Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Cesta do minulosti 1. časť

02.11.2010 (10:30) • ACullen • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2023×

Cesta do minulosti

„Ahoj, Natalie!” zakričala som do obchodu. Dnes opäť pracujem. Aspoň takto môžem pomôcť mojej rodine.

„Ahoj, Bella, už si tu? Dnes som ťa naozaj nečakala,” povedala, keď vyšla zo skladu.

„Veď som ti sľúbila, že prídem. A navyše, čo by som robila doma?” spýtala som sa s úsmevom.

„Máš pravdu. Dnes mám pre teba špeciálnu prácičku,” povedala a tajomne sa pri tom usmievala.

„Tak to som zvedavá,” povedala som a vošla som za ňou do skladu. Pri pohľade na tú hordu kníh som zalapala po dychu.

„Bella, viem, že je toho veľa, no mohla by si to potriediť? Ja musím byť pri pokladni,” požiadala ma.

„Jasné, v pohode,” povedala som a dala som sa do práce. Asi po dvoch hodinách preberania a triedenia som narazila na jednu knihu. Mala naozaj zaujímavý názov: Cesta do minulosti. Pomaly a opatrne som knihu otvorila. Bolo v nej napísané: Ak hľadáš šťastie čítaj ďalej, ak nie, neriskuj...

Pousmiala som sa tejto výstrahe a pokračovala som ďalej. Bolo to veľmi zaujímavé.

„Píše sa rok 1918...” začala som čítať, no v tej chvíli sa všetko začalo točiť a ja som sa ocitla na úplne inom mieste vedľa umierajúceho chlapca. Už na prvý pohľad som vedela, ž umiera. Na čela mal kvapôčky potu a tvár mal skrivenú od bolesti. Bol nádherný. Až teraz som si uvedomila, že neviem, kde som. Počula som veľmi tiché kroky. Smerovali k nám. Nevedela som, čo mám urobiť. Kam sa mám skryť? Všimla som si jednu skriňu. Bola dosť veľká na to, aby som sa do nej skryla. Rozbehla som sa k nej, no to by som nebola  ja, keby som sa nepotkla o svoje vlastné nohy. Spadla som na zem a všimla som si, že ten chlapec nepatrne pohol hlavou. Rýchlo som sa postavila a skryla som sa práve vtedy, keď sa otvorili dvere a dnu vošiel mladý lekár.

„Vydrž, Edward. Vezmem ťa odtiaľto preč. Postarám sa o teba,” hovoril mu. Nevedela som v akej skrini to som, no bol tu príšerný zápach. Nevydržala som to a kýchla som. Ale to bola veľká chyba. Počula som, ako sa niekto približuje k miestu, kde som bola ukrytá.

„Carlisle,” zachrčal Edward a tým ma zachránil. Buď sa mi to zdalo, alebo bol ten lekár až prirýchly? Sklonil sa k Edwardovi a niečo mu šepkal. Potom ho odviezol z izby preč. Vyšla som v tej chvíli, čo Edward otočil hlavu a uvidel ma. Na tvári sa mu objavil nádherný úsmev...

O pár dní...

Ešte stále som netušila, ako som sa sem dostala. Zopár ľudí, čo ma stretlo sa čudne pozeralo na moje oblečenie. Netušila som, čo je na ňom divné, no nakoniec som na to prišla. Bola som v Chicagu a bol rok 1918. Dočerta. Ako to, že som v minulosti? Možno som naozaj nemala čítať tú knihu nahlas, ako tam bolo napísané. Trápila ma jedna vec. Odvtedy, čo som sa ocitla v nemocnici som už toho Edwarda nevidela. Nechápem prečo, no niečo v mojom vnútri mi našepkáva, že je pre mňa dôležitý. Čo sa to so mnou deje. Spomenula som si, že v tej knihe bola výstraha. Niečo v tom zmysle, že ak hľadám šťastie, mám čítať ďalej. Žeby to bola naozaj pravda? Čo ak je Edward mojim šťastím? Ale prečo by som sa potom vrátila o sto rokov do minulosti? Ani som si nevšimla ako, no zatúlala som sa do tmavej uličky. Nevedela som, kde sa nachádzam a začala som mať strach. Mala som tušenie, že tu nie som sama. Ako keby ma niekto sledoval...

„Čo robí tak mladé a krásne dievča, ako si ty v tejto tmavej uličke?” ozval sa niekto za mnou. S výkrikom som sa otočila. Ten dotyčný stál v tieni a nevidela som mu do tváre.

„Kto ste?” spýtala som sa vyľakane.

„Som niekto, kto si na tebe veľmi rád pochutí,” povedala a začal sa hrôzostrašne smiať. Začala som cúvať, no po pár krokoch som narazila do studenej steny. Tieň muža sa začal približovať. Keď vystúpil z tieňa a ja som uvidela jeho tvár zalapala som po dychu. Veď to bol Edward. Ten Edward pri ktorom som sa ocitla v nemocnici. Ten Edward, ktorý mi prirástol k srdcu. Všimla som si jeho oči. Boli karmínovo červené. A aj jeho pokožka bola zvláštna. Bola mramorovo biela, a tak čudne sa trblietala pri svetle, čo sa občas odrážalo. Bol naozaj zvláštny, ale aj nádherný.

„Edward?” vykríkla som prekvapene.

„Odkiaľ ma poznáš?” spýtal sa.

„Ty sa už asi nepamätáš však? Bola som v nemocnici, keď si umieral a skryla som sa do tej skrine,” povedala som s miernym úsmevom.

„To si ty?” spýtal sa prekvapene a už sa na mňa nepozeral, ako na jedlo.

„Áno,” prikývla som. Opäť sa ku mne priblížil, no tentoraz s úsmevom.

„Síce neviem, ako sa voláš, no je v tebe niečo zvláštne. Bež, lebo sa nemusím udržať a môžem ťa zabiť. Utekaj!” vykríkol a ja som ho radšej poslúchla. Keď to povedal a ja som sa ocitla na ceste. Začula som prenikavý zvuk blížiaceho sa auta a potom sa už opäť všetko začalo točiť a ja som sa ocitla v sklade medzi knihami.

„Bella, poď nachvíľku k pokladni,” zavolala na mňa Natalie a ja som sa roztrasene postavila. Ešte stále som bola v šoku. Zdalo sa akoby tu uplynulo len pár hodín.

„Si okej?” spýtala sa ma, keď uvidela moju bledú tvár. Len som prikývla a postavila som sa za pult. Premýšľala som nad všetkým, čo sa stalo.

„Prepáčte slečna, ale mohol by som zaplatiť?” spýtal sa ma až veľmi známy hlas. Opatrne som zdvihla hlavu a prekvapene som vydýchla.

„Edward?” spýtala som sa prekvapene a ten chalan sa na mňa pozrel s vytreštenými očami...

Ak sa Vám to páčilo, som ochotná napísať pokračovanie...

Vaša ACullen

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta do minulosti 1. časť: