Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bella, ďakujem, že si

28.06.2010 (12:00) • Kekike1 • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1869×

Bella:

Ležala som na posteli a čakala na Edwarda. Edward bol na love s Alice a Rose. Potrebovali to. Celé mesiace tu už strávili pri mne a snažili sa prísť na to, prečo tak hrozne chudnem. Doslova to zo mňa opadáva. Nič mi nechutí. V poslednom čase mi to dokonca aj smrdí. Cítim ako slabnem. Každým dňom je to horšie a horšie. Moje drahé bábätko ma pripravuje pomaly o všetky moje sily. Akoby na zavolanie sa ozvalo. Slabučko ma koplo do bruška akoby vedelo, že mi to hrozne ubližuje. Tehotná som už bola osem mesiacov. Takže, každou chvíľkou môžem rodiť.

„Zlatko, mamička je hrozne unavená,“ povedala som môjmu bábätku rozospato. Usmiala som sa, aj keď som na to potrebovala veľa síl. Nemôže byť nič krajšie ako malé dieťa. Len dúfam, že sa bude podobať na Edwarda. Živo si ho viem predstaviť.  Bude mať krásne bronzové vlasy, ktoré mu budú prekrásne kontrastovať s jeho hebkou, bielou pokožkou. Jeho očká budú mať hnedú farbu čokolády po mamičke a určite bude mať v líčkach jamky. Nad takýmto niečím, by som dokázala myslieť aj niekoľko dní v kuse.

„Miláčik, spíš?“ ozvalo sa mi za ušami a som nadskočila. Kto ma to kradne z premýšľania? Na perách sa mi rozžiaril úsmev a otočila som sa na svoju lásku.

„Nie. Len premýšľam.“ Pozrela som sa mu do tých jeho prekrásnych zlatých a očí a skoro som sa začala topiť. Za ne by som dokázala aj vraždiť. Edwarda milujem z celého svojho srdca. Lenže, niečo mi stále chýba. Škoda, že neviem prísť nato, že čo. Mala som taký pocit, že sa znova na mňa upierajú všetky oči Cullenovcoch. Bolo mi mizerne. Časté zmeny nálady mnou prechádzali každý deň. Pomaly som si na ne začala už zvykať. O niekoľko sekúnd mi začali klipkať oči a pomaly som sa odkladala do ríše spánku. Po niekoľkých minútach som začula hlasy ale nemohla som otvoriť oči. Alebo skôr nechcela. Aspoň raz môžem počúvať ich rozhovory a trocha ich dobehnúť.

„Pozri sa na ňu. Takto to dlho nevydrží. To dieťa ju chce zabiť a ty o tom dobre vieš. Prečo ju nepresvedčíš, aby si ho dala vziať? V jej tele sa chce vyvinúť mladý poloupír. Čo si myslíš, je to Bella schopná prežiť?  Ja viem, že tebe o Bellu ani nejde. Tebe ide len o to dieťa. Chceš mať v rodine malé bábo ale za cenu toho, že Bella umrie?“ rozzúreným hlasom som počula hovoriť Emmetta. Mala som pocit, že ma po hlave hladká Rosalie. Nebolo to také extra príjemné ako s Edwardom ale trocha ma to ukludňovalo.

„Emmett, prosím ťa. Bella je silná. Ona to zvládne. A keby nie tak Edward jej pomôže stať sa upírkou. Je to jednoduché. A určite by som Isabellu nepresvedčila nech si to dá vziať. Ona by to neurobila. Ako ani iná matka, ktorá miluje svoje dieťa. Neurobím to a ty to dobre vieš. A ani sa od Belli nepohnem. Pokúsiš sa urobiť niečo, aby si mohol odo mňa Bellu odlákať, poviem jej všetko čo by ste chceli. Že jej to chcete vziať lebo sa nemôžete pozerať na to ako trpí. A ako vlastne viete, že trpí? To vie len ona. A ešte si nesťažovala.“ Začala som pomaly rozmýšľať o čom tak živo debatujú. Naraz mi všetko doplo. Oni ma chcú pripraviť o môj malý pokladík. To im nemôžem dovoliť. Nasilu som otvorila oči a vyvalila ich na nich. Keď si to uvedomili na tvárach sa im hneď zmenil výraz na úplne normálny. Akoby sa nič nestalo a mne sa to len snívalo. Ale ja sa nenechám oklamať. Zistila som, že v tejto rodine môžem veriť iba Rose a sebe samej. Dokonca aj Edward, ktorého to dieťa bude to chce urobiť.

„Čo si sakra o sebe myslíte?“ povedala som dosť zdravo na to, aby konečne brali do úvahy aj to, že mám svoj vlastný rozum. A komu sa nepáči tak nech sa do toho nestará.

„Bella, stalo sa niečo?“ pribehol ku mne Edward a začal si ma obzerať na všetky strany.

„Mne sa nič nestalo. To len vy máte všetci so mnou problém. Ak sa ti nepáči, že pod svojím srdcom nosím tvoje dieťa, pokojne môžem odísť s tohto domu niekde preč. Je mi to jedno kde,“ povedala som, nahodila odhodlaný vyraz a prižmúrila oči. Ak by bolo treba tak urobím to čo mi práve pred chvíľkou vyšlo z úst. Na Edwardovej tvári sa zjavil trpký výraz.

„Bells, to nemyslíš vážne. To mi predsa nemôžeš urobiť,“ pozrel sa na mňa potom šľahol očami po Rose a Emmettovi. Dokonca som sa ho aj trocha zľakla. V jednej sekunde mi do nosa udrela perfektná vôňa. Išla som sa zblázniť. Dokorán som otvorila oči a snažila sa zistiť čo tak prekrásne vonia. Edward sa na mňa len bláznivo pozeral a čakal na moju reakciu.

„Ja... ja... cítim niečo úžasné. Čo to je?“ spýtala som sa odrazu hladná ako vlk. Edward sa na mňa vydesene pozrel a nadýchol sa, aby zistil čo to je. V jeho očiach sa odrazu zablyslo a ja som si začala ohrýzať spodnú peru.

„Zlato, je ti dobre?“ spýtal sa ma trocha hystericky. Esme vyšla z kuchyne, v ktorej sa tá nádherná vôňa nachádzala a spokojne sa usmiala.

„Aspoň vieme, čo Bella bude piť,“ povedala so širokým úsmevom. pozrela som sa na ňu a tiež som a trocha usmiala. Síce mi ešte moc nedochádzalo čo to tak pekne vonia. Nechala som to tak a robila som sa, že všetkému úplne dobre rozumiem. Pozrela som sa do Edwardovich vydesených očí a čakala čo povie. Dobrú minútku nič nehovoril tak som začala ja.

„Edward, je mi úplne jedno, že vy mi chcete to dieťa vziať ja ho nedám. To ma radšej zabite.“ Odvrátila som od neho pohľad. Cítila som ako sa mi do očí derú slzy a nedá sa to zastaviť. Edward ma chytil za bradu a zdvihol ju hore k svojej tvári. Dal mi malý boštek na ústa a v tom sa do obývačky nahrnula Esme aj s veľkým podnosom.

„Ako ťa to napadlo?“ spýtal sa jej Edward tak ticho, že normálny človek by to počuť nemohol. Lenže ja nie som normálny človek ale matka poloupíra, ktorý sa vo mne snaží vyvinúť. Esme sa na neho len usmiala a podala podnos predo mňa. Pozrela som sa čo sa na ňom nachádza a skoro som skolabovala. Na podnose sa nachádzal krvavý steak. Vyvalila som oči a snažila sa rozmýšľať pozitívne. Ak to moje dieťatko potrebuje k svojmu rastu tak to zjem. Nemôže to byť také strašné, keď mi to tak kruto vonia. Zhlboka som sa nadýchla a do obývačky sa prirútil celý roj upírov. Vzala som do jednej ruky vidličku a do druhej nožík. Pomaly som odkrojila kúsok steaku a dala si ho do úst. V tom sa do hrdla vydral vzlyk taký silný, že by mi mohlo aj vyprázdniť žalúdok. A tak sa aj ozval. Všetci sa na mňa usmievali a boli radi, že mi to chutí. Aspoň niečo, keď už nie ľudská strava. Bábo si bude vyberať čo sa jemu páči. Dojedla som a uložila sa naspäť do deky. Bola príjemne vyhriata a s splním bruškom sa mi bude skvele spať. Slastne som si olízala pery a zatvorila oči.

Prebudila som sa na buchnutie dverí. Do dverí vletel Jacob a začal strašne vyvádzať. Zhlboka som sa nadýchla a v podbrušku som ucítila hroznú bolesť. Trpko som zavyla a snažila sa rýchlo posadiť. Moc mi to nevyšlo a tak som sa len naspäť zrútila. Moje ústa sa krivili do čudesných tvarov a ja som kričala od bolesti. Každý chvíľku prišiel nový a nový hrozný kŕč. Všetci z izieb zleteli dolu a vystrašene sa na mňa pozerali. Edward pribehol ku mne a snažila sa mi nejako pomôcť.  V jeho očiach som videla veľkú bolesť. Bol s toho hrozne zničený. Vyzeral akoby to prežíval so mnou.

„Carlisle!“ Edward ma vzal do náručia a viedol ma hor do nejakej ošetrovne. Po schodoch sa mi urobilo hrozne nevoľno a ja som nemohla ani dýchať. Odrazu ma naplo a vyvracala som všetko čo som dnes zjedla. Takže, steak. Slabo som sa pozrela Edwardovi do očí.

„Milujem ťa,“ povedala som a snažila sa vyčariť na perách úsmev. Ale nejako to nešlo. Takže som vyzerala ako nejaký postihnutý klaun.

„Nebojsa, dám na teba pozor. Nič sa ti nestane,“ povedal Edward ustráchane. Položil ma na nejaké ležadlo čo si už stihli zariadiť. Predsa len sa toto dalo už každou chvíľkou čakať, tak boli už skvelo vybavený.

„Verím ti,“ pošepla som v ďalšom prívale kontrakcii. Nepohodlne som si ľahla a uvidela som Carlislea ako sa prezlieka do bieleho plášťu.

„Edward, bolo by lepšie keby si tu nebol. Bella bude veľmi krvácať,“ povedal ustarostene. Ale Edward sa nedal a ostal tu. Pre istotu mu ani nič nepovedal. Carlisle pribehol ku mne a snažil sa mi pomôcť tým, že ma nadopoval niečím proti bolesti. Musela som uznať, že to bolelo trocha menej ale stále som to prežívala veľmi zle. V priebehu troch sekúnd sa objavila ďalšia kontrakcia a ja som už nemohla ani dýchať. Bolelo to ešte viac ako doteraz.

„Tlač!“ prikázal mi Carlisle a ja som ho poslúchla. Zatlačila som z celej svojej sily a zahryzla sa do nejakej utierky, ktorú mi podal Edward. toto sa dookola dialo niekoľko desiatok minút, kým mi konečne nepovedali, že už vidia hlavičku. Vtedy som dostala celkom nový príval energie a posledný krát som prudko zatlačila. Vtedy vyšlo z môjho tela dieťa, ktoré som tak túžobne očakávala. Edward ako hrdý otecko prestrihol pupočnú šnúru a ja som ešte musela vytlačiť placentu. O niekoľko minút som už svoje dieťa držala v náručí. odraz ma pichlo niečo, niekde v oblasti hrudníka a ja som začala prúdom krvácať z nosa uší a dokonca som začala roniť aj krvavé slzy. Edward sa zľakol zobral si dieťa do náručia a ja som si vtedy spomenula, že ani neviem čo to je. usmiala som sa na Edwarda a už som vedel, že toto nedopadne dobre. Mala som zlý pocit, že toto je posledný krát čo ho vidím.

Edward:

Videl som Bellu s naším synom v náručí. ako sa na ňu len podobal. Jej hnedé čokoládové oči sa na neho láskyplne pozerali. Lenže naraz sa to všetko pokazilo. Vydeseným pohľadom som pozoroval ako sa Belle s očí, uší a nosa hrnie krv. Vyzerala ako porcelánová bábika. Šmahom ruky som vzal malého na ruky a rýchlo zavolal Carlislea nech okamžite príde k Belle. Bežal som dole a položil som malého na sedačku, kde boli všetci. Otočil som sa a znova som vybehol hore k Belle. Mala zatvorené oči a nepočul som jej srdce.

„Edward, teraz alebo už nikdy,“ povedal a ukázal smerom k môjmu anjelovi. Vyzerala ako mŕtva mal som na to už len sekundy. Jej srdce už ani počuť nebolo. Pribehol som k nej a moje zuby prešli cez jej hebkú pokožku presne do tepny. V malej chvíľke som sa aj odtrhol. Čakal som na to, že sa jej srdce zasa roztlčie ale márne. Čakal som tam niekoľko minút, potom hodín. Nič. Nedokázal som si to pripustiť. Bella nemôže byť mŕtva. To nie je možné. Sadol som k nej na posteľ a začal som prosiť Boha o zázrak. Stále nič. Bol som ako v tranze. Nemohol som už urobiť nič. Pozrel som jej do tváre. bola biela ako ja. žiadne známky života, nič. Jej milované dieťa po ktorom tak túžila sa jej narodilo ale ona musela zomrieť. To sa nemalo stať. Mal som tu prísť rýchlejšie. Nie vtedy, keď už bolo neskoro. Ani nepočítam čas, ktorý som tu presedel. Možno to boli aj dni ale nikto ma radšej nechcel rušiť. Vzal som Bellinu ruku do svojej a jemne ju pohladkal. Pobozkal som jej ju a jej odpadol palec. Bol som tu už asi moc dlho. Postavil som sa pobozkal ju na pery a odišiel. Mal som chuť prevrátiť všetky stromy v okolí sto kilometrov. Bol som úplne ako v tranze. Prišiel som o to čo ma ešte držalo pri živote. A to bola moja láska k Belle. Lenže, ona je teraz mŕtva a ja som to zapríčinil. Určite tu je teraz niekde s nami. Pozerá sa na nás a dáva pozor ako anjel strážny. To jediné by ona mohla byť. Zišiel som dolu schodmi a tam nikoho. Poobzeral som sa po dome a všetkých som ich našiel v kuchyni. No, skoro všetkých.

„Kde je Rose, bábo a Carlisle?“ spýtal som sa podozrievavo. Esme sa na mňa vrhla a začala ma prosiť o odpustenie. Chytil som ju za ramená, aby sa trocha ukľudnila.

„Čo sa tu stalo?“ spýtal som sa ešte raz. Pozrel som sa na Esme, ktorá vyzerala byť úplne zničená. Poobzeral som sa a zazrel som Emmetta, ktorý vyzeral byť duchom úplne neprítomný a v kúte vzlykal. Pozrel som sa na Alice a Jaspra tí jediný boli spolu. Vyzerali byť taký šťastný ale zároveň smutný.

„Rose a Carlisle si vzali tvojho syna a utiekli. Nemáme potuchy kam. Carlisle mi nechal dopis, v ktorom píše o tom ako vždy túžil po dieťati ale vedel, že ho nikdy nebude mať, tak ušiel s Rose. A Rose nechala Emmettovi list, že ho už nemiluje a chce byť len s tvojím synom. Že to je všetko po čom kedy túžila a vedela, že ty by si jej ho dobrovoľne nenechal, tak musela s ním utiecť,“ povedala Esme a rozvzlykala sa mi v náručí.

„Je mi to všetko ľúto. Hrozne. Veľmi sa vám ospravedlňujem, že to dopadlo takto a to len kvôli mne. Pozrel som sa po celej svojej rodine alebo na to čo mi z nej ešte ostalo.

„Takto to neostane. Môjho syna si nedám. Aj keď viem, že za to môže ale je to to jediné čo mi ostalo po mojej Belle. A ja si ho vezmem späť,“ povedal som rozhodným hlasom.

„Edward, mi s Jasperom sa k tebe pripojíme. Mali sme Bellu veľmi radi a nechceme, aby jej a tvoj syn nepoznal svojich milujúcich rodičov. Pretože vy dvaja ste boli pre seba ako stvorený ale všetko sa vám zrútilo. A keby len vám. Zrútila sa celá rodina. Treba, aby sme urobili to čo s od nás bude očakávať,“ povedala Alice aj za Jaspera. Veľmi dobre viem ako sa mali Alice s Bellou radi. A dobre viem aj to, že Alice bude Bella veľmi chýbať tak ako mne.

„Edward, pomstím sa Rose. Milujem ju a toto som si od nej nezaslúžil. Je úplne zaslepená dieťaťom, ktoré nikdy nebude patriť jej. Pomôžem ti s tým, aby sa spamätala a vrátila ti ho dobrovoľne,“ povedala Emmett so smútkom v očiach.

„Pomôžem ti aj ja Edward. Si môj najstarší syn a veľmi ťa ľúbim. Nedovolím, aby ti niekto takto ubližoval. Ublížili ti už dosť. Ale ty si to nezaslúžiš. Spoľahni sa na mňa,“ povedala Esme a konečne sa na jej tvári objavil nečakaný úsmev. Bol som veľmi rád, že mi pomôžu. Keby nie ich, tak sa asi zbláznim.

„Tak poďme,“ povedal som a otvoril vchodové dvere, cez ktoré všetci prešli von.

„Alice, kde sa asi nachádzajú?“ Obzrel som a po okolí či nezachytím niekde ešte ich pach.

„Myslím, že nie ďaleko. To prostredie, ktoré tam bolo poznám. Pripomínalo mi to ako Seatel,“ povedala a nežne sa pozrela na Jaspera. Keď som ich tak pozoroval, pripadal som si ako piate kolo na voze. Ako je možné, že niekto môže byť šťastný a niekto nie? Urobil som niekomu niečo? Stále mi tieto slová hučali v hlave. Rozbehol som sa do garáže a zistil som, že mi tam chýba auto. Sakra! Nechal som si ho v oprave. Vzal som Rosalin červený kabriolet, ktorý nemohla použiť na cestu s dieťaťom. Chvála bohu. Teraz jej ho môžem roztrieskať. Vyšiel som ním pred dom, aby mohli všetci nastúpiť. Emmett si sadol ku mne dopredu a Esme dozadu k Jasperovi a Alice. Pozoroval som ju ako sa snaží čo najnenápadnejšie pozerať na Alice a Jaspra. V jej myšlienkach som vyčítal, že jej Carlisle veľmi chýba.

V Seatli sme sa ocitli veľmi rýchlo dokonca ešte rýchlejšie ako obvykle. Ani som nezaznamenal, že som šiel tak veľmi rýchlo.

„Alice presnejšie by sa nedalo?“ spýtal som sa jej váhavo.

„Sú v hoteli Lacrosa,“ povedala neisto. Znova som naštartoval auto a vyrazil na cestu k hotelu, kde by sa mali zdržiavať. Hneď ako sme dorazili, vystúpil som z auta a rozbehol som sa dnu. Na recepcii som zastal.

„Prosím vás,  je tu niekto ubytovaný pod menom Cullen?“ spýtal som sa prosebným hlasom. Recepčná sa na mňa prenikavo usmiala a skoro sa jej podlomili kolená. Pozrela sa do počítača na rezervované miesta.

„Samozrejme. Carlisle Cullen so svojou ženou Rosalie,“ povedala veľmi úctivo. Asi jej dostatočne zaplatil.  Keby počula Esme ako oslovila Rose tak by ju zabila namieste. Esme si na takéto veci hrozne potrpí.

„Ktorá to je izba?“ spýtal som sa ešte na jednu informáciu.

„25, lenže akurát som sa dozvedela, že sa pred desiatimi minútkami odhlásili z hotela,“ povedala veľmi smutne.

„Ako je to možné, veď ich ešte máte zapísaných nie?“ spýtal som sa trocha podráždene.

„Áno, ale odhlásili sa teraz po telefóne.“ Pozrel som na ňu vražedným pohľadom až nadskočila. otočil som sa a odišiel naspäť k autu.

Rosalie:

Edward ešte určite sedí pri mŕtvej Bella a ja tu s mojim synčekom prežívam krásny výlet. No a zabudla by som na Carlislea. Keď som odchádzala, vylial mi svoje srdce a povedal, že chce ísť so mnou, pretože Esme už neľúbi a chce mať dieťa. Tak som ho teda vzala zo sebou. Emmett ma dokázal naštvať ako ešte nikto iný. Niekedy dávno som ho milovala ale teraz už nie. Predsa len. Môžem mať takého chlapa akého len budem chcieť mať. Alicine porshe bolo dosť rýchle na to, aby sme im zdrhli. Nemohla som si vziať svoj kabriolet, pretože nie je vhodné pre dieťa. Mohlo by samu niečo stať. Vyrazili sme do hotela Lacrosa. Prenajali sme si tam veľkú, priestrannú izbu a malého som dala odpočívať. Ešte som sa nezamyslela nad tým, že aké mu dám meno. Bolo by krásne keby mal meno Ian. Veľmi sa mi k nemu hodí. Pozrela som sa n Iana a usmiala sa naň. O niekoľko hodín som sa dozvedela, že tu má namierené Edward aj s jeho rodinou. To nie je možné. Oni mi tento krásny život nepokazia. Čo by som mohla vymyslieť. Kde máme ísť aby nás neprenasledovali? Voltera. To je jediné miesto, kde nás nebudú prenasledovať a kde môžem ostať s mojím malým synčekom. Pozrela som sa do zrkadla a ostala som trocha zarazená. Materstvo mi vážne pristane. Zasmiala som sa nad svojím zmýšľaním a vybrala som sa zbaliť veci. Carlisle bol niekde na nákupoch, aby kúpil niečo Ianovi. Došiel o niekoľko minút. Pobalila som a rozhodla som sa, že sa odhlásime po telefóne. Možno ich trocha zdržíme. Objednala som taxík a nechala, aby mi odniesli všetky tašky do jeho kufra. rýchlo som zamkla izbu a poponáhľala som sa dolu. Kľúčik od izby som nechala na recepcii. Carlisle všetko zaplatil a mohli sme vyraziť na letiskovú halu. Cestou tam som Carlislovi všetko porozprávala. Môj talent spočíva  v tom, že mám skvelú intuíciu. Niekedy sa to hodí. Hlavne v takýchto prípadoch. Pozrela som sa cez okno na letisko a tak som už videla naše lietadlo, ktoré pripravovali na odlet. Potrela som sa do bočného okienka, kde som zbadala prichádzajúci kabriolet, v ktorom sedela moja bývalá rodina. Ukázala som to Carlislovi a on len zalapal po dychu.

„To nie je možné. Pridajte na plyn,“ povedal. A ja som si práve v tej chvíli uvedomila, že Alicino auto som nechala pred hotelom. Tá bude vystrájať keď sa to dozvie. Pozrela som sa na Iana a skoro si rozhrýzla peru.

Zastavili sme pred letiskovou halou a ja som sa rozbehla dovnútra. Carlisle povedal šoférovi nech nám veci dá priamo do lietadla on aj mu zato slušne zaplatil. Ľudským behom som sa rozbehla s Ianom  náručí a modlila sa, aby ma nedohonili. Rýchlo som prebehla celou halou a zastala pri odovzdávaní leteniek. Vybrala som ich z kabelky aj s pasmi.

„Do kelu!“ zahromžila som, keď som si uvedomila, že Ian nemá pas. Otočila som sa na podpätku a odišla na dámske toalety aj s Ianom. O chvíľku za mnou prišiel Emmett.

„Čo ty tu robíš,“ sykla som na neho. Emmett pokrútil očami a prišiel ešte bližšie ku mne akoby som chcela.

„Rose, miláčik. Dobre vieš, že toto čo si spravila nebolo od teba pekné,“ povedal a ja celá prekvapená som zazmätkovala.

„Emmett, ja ti dieťa dám len cez moju mŕtvolu,“ povedala som výhražne.

„Myslím si, že by som mal problém ťa zabiť po tom čo si mi urobila?“ povýšenecky sa na mňa zahľadel. A ja som si až teraz uvedomila ako veľmi mi chýbal a ako ho milujem.

„Emmett, to...“ nemohla som to vysloviť. Nevedela som či to myslel vážne alebo nie. ale ak nie tak vie sakramentsky dobre klamať.

„Rose, aj mi to dieťa a nič sa to nestane,“ povedala už mäkším hlasom. Až ma pri srdci zahrialo. Nevedela som čo mám robiť, tak som sa mu hodila okolo krku. zatvorila som oči a myslela na tie najkrajšie chvíľky v mojom živote. Samozrejme, že všetky som prežila s ním.

„Milujem ťa,“ povedala som mu a jeho výraz v tvári sa úplne zmenil. Miloval ma a nedokázal by mi ublížiť.

Edward:

Všetko sa vrátilo do normálu. Žili sme ako pred tým. Lenže bez mojej Belly. Rosalie sa udobrila s Emmettom a ten jej hneď všetko odpustil a ona sa mi aj ospravedlnila. Carlisle nám vysvetlil, že to čo urobil bolo pre naše dobro. Nechcel, aby sa stalo niečo Rose alebo malému a tak išiel s ňou. Rose si s toho nič nerobila a ja som jej už dávno odpustil. Raz v noci, keď som bol z malým na lúke, bolo to deň po tom ako mi ho Rose vrátila sa mi zjavila Bella.

„Edward,“ povedala a mne sa v očiach rozžiarili už uhasnuté plamienky.

„Bells? Si to ty?“ spýtal som sa jej. Bola neuveriteľne krásna a mala krídla ako anjel. Jej oči svietili na diaľku.

„Edward, chcem, aby si dal malému meno Carlos. Milujem ťa Edward a vždy budem pri tebe stáť. Aj pri malom. Postaraj sa mi o neho a uvidíš, že sa ešte stretneme,“ usmiala sa na mňa a zmizla mi. Ani som jej nestihol povedať, že ju aj ja milujem. Milujem ju a navždy to tak ostane. Vždy bude v mojom srdci hrať tú hlavnú postavu. Umrela a moje srdce s ňou. Ale som presvedčený, že raz ju s Carlosom nájdeme a už ju nepustíme.

Koniec

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, ďakujem, že si: