Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Depka na 80 rokov

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Depka na 80 rokov Takže toto je moja prvá jednorázovka. Hádam sa bude páčiť. Asi je aj dosť depresívna. Mala som vtedy zase raz to svoje obdobie (kt. mávam tak trikrát do týždňa), počúvala som depresívnu muziku a v hlave sa mi zrodilo toto. Spísala som to a pridala. Teraz vás žiadam o kritiku. :D
P. S.: Neviem, či je to až také podivné, ale aby zbytočne nevznikali otázky: poviedka je o Jasperovi a jeho živote predtým, ako stretol Alice.

28.12.2009 (15:00) • Nessienka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1563×

 

Depka na 80 rokov

 

Bolo to 80 rokov.

80 rokov čo otvoril oči do svojho nového, nesmrteľného ale veľmi nenávideného života.

80 rokov nepoznal nič, len zabíjanie. Nechcel. Už nechcel zabíjať, sám túžil po smrti. Ale vari už nebol mŕtvi? Nebilo mu ani srdce. Nebol unavený. Nevedel, čo je hlad. Poznal len smäd. Smäd, ktorý ho ničil, ale aj smäd ktorý vždy musel uhasiť. Či sa snažil viac, alebo menej malo to rovnaký efekt. Skončilo to smrťou. Smrťou nevinného človeka, ktorý mal rodinu, priateľov a budúcnosť. A on mu to všetko vzal. Donútil ho predčasne opustiť tento svet. A len preto, že sa nevedel ovládať. Nevedel ovládnuť to zviera v sebe. Bol obluda, a dobre to vedel.

Nechcel to ďalej takto robiť. Ale, čo iné mu ostávalo? Kto by chcel takýto (ne)život? On nie. Nechcel ho.

Každým dňom sa to zhoršovalo. Nevedel, čo má robiť. Už takmer dva týždne sa nenapil.

Sedel v lese, na tej skale, a ignoroval to, že ho volajú. Že ho volajú tí, ktorých by mohol nazývať rodinou, ale to nikdy neboli. Neboli ani len priatelia. Boli to len “ľudia“,  ktorý mohli prežiť vďaka tomu, že je s nimi. Že cíti to, čo druhý. Že to môže zmeniť. Bol dobrý. Bol dobrý vojak, bojovník, ale bol to ten najhorší človek pod slnkom. Sám o sebe takto zmýšľal. Ako o netvorovi.

Stále tam sedel a pozeral na svoje ruky. Ako nenávidel ich silu, ich tvrdosť, ich ľadovosť. Čo v živote urobil zle, že si zaslúžil toto peklo? Radšej by bol mŕtvy. Želal si, aby ho tá bytosť vtedy zabila.

Sedel tam a premýšľal. Nechcel zabíjať. Nie ľudí. Ale čo iné môže zabíjať? Len ľudí... potrebuje ich krv.

Sedel tam a nevšímal si, že slnko už dávno zapadlo.

Sedel tam už druhý deň. Druhý deň bez pohnutia, bez nádychu, bez toho, že by otvoril oči. Len tam sedel a ľutoval to všetko, čo komu spôsobil.

Stále to cítil. Cítil tie pocity, akoby boli jeho vlastné.

Očarovanie, keď ho uvideli. Takého krásneho, že to až srdce trhalo. Že sa zastavovalo, že ľudia prestávali dýchať.

Šok, keď si prezreli jeho oči.

Nechápavosť, keď ich zmysly pochopili to, čo ich myseľ odmietala. Ich vlastný pud sebazáchovy im hovoril, aby utiekli. Aby utiekli od tej nádhernej bytosti. Ale nemohli. Rovnako ako on v ten večer, na ktorý si pamätal akoby to bolo včera.

Cítil ich bolesť, bolesť, keď pochopili, že ich ide zabiť. Bolesť, keď sa im zahryzol do kože a chystal sa ich vysať. Vysať do poslednej kvapky.

Ich ľútosť, že nikdy neuvidia tých, ktorých milujú.

Nenávisť. Nenávisť k tomu, kto im berie život. Nenávisť k nemu.

A potom nič, len prázdnotu. Prázdnotu z toho, že vyhasol ďalší nevinný život. A kvôli čomu? Kvôli tomu, že on musel...

Chcel zomrieť, ale dalo sa to? V boji nie...

Mal príliš dobré reflexy. Akoby predvídal každý ťah svojho súpera. Nenávidel to. Nenávidel to, že bol taký dobrý bojovník. Nenávidel to, že každého hneď zabil. Nenávidel to, že nezabili jeho.

A stále tam len sedel. Sedel na tej skale a premýšľal. Čo mal ale robiť? Chcel sa odpútať. Dostať sa preč od tých emócií. Preč od toho miesta, kde každý pociťoval len krvilačnosť, chuť pomstiť sa za toho, koho nepoznali. Nenávisť. Zloba. Smútok. Bolesť. Bolesť zo straty, tých ktorých nepoznali. Žiadne šťastie, žiadna nádej. Len číra nenávisť.

A vtedy sa rozhodol.

Môže ho spútavať smäd, ale nikto mu nezoberie jeho slobodnú vôľu. Má právo rozhodnúť sa, čo zo svojou nekonečnou existenciou.

Rozhodol sa. Bude sa potulovať po lesoch, ďaleko od ľudí. Bude piť čo najmenej. Bude zabíjať, len chorých a umierajúcich. Krv ako krv. Je jedno či je od starca, alebo nie. Či je chorý alebo nie. Záleží len na tom, že je to krv.

Zodvihol sa.

Neobzrel sa za nikým. Nemal tam už priateľov. Mal jediného. Žil s ním, ale aj tak utiekol. Nemohol to uniesť. To všetko. A potom sa vrátil tam, kde žila ona. Tá, čo ho premenila. A teraz utekal opäť. Opäť tam, kde ho nikto nenájde – aspoň na nejaký čas.

Rozbehol sa – ani nevedel kam. Utekal hodinu, dve aj pol dňa. Bol spokojný. Beh ho upokojoval. Takto ho nikto nevidel. Mohol byť sám. Sám zo svojim zúfalstvom a bolesťou, pri ktorej ani nevedel, či je jeho alebo nie.

Utekal celý deň, až prišiel do nejakého mesta. Nevedel, čo je to za miesto. Vedel len, že si bude musieť nájsť nejakú obeť. Jeho oči už boli čierne, aspoň nepútali pozornosť.

Schyľovalo sa k dažďu. Vstúpil do prvej krčmi, ktorú našiel. Sadol si k baru a snažil sa ignorovať tú túžbu. Túžbu od žien, ktoré ho chceli. Bolo to na nevydržanie. Ale chcel tu ostať. Ani nevedel prečo. Akoby sa niečo malo stať. Práve tu. Na tomto mieste, v tomto podniku. V meste, ktoré nepoznal.

Otvorili sa dvere. Nedýchal tak nemohol vedieť kto vošiel.

Počul za sebou kroky. Pocítil túžbu aj od mužskej spoločnosti. Vstúpila nejaká žena.

Zrazu sa stalo to, čo nečakal. Na pleci mu pristála ruka. Otočil sa. Stála pre ním žena. Krásna žena s bledou pokožkou, s krátkymi a neposednými tmavými vlasmi. Bola maličká. Bola to upírka. Ale ako je potom možné, že má zlaté oči? Vtedy mu to bolo jedno. Bol ňou očarený. Krajšiu bytosť nikdy vo svojej existencii nevidel.

A zrazu to cítil. Ako keby sa vrátil domov. Pocítil úľavu. Pocítil to čo cíti ona. Šťastie. Lásku. Nádej. Dokonca aj zadosťučinenie. Cítil jej dobrosrdečnosť.

Pozerali jeden na druhého a vedeli, že konečne našli to, čo hľadali celý život. Teraz boli doma. A vedeli, že budú doma kdekoľvek tam, kde budú spolu.

Ani nepremýšľali o tom, čo robia a prečo. Zobrali sa za ruky a vybehli von do dažďa a potom ďalej lesom k novej budúcnosti. K budúcnosti, ktorá mala patriť len ich novým životom po boku toho druhého...

 

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Depka na 80 rokov :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře