Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bez teba môj život nemá žiadnu cenu...

23.08.2010 (18:00) • Kekike1 • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1369×

Ahoj. Som Edward Anthony Masen a akurát idem od svojej milovanej priateľky Isabelly Montgomery Swan a bol by som zabudol, je mi nanič. Asi som toho moc vypil. Bells povedala, že sa mám potom po ňu zastaviť, keď sa osprchujem a prezlečiem. Myslím, že pôjdeme niekde do kina na nejaký romantický film. Nenávidím ich, ale pre ňu čo by som neurobil. Na zadných sedačkách môjho auta sú ešte použité kondómy zo včera. S Bellou sme si trocha zajazdili na zadných sedačkách môjho auta.

Bola taká sladká, že som jej nemohol odolať a musel ju mať hneď. Pozrel som sa dozadu na zadné sedačky a spomínal na včerajší večer. Pod dekou som ešte objavil jen tangáče, ktoré si tam zabudla. Vzal som ich a hodil do palubovky aj s tými prezervatívmi.

Akonáhle som vošiel do garáže, zamkol som auto a vybehol hore schodmi do mojej izby. Osprchoval som sa prezliekol sa a mohol som za ňou znova vyraziť.

Zastavil som pred jej bytom. Bývala tam len s matkou a dvoma bratmi. Jej otec ich opustil, keď sa ešte len pýtala na svet. Jej matka to ako tak zvládala. Mala celkom dobre platenú prácu a to bolo aj ich šťastie. Bells si toho dosť veľa vytrpela. Keď bola malá a jej matka chorá, musela sa stále starať o bratov. Niekedy to bolo najhoršie, keď jej matke pukli nervy a zmlátila ju. Keď som to počul, bolo mi zle, ale nič som s tým nemohol urobiť. Bella aj ja máme osemnásť rokov. Je nám skvele. Robíme si čo sa nám páči a nikto sa do nás nestará. Naše rodiny už pomaly plánujú aj svadbu. Robia si z toho srandu, ale my ich raz prekvapíme.

„Edward, hneď prídem!“ kričala moja milovaná z okna. Netrvalo jej to ani päť minút a už bola nasáčkovaná u mňa v aute. Tvárila sa veľmi podozrivo a ani nedovolila, aby som sa pozrel do jej kabelky, ktorú si držala pevne na bruchu. Musel som sa zasmiať.

„To je prekvapenie,“ povedala sladko a ja som len pokrútil hlavou a naštartoval auto.

„A nemôžeš mi to už povedať?“ spýtal som sa jej nežne asi po pätnástich minútach cesty. Hodil som na ňu psie oči, ale ona sa nedala presvedčiť.

„Ponáhľaš sa niekde?“ spýtala sa ma ohúrene. Veľmi dobre vedela, že sa jej na to budem stále vypytovať a stále to nechcela povedať. To bude asi niečo výnimočné, keď mi to nemôže prezradiť. Táto otázka mi v hlave vírila ešte zvyšok cesty. Asi si na to budem musieť ešte počkať.

„A povieš mi to v kine?“ spýtal som sa jej s nádejou aj v hlase aj v očiach.

„Nie,“ povedala a smiala sa pri tom. Vzdychol som si. Prečo musí byť taká neoblomná?

Usadili sme sa úplne vzadu a čakali, kým zhasnú svetlá. Vtedy to bolo najkrajšie. Všade tma, ale my cítime prítomnosť toho druhého. Sme spolu už dva roky a stále sa ľúbime tak ako na začiatku. Akurát zhasli. Bella mi dala bozk na líce. Vedel som, že ja som jej jediná záchrana. Veľa krát mi povedala, že keby nie mňa, tak už na tomto svete nie je. A ja som jej veril. Pretože my dvaja sme si záchranným člnom. Keď potrebujeme hocikedy vypadnúť a tak. Navzájom sa potrebujeme a k tomu už nie je čo dodať. Začal sa film a my sa pozeráme na plátno.

„Idem kúpiť popcorn,“ navrhol som Bells. Usmiala sa na mňa a prikývla. Vstal som a pomaly sa predieral davom, ktorý sa naň čakal. Ako vždy som ho už mal dopredu spravený, totižto v bufete robil môj kamarát, ktorý mi ho vždy spravil, keď vedel, že prídem.

„Ďakujem,“ poďakoval som, zaplatil a už ma nebolo.  Vybehol som hore za svojou polovičkou a videl som jej slzy v očiach. Na plátne sa akurát odohrávala nejaká dramatická scéna, pri ktorej ženy plačú. Usmial som sa na ňu a prstom jej zotrel slzy z líc. Ona mi úsmev opätovala. Slová nám boli úplne zbytočné. Stačili nám len pohľady a dotyky.

Po filme sme sa s Bells vybrali domov. No domov ani nie. Šli sme na naše obvyklé miesto. Na jednu lúku, na ktorej sme sa spoznali. Boli sme tam v tábore ako malé deti. Teraz tam chodíme sexovať.

„Izzy, čo keby si otvorila okno? Je tu hrozné teplo,“ povedal som, myslím, že sa pokazila klimatizácia.

„V poriadku,“ odvetila a perami naznačila bozk.

Na lúke sme obaja vystúpila z auta a sklopili predné sedačky. Akonáhle sme to dorobili ľahli sme si vedľa seba. Pozrel som sa jej do očí a pritiahol som si ju bližšie k sebe. Pobozkal som ju na krk a jej tep sa zrýchlil. Začala mi vyzliekať košeľu a ja jej tričko. Jej roztrasené prsty sa bili s gombíkmi. Ako som si ju všímal, tak tie gombíky vyhrávali. Nakoniec to vzdala, naštvala sa a odtrhla ich. Usmieval som sa na ňu a ona sa na mňa pozerala ako na blázna. Bola taká milá. Tričko som jej vyzliekol dosť rýchlo a mohol som ísť na sukňu. Tú mi stačilo len nadvihnúť a vyzliecť tangá. Ako posledné som jej rozopol podprsenku, ale ona urazená za mnou nestíhala. Rozopla mi opasok a potom stiahla nohavice dolu aj s trenírkami. Bola taká zábavná, keď som ju pozoroval. Prevalil som sa na ňu a začal ju bozkávať po celom jej tele. Jej telo sa chcelo pod mojimi dotykmi. Vyzerala ako nejaká gumená anča. Vždy som si s ňou mohol robiť čo som chcel a ona o pretrpela, ale nakoniec to vzdala a pretočila sa ona na mňa. Začala ma dráždiť jazykom v okolí môjho brucha. Ani som si nestihol uvedomiť kedy a bola prisatá na mojom vtákovi. Moje telo to dlho nevydržalo a prehodil som ju znovu pod seba. Nasunula mi kondóm a žmurkla na mňa. Akonáhle som videl, že je pripravená, zasunul som. Ako čas ubiehal, tempo som zrýchľoval až kým som si nebol celkom istý, že dostala orgazmus. To ja som sa stihol urobiť dvakrát. Ale čo by som pre ňu nespravil.

Zvalil som sa vedľa nej a chytal druhý dych. Pozrel som sa na jej prekrásne telo, ktoré zdobilo tetovanie, ktoré som jej dal na narodeniny. Mala ho za uchom a bolo tam po španielsky milujem ťa. Aj som ju miloval veľmi. Ako sa len dalo. Pomaly som si ju prezeral od hlavy po päty a zdala sa mi byť ešte krajšia ako inokedy. Bol som totálne ňou zaslepený. Všade som ju videl. Jej úsmev jej oči a všetko čo je s ňou spoločné. Dokázal by som pre ňu urobiť čokoľvek.

„Vieš o tom, že ťa milujem, však?“ spýtala sa ma z ničoho nič.

„Samozrejme, aj ja teba a veľmi,“ povedala som jej čistú pravdu. Pozrel som sa jej do očí, z ktorých sa rinuli potôčiky sĺz. Posadil som sa a objal som ju tak silno, ako som vládal a aby to prežila vôbec.

„Vieš, Edward, to prekvapenie čo som ti chcela povedať,“ povedala ešte roztraseným hlasom. Spýtavo som sa na ňu pozrel a čakal, čo sa bude ďalej diať.

„Pozrieš sa do tej kabelky?“ spýtala sa a ani sa na mňa nepozrela. Myslím, že preto, lebo bola nerada, keď som ju videl takú uplakanú. Myslela si, že sa to nepatrí. Veľké dievčatá neplačú. Vzal som si tú kabelku do rúk a otvoril ju. Vybral som z nej nejakú škatuľku a otvoril ju. V tej škatuľke boli nejaké zvláštne tmavomodré fotky. Lenže keď som sa prizrel bližšie zistil som, že na nich je dieťa. Pozrel som sa Bells do jej uplakaných očí. Tak to preto plakala. Hneď mi všetko došlo.

„Nič mi na to nepovieš?“ spýtala sa ma a nahodila spýtavý pohľad. Asi čakala, že to odmietnem, ale to určite nie.

„Milujem ťa a vezmem si ťa hneď ako to bude možné. Naše dieťa bude vyrastať v kompletnej rodine. Sľubujem ti, že ťa nikdy v život neopustím,“ povedal som jej a znova som ju objal. Pozrel som na naše dieťa ešte raz. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude, keď som si uvedomil, že budem otcom. A hlavne, že Bells bude mama. Nevedel som si to predstaviť. Ako sa bude chovať k nášmu dieťatku.

„Bells, nevieš, čo to bude?“ spýtal som sa jej prosebným tónom. Pozrel som na ňu a ona sa usmiala.

„Budeme mať dievčatko,“ povedala s pýchou v hlase. Vedel som, že z Belly bude tá najlepšia matka aká môže byť. Naše dieťa bude milované.

„Chcem, aby sa volala Carmen. Po tvojej matke,“ povedala potichu. Moja mama mala Bellu hrozne rada a vždy jej všetko dopriala, tá bude taká šťastná, že sa asi aj rozplače.

„Ďakujem Bells. Ideme im to oznámiť?“ spýtal som sa radostne. Mama sa asi zblázni, keď to bude počuť. Tá bude taká šťastná. Pozrel som sa na Bellu a ona prikývla. Pozbierali sme si veci, obliekli sme sa a znova nastavili sedačky tak, ako majú byť. Vzadu sme trocha poupratovali a sadli si dopredu. Naštartoval som a vyrazili sme domov oznámiť tú šťastnú správu. Začalo pršať.

Šli sme okolo pol hodiny, keď som zistil, že matka pôjde o chvíľku spať, tak som ešte zrýchlil. Pozrel som sa na tachometer a videl som, že idem 220km/h. Zo zákruty sa na nás vyrútilo auto a ja som za zníženej vyditeľnosti pribrzdil a dostal šmyk. Snažil som sa ešte udržať volant, ale márne, auto do nás nabúralo v plnej rýchlosti do boku, kde sedela Bella. Ona plače, ale už jej nepomôže nič.

„Edward!“ zvýskla mama keď som sa pokúšal rozlepiť oči. Ako sa tak stalo, videl som len uplakané tváre, ktoré sedeli okolo mňa.

„Kde je Bells?“ spýtal som sa rýchlo, pretože by to bolo zvláštne. Cítil som taký strašný pocit, akoby niečo zo mňa chýbalo.

„Edward,“ povedala mama a rozplakala sa. Hneď som vedel, o čo ide. Do môjho mozgu sa naliala krv a nemohol som rozmýšľať. V mojej hrudi sa ozývalo pochabé bitie, ktoré už nikto nepotreboval. Hučalo to ako sirény. Otvoril som oči a začal som plakať, kričať, revať a nedalo sa ma vôbec utíšiť. Myslel som len na ňu a chcel som ostať sám.

„Všetci zmiznite!“ kričal som na plné ústa a slzy mi tiekli po tvári prúdom.  Spomínal som na svoju Bells a to malé, o ktorom ešte nikto nevedel. Len ja a ona. Otvoril som dokorán oči a zazrel tašku, ktorú mi priniesla matka aj s mojimi vecami. Vedel som, čo mám na jej boku. Bola tam zbraň pre každý prípad. Moje ruky mokré od sĺz rozopínali zips a vybrali z tašky devinu. Moje nechty sa zaryli do mojej pokožky na tvári a znova som začal kričať od bolesti za stratou milovanej osoby. A ja už len plačem nad jej mŕtvym telom, ktoré som tak miloval. Zbraň som si priložil ku spánkom a zaziapal, aby to počula aj ona tam hore.

„Milujem ťa Bells! Ale keď nemám teba, môj život nemá cenu! “ zakričal som. Do izby vtrhla moja matka s uplakanou tvárou a už nebolo počuť nič iné, len prudký výstrel.

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Bez teba môj život nemá žiadnu cenu...: