Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Idem domov...

01.04.2010 (14:00) • Ava • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2200×

Idem domov...
 

Charlie Clouser - Hello Zepp

Ja viem že:

, keby nebolo jeho, bola by som iná
, možno len taká obyčajne milá
, keby závoj šťastia mi oči nesťahoval
, nebol by ma on svojimi rečami naťahoval
, možno by ma dnes ovládali emócie šťastia, lásky,
, ale ja teraz radšej píšem, jeden príbeh plavovlásky...

Začiatok:

„Potrebujem tvoju pomoc.“ Povedalo mladé dievča, stojace priamo pred vysokým snedým mužom. Jej kedysi dlhé hnedé vlasy nahradili krátke čierne a krásnu tvár s jemným make upom, tentoraz už pokrývali čierne očné tiene a krikľavo červený rúž na perách. Niekto by mohol povedať, že je mu odporná, ale ona si takto pripadala byť silná. Silná, za závojom oblečenia, vzhľadu, pokriveného úsmevu a postoja, ktorý mal každého zatúlaného človeka odstrašiť od jej osoby.

„Hm? Poď ďalej Bells,“ prehovoril hrubým hlasom snedý muž a vyzval dievča do svojho útulného bytu, ktorý zatiaľ zíval prázdnotou. Neposadili sa, neusmievali sa, nehovorili, len sa nemo na seba dívali, až kým dievča priam nevybehlo po mužovi. Pery na pery, ruka v nohaviciach...


Priebeh:

Ľudskému oku neviditeľné, zvieraciemu nebezpečné, ale les ho videl. Celý les videl, ako sa už 5 rokov premáva pomedzi jeho prírodu, ako ničí stromy, ako na lúkach utápa svoje výkriky zúfalosti, ako sa chce vrátiť späť, ale spomienka na ňu a na to, čo jej hrozí, mu to nedovoľuje.

A dovolila by mu ona snáď, ešte vstúpiť do jej života, ovládať jej pocity, dýchať ten istý vzduch, ktorý dýcha ona... Nemal odpovede, iba milióny nesúvislých otázok, ktoré sa mu zlievali do jedného jediného mena – Isabella... Kedysi jeho Isabella...

Už dávno ho dobehla vina a výčitky, za to, že ju tam nechal. Ale teraz ho už zaujímalo iba jediné... Keby prišiel, keby znovu chcel uvidieť jej krásnu tvár, malý nos, plné pery a tie žiarivo hnedé oči, v ktorých sa dennodenne utápal, odpustila by mu tú chybu, ktorú urobil? On dúfal, že áno, ale to ešte nevedel, že to nebude také jednoduché, ako by si prial... Nevedel, že z Belli sa stala mrcha...

Bol ešte míle ďaleko od Forks, ale zachytil, jemu naozaj známi pach, pach vlkodlaka, ktorého z duše nenávidel, jednak preto, lebo vedel, že sa určite chopil šance, keď on odišiel. A tak ešte zrýchlil a dúfal, že keď ho zabije, možno mu to Bella odpustí. Lenže ani nie po pár metroch, rozoznal druhý pach. Vôňa, tak krásna, tak zvodná, tak neodolateľná... Vôňa, ktorá mu okamžite v ústach rozpúšťala jed a celé telo mu začalo brnieť nedočkavosťou... je tu... s ním...

Po ďalších dvoch kilometroch, začal rozpoznávať postavy pred sebou. Boli to presne tie dve osoby, ktoré chcel i nechcel vidieť, túžil ich stretnúť, ale každého z iného dôvodu. Pristúpil ku nim ešte bližšie. Myslel si, že sa mu to len zdá, že už sa mu vynára nie len v spomienkach, ale aj v realite, ale prečo by tu mala byť aj tá psia zdochlina?

„Bell...?“ Hlas sa triasol jednak vzrušením a taktiež obavou, nechcel aby odišla.

„Kto iný?“ predniesla nepríjemne sarkasticky a Edwardovi sa zrazu rozšírili zreničky. To nebola ona, ona nikdy takáto nebola...

„Čo-?“ Práve na toto jediné slovo a otázku v jednom, sa v tej chvíli zmohol. Prekvapene a pomerne zdesene otáčal oči striedavo ku Bella a ku psovi, ktorého chcel zabiť, lenže je tu Bella...

„Čo by bolo... Edward.“ Jeho meno bolo povedané s najväčšou chladnosťou, nenávisťou, s opovrhovaním, ktorým Bella v tejto chvíli až prekypovala, dobre vedela, že už má vyhrané. Edwardov výraz zlatej nevedomosti, jej to dával jasne najavo.

Tieto slová Edwardovi úplne stačili. Rýchlo pochopil, že toto nie je jeho Bella, že je to Bella, ktorú ovláda ten pes, ale aj vtedy sa celkom mýlil.

„To ty! Čo si jej narozprával?!“ skríkol na Jacka, ktorý len pokojne mávol rukou. Jeho arogancia priam sršala a Edwarda to vzbudzovalo, aby sa ho zbavil, ale je tu Bella, jeho Bella...

„Nič, sa kukni...“ Pokojný hlas sa rozliehal po tichom lese a Edward sa zapozeral do Jackových spomienkových myšlienok.

Priebeh už minulosti:

„Potrebujem tvoju pomoc.“ Prehovorila prekvapivo Bella. Už dávno som nevidel tú jej nežnú tvár, ale tentoraz tak nežne nevyzerala. Bola úplne zmenená, zradená, nenávisť jej priam sršala z tváre.

„Hm? Poď ďalej Bells.“ Pozval som ju dnu. Dívala sa na mňa až príliš chtivo. Obaja sme už dávno dospeli, už to neboli trápne dohady, kto koho miluje, už to bolo hlavne o chvíľkových pocitoch. Z priama sa mi zapozerala do očí a ja som sa nestihol ani zahľadieť do tých krásnych kukadiel. Stála predo mnou, túžobne ma bozkávala a jej ruka sa ocitla v mojich nohaviciach. Jemne prechádzala po tom mieste, kde som ju chcel cítiť už toľkokrát...

Zvrtol som sa a oprel ju tvrdo o stenu. Zavzdychala mi slastne do úst a jemne prešla jazykom po hornem pere. Neobišlo sa to bez môjho vzrušeného zavrčania a jej úsmevu, ktorý som pocítil pod mojimi perami. Nechápal som jej reakcii, ale páčilo sa mi to. No Bella po chvíli prestala a zadýchane sa mi zadívala do očí, takéto zbrane...

„Pomôž mi ho zabiť, prosím...“ Nechápavo som sa topil v jej zúfalom a odmeranom pohľade, zatiaľ čo ona popoťahovala moje tričko ku sebe.

„Koho?“ vzdychol som. Bella ma znovu začala jemne bozkávať na krku a chvíľu sa venovala aj môjmu ušnému lalôčku, na nevydržanie...

„Jeho! Ktorého si nenávidel z celej duše, čo mi ublížil, urobil zo mňa trosku, zneúctil ma! Jack! On ma ovládal! Chcem byť už len tvoja, iba tvoja...“

Zavzdychala a jej ruka už druhý krát putovala do mojich nohavíc bez ostychu, ale tento krát to bolo už mučenie...

„Dobre, dobre, počkaj Bell!“ zastavoval som ju... Chcel som to, chcel som ju, ale nie teraz.

„Najprv sa jeho zbavíme a potom, potom ma môžeš urobiť najšťastnejším mužom...“

„S radosťou...“ šepla, ešte posledný krát prešla po mojich perách svojimi a taktiež ruku jemne vytiahla z mojich nohavíc...

Priebeh:

To nie je možné... moja Bella, tá krásne nezištná Bella, ona by nikdy niečo takéto neurobila. Edward neveril, nikdy by neveril, ale vtedy sa predviedla v celej svojej skazenosti. Podišla ku tomu psovi, vrhla na upíra v tieni vyzývavý pohľad a prisala sa na horúce pery Jacoba a telo pevne udržiavala na jeho tele. Bozkávala... ona nebozkávala, ona ho priam ocucávala a keď sa po hodnej chvíli od neho odtrhla, psove pery a brada boli plné krikľavého rúžu, ktorý mala ešte pred chvíľou, na svojich kedysi krásnych perách.

„Myslím, že už je čas...“ zašepkala do ticha chladného lesa, ktorý už bol potemnelý. A vtedy, ako to býva v rozprávkach, keď dievča ostane samé v lese, spoza stromov začali vychádzať beštie, netvory, tak veľmi podobné Jackovi...

„Bell...“ šepol ešte Edward, ale hneď na to, sa po ňom začali netvory vrhať. Prvým dvom odolával, chcel prežiť a Bellu zachrániť od tej nenávisti, chcel, aby bola znovu šťastná. Lenže traja a už aj štyria, boli až príliš. Telo roztrhali, spálili, zahodili, zničili... navždy. 

Bella a Jacob stáli opodiaľ. Bella jemne preplietla ruky s Jakeovými, nahla sa ku nemu a jemne ho pobozkala. Rozuzlila ich prsty a kráčala preč od Jacoba. Z ramien si sňala ľahkú tašku, v ktorej schovávala jedinú vec, ktorú na dnes potrebovala a musela mať. Dnešok bol, vyvolený...

„Bell, kam ideš?!“ spytoval sa Jack, hneď po tom, čo vrhol posledný víťazný pohľad na zošednutú kôpku, teraz už ničoho, nikoho...

„Kam by som šla? Idem domov...“ 

Hlaveň pištole, bola až príliš blízko spánku a tak aj Bella zaspala. 

„Nie!“ A hneď na to, ticho pretrhla rana, výstrel a bezvládne telo dievčaťa letí ku zemi. Šťastný úsmev, podtrháva valiaca sa krv po tvári. A možno posledná myšlienka, bola práve venovaná jemu... A budúcnosti, ktorá ich čaká po smrti, lebo obidvaja idú domov...

Autor: Ava, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Idem domov...: