Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » I need you, because i love you

06.06.2010 (11:00) • ACullen • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 2302×

I need you, because i love you!!!!!

Urobil to... Najprv som si myslela, že je to len žart, ale keď odchádzal, došlo mi to. Bolo to ako nočná mora. Najprv mi hovoril ako strašne ma miluje a teraz ma opustil. Dokonca ani Alice sa nerozlúčila. Bola to moja kamarátka a takto ma zradila. Najhoršie na tom je, že nemôžem zabudnúť. Nočné mory ma ničia noc čo noc...

„Bella, poď už ideme,” zakričal na mňa Charlie. Ah, áno, dnes odchádzame z Forks. Môj psychiater mi to odporučil. Vraj zmena prostredia mi prospeje. Pche...

„Ocko, prečo musíme ísť už dnes?” spýtala som sa lenivo. Nechcem odísť z miesta, kde som strávila najkrajšie chvíle môjho života. S ním...

„Nevymýšľaj. Ideme. On sa už nevráti. Pochop to, Bells, ničí ťa to,” kričal na mňa so slzami v očiach. Má pravdu, ničí ma, že ho nevidím.

„Fajn. Ako povieš,” odvrkla som a nasadla som do auta, ktoré čakalo pred domom. Charlie nasadol tiež a vyrazili sme. Nepovedal mi, kam ideme, ale mňa to nezaujímalo. Naposledy som sa otočila k nášmu starému domovu a spomínala som...

Odrazu som pocítila silný náraz. Kebyže nie som pripútaná, zrejme by som preletela predným sklom. Prudko som otvorila oči a videla som, že naše auto je v plameňoch. Napálil do nás kamión. Charlie bol zakliesnený medzi sedadlom a volantom. Chcela som mu pomôcť.

„Nie, Bells... zlatko zachráň sa...,” ledva dopovedal. Poslúchla som ho, aj keď nerada a odplazila som sa od auta čo najďalej. Mala som otvorenú zlomeninu a rozbitú hlavu. Okolo mňa bola kaluž krvi. Prišlo mi zle. Nenávidím krv.

„Bella, odíď preč. Nie je to pre teba bezpečné,” ozval sa mi Edwardov hlas pri uchu. Pane Bože už mi načisto hrabe. On tu nemôže byť. Namiesto toho, aby som ho poslúchla som sa dívala omámene na naše auto. V jednu chvíli som sa tam chcela vrátiť, no vtedy vybuchlo.

„Niééééééééééé,” vykríkla som. Ocko. On nemôže zomrieť. Bol jediný, koho som mala pri sebe... Pomaly sa mi začali zatvárať oči. Upadala som do bezvedomia. Už nemám prečo žiť. Edward ma opustil, môj ocko je mŕtvy a ja som teraz sama. Odrazu som bola v tme. Nič som nevidela a ani necítila. Som mŕtva? Na tvári som odrazu pocítila studený dotyk. Pomaly som otvorila oči a videla som...

„Alice?” zachripela som. Čo tu robí? Veď oni odišli a ja som mŕtva.

„Bella prepáč mi to, prosím. Edward odišiel len preto, že ťa miluje a nechcel. aby sa ti niečo stalo. Bella, veríš mi?” spýtala sa ma zúfalo. Ako to môže povedať. Veď mi do očí vykričal, že ma nemiluje.

„Alice, neklam ma, prosím ťa. Ja som mŕtva a ty tu nemáš čo robiť. Takže odíď,” povedala som jej potichu. Vedela som, že ma počuje.

„Ty nie si mŕtva. Ale budem ťa musieť premeniť inak naozaj umrieš. Platí?” spýtala sa ma rovno. Čože? Ja žijem? A Alice ma chce premeniť? Prečo? Veď Edwarda by to zabilo.

„Prečo to robíš?” spýtala som sa jej hlasnejšie.

„Pretože ťa má rada a nechcem o teba prísť. A Edward tiež nie.”

„No to určite. Vieš čo? Premeň ma a potom uvidíme ako veci pôjdu ďalej,” povedala som jej a tuho som zavrela oči. Cítila som, že váha, no po chvíľke som pocítila jej pery na mojej ruke. Uhryzla ma a ja som pocítila, ako sa mi jed vlieva do žíl. Tá bolesť bola ochromujúca, no povedala som si, že nebudem kričať pretože by ju to dosť ranilo. Snažila som sa rátať sekundy, minúty, hodiny a dni. Po 2 dňoch sa bolesť zmenšila a postupne úplne zmizla. Otvorila som oči a prvé, čo som zbadala, bola tvár mojej kamarátky Alice. Okamžite som ju objala.

„Bella, prosím ťa, dávaj pozor. Si ešte mladá,” povedala zo smiechom. Mladá. V tom som pocítila bolesť v krku. Alice to zrejme videla na mojej tvári.

„Musíš isť na lov. Je to prirodzené. Poď ideme. A potom pôjdeme k nám.” Čože? K nim. Nie. To, že ma premenila neznamená, že pôjdem s ňou.

„Nie. Alice, uvedom si, že vy ste odišli a ja nemám čo robiť u vás. Bude to pre mňa o to horšie.”

„Bella, keď som videla, že umieraš chcela som ťa zachrániť. Podarilo sa mi to, a ty teraz pôjdeš so mnou,” povedala mi, keď som vypila už tretiu srnku.

„Nie,” povedala som rázne. Nikam s ňou nepôjdem.

„Ja som sa ťa na to nepýtala. Ja som ti to rovno oznámila. Takže ideme,” povedala a schmatla ma za ruku. Utekali sme už týždeň, alebo dva, keď sme sa zastavili pri veľkom dome. Pred ním stála Carlisle a Esme. Z dverí potom vykukla Emmettova neposlušná hlava a to by nebol on, kebyže si nerobí srandu.

„Táák. Z našej Belly je už upír. Konečne si Edík môže užívať,” povedal a vybuchol do hlasného smiechu. Vo dverách sa zjavila aj Rosalie a Jasper. Rose sa na mňa váhavo usmiala, no napokon ma objala tak, ako ostatný.

„Bella, prepáč mi aká som bola k tebe hnusná,” požiadala ma, no ja som sa na ňu len usmiala. Jazz si odo mňa držal odstup. Zrejme ho mrzí, čo sa stalo na mojej oslave.

„Jazz, to čo sa stalo už neovplyvníme. A ja som sa na teba aj tak nikdy nehnevala,” povedala som mu a hodila som sa mu okolo krku. Bol v šoku, no nakoniec objal aj on mňa. Potom ma zaviedli do obývačky, kde sa ma pýtali, čo som robila tých osem mesiacov. Všetko som im povedala, no dlhšie som to už nevydržala a spýtala som sa na Edwarda.

„Vieš, Bella, Edward je v Denali. S Tanyou.” Povedal opatrne Carlisle.

„Aha,” povedala som, no musela som sa premáhať, aby som zakryla tú bolesť.

„Ale vieš čo? Dnes by mal prísť. Sám.” Povedala Alice a poslednú vetu zdôraznila. V tom sa otvorili dvere a v nich stál... On...

„B... Bella?” spýtal sa ma v šoku.

„Ahoj, Edward, tiež ťa rada vidím. No, ja už musím ísť. Rada som vás všetkých opäť videla,” povedala som a chcela som odísť, no silné ruky ma zastavili pri dverách. Chcela som sa pohnúť, no ten kto ma držal ma nepustli ani o milimeter. Pozerala som sa teda na tú osobu, a pocítila som bolesť v hrudi. Jeho tvár avšak nebola v lepšom stave, ako moje srdce...

Zanechajte mi tu nejaké komentáre. Stále neviem, či mám urobiť pokračovanie... ;D

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek I need you, because i love you: