mi objavil smutný úsmev. Bolo tu všetko. Naše spoločné fotky, letenky, ktoré som dostala od Esme a Carlisla, rádio do môjho starého náklaďáčika, CD od mojej lásky, Edwarda. Vytiahla som fotku, na ktorej sme boli ja s Edwardom v objatí pri bozku. V pozadí bol práve západ slnka. Fotil to sám Edward jednou rukou, zatiaľ čo druhou si ma držal čo najbližšie u seba. Mali sme oči len pre seba. Nič iné pre nás neexistovalo. Ďalšie potoky tých známych sĺz sa mi spustili po líci.
Tak predsa ma mal rád. Prečo inak by to tu nechával. Na tvári mi pohrával úsmev....A možno si to len nahováram a nechal to tu len ako pamiatku. Úsmev ochabol, no nakoniec sa opäť vrátil. Ale predsa, nechal to tu. A to je dôležité. Umriem, ale v presvedčení, že mu na mne záležalo. Pritiahla som si fotku k srdcu a pevne ju zvierala v dlaniach. Srdce spomaľovalo a ja som pomaly umierala. Milovala som ťa, Edward. Milujem a aj budem milovať. A to navždy.
Pohľad Edwarda:
Musím to stihnúť, MUSÍM. Bežal som lesom a ponáhľal sa k jej domu. Ako ju to len mohlo napadnúť? Ako to môže urobiť? Toto som nechcel! Myslel som si, že bude šťastná....ale zmýlil som sa. Vletel som do jej domu upírou rýchlosťou a bolo mi jedno, že by ma mohol niekto odhaliť. Rozkopol som dvere a uvidel ju tam. Ležala na zemi s podrezanými žilami a v rukách pri srdci zvierala fotografiu. Ale čo ma zarazilo bolo, že jej na tvári pohrával úsmev. Vedľa nej bola vybraná doska z podlahy, fotografie a všetky darčeky, čo od nás dostala na narodeniny. Našla to. Prišiel som k nej a pomaly jej vytiahol fotku spod rúk. Boli sme na nej my pri západe slnka. Smutne som sa usmial a vložil jej ju späť tam, kam patrí. K jej srdcu. Tak rád by som jej teraz povedal pravdu. Bol som IDIOT, keď som odišiel. Ale teraz je už neskoro. Už mi ju nič nevráti. Už nikdy neuvidím, ako sa začervená, ako sa usmeje, už nikdy neuvidím iskričky v jej nádherných hnedých očiach, už nikdy ju nepobozkám, nepohladím. Ach Bella, tak veľmi ťa milujem. Bohužiaľ,....
JE NESKORO.
Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Je neskoro:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!