Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Auto lásky

26.02.2012 (16:00) • lolalita • FanFiction jednodílné • komentováno 67× • zobrazeno 7315×

Charlie pracoval vo svojej autodielni až do noci. Nejaký pracháč mu sem priviezol Aston Martin, robený na objednávku a k tomu s manuálnou prevodovkou. Krásavci si kúpia drahú hračku s manuálom a nevedia ho používať. Charlie tieto opravy nenávidel. Motor zaliaty v plaste a takmer žiadne miesto na kľúče a ruky. Tak to aspoň hovorieval. Mal rád klasické, staré, dobré autá. Robila som účtovníctvo a ani som si nevšimla, že je už takmer jedenásť v noci. Doniesla som mu do dielne šálku kávy. Práve zložil zo zdviháka toho Astona. Pobúchal po kapote.

„Pekné, však?“ šepol.

„Mašina,“ zaškerila som sa. „Ideme už domov?“ Do tónu svojho hlasu som pridala poriadnu dávku naliehavosti.

„Mám tu ešte Mustanga a ten musí byť do rána hotový. Škola stojí peniaze, zlatko,“ povedal tým svojím poučným tónom a ja som previnilo sklopila oči.

„No tak, Bella. Ja som rád, že chodíš na vysokú. Mama by bola hrdá. Choď domov a vyspi sa.“ Usmiala som sa na ocka a pobozkala ho. Čo mama umrela, išiel sa pretrhnúť, aby mi dal všetko a naozaj mi všetko aj dával. Kúpil mi aj auto. No, nebolo to celkom auto, ale staručký nákladiak. Ja som ho milovala, keď, samozrejme, išiel.

„Pozrel si sa mi na môjho tátoša?“ Charlie sa chytil za hlavu. Samozrejme pri tom zhone, chudák, zabudol.

„Zlatko, zabudol som a vlastne ani nestihol. Mám nápad. Vezmi toho Astona. Aj tak sa na ňom treba previesť, aby som vedel, či je už prevodovka v poriadku. Ak nie, budem ju musieť celú vymeniť. Neviem, čo s ňou to chlapčisko robilo, ale dala mi zabrať,“ povedal s úsmevom. Neveriacky som sa na neho pozrela.

„To mám ísť domov na tom žihadle?“ Charlie sa zasmial. Nebolo treba dvakrát ma núkať.

Schmatla som elektronický kľúč a vkĺzla na kožené sedadlo. Som milovník zvierat, ale tie poťahy z teľacej kože boli hebunké ako hodváb. To auto neskutočne voňalo čistotou, ako nové. Vyštartovala som a rezala zákruty ako žiletka. Na takom živom stroji sa inak jazdiť ani nedá. Bola som na okraji mesta. Na ulici už takmer nikto nebol, teda až na nejakého trapáka, čakajúceho na taxík na stanovišti taxy služby.

Preradila som do štvorky, keď niečo zaškrípalo. Pre istotu som zastavila a niekoľkokrát zošliapla spojku. Charlie nebude rád. Tú prevodovku bude musieť asi vážne vymeniť. Zodvihla som pohľad a prekvapene sa zaborila do sedačky. K okienku sa niekto skláňal. Stiahla som ho a pozrela do tváre toho naj sexy chlapa na svete. Vyzeral dokonalo. Medené vlasy mal rozcuchané na všetky strany. Bol to ten trapko, čo na konci civilizácie čaká na taxík.

„Asi si ma nechcela zviesť, čo?“ povedal s úsmevom. Mala som pocit, že odpadnem. Ten hlas hladil ušné bubienky. Nevyzeral ako masový vrah, aj keď s tou tvárou by som vzala asi aj toho vraha.

„Kam ideš?“ opýtala som sa na oko uvoľnene.

„Za mesto,“ šepol a prezeral si auto skoro do pol pása strčený v okienku spolujazdca.

„Naskoč!“ Nezvyknem to robiť, ale ten chalan bol fakt na zožratie. Opatrne nastúpil a zavrel dvere. Otočil sa ku mne a natiahol ruku.

„Edward,“ šepol a nádherne sa usmial.

„Bella.“ Podala som mu ruku a trocha ňou mykla.

„Si studený,“ šepla som. „Už na taxík čakáš dlho, že?“ Usmiala som sa a zapla topenie. Pozrel sa po interiéry.

„Čo je to? Ferrari?“ opýtal sa a ja som pretočila oči. Tak toto by povedal len totálny antitalent. Pomýliť si Ferrari s Astonom? Zachovala som si vážnu masku.

„Aston Martin,“ šepla som pokojným tónom.

„V živote som také nevidel.“ Obdivne zodvihol obočie. Celú cestu sme sa rozprávali a ja som ho odviezla až pred obrovitánsky dom. Vystúpil a prešiel k môjmu okienku.

„Môžem ťa pozvať na kávu, za to zvezenie?“ opýtal sa a ja som horlivo prikývla. „Zajtra?“

„Dobre. Tak zajtra,“ šepla som. Chvíľu sa na mňa pozeral.

„Vzal by som ťa do jednej krásnej kaviarničky na útesoch, ale nemám momentálne auto,“ povedal trocha zahanbene.

„To je dobré, ja mám. Vyzdvihnem ťa,“ povedala som trocha nedočkavo a v duchu som sa pokúšala upokojiť. Reagujem ako decko. Pokrivene sa usmial.

„O šiestej?“ Prikývla som a ešte som mu zamávala. Keď som šla domov, došlo mi, že som sa správala najskôr dosť neuvážene. Očividne sa mu to žihadlo páčilo viac, než ja. Čo by sa aj takému krásavcovi mohlo na mňa páčiť. Nie len chlapi balia ženy na autá, ale platí to aj opačne. Som zvedavá, ako by Edward zareagoval, keby som došla na svojom nákladiačiku.

Ráno som auto odviezla do dielne. Otec zostal spať v garáži a určite nespal, ale robil až do rána.

„Ako šľapalo autíčko?“ opýtal sa, keď som Astona odparkovala nad kanál.

„Drhlo sa na štvorke.“ Charlie sa pohladil po trojdňovom strnisku. Okamžite ho bral naspäť na zdvihák. Večer som nervózne pozerala na hodinky. Bolo už päť. Vymýšľala som fintu, ako dostať Astona na cestu aj tento večer.

„Charlie, nemohla by som si dnes zobrať znova Astona? Moje auto si zas nestihol, že?“ šepla som. Charlie sa usmial. Nezdalo sa, žeby mal nejaké podozrenie.

„Dobre. Keď sa bude stále drhnúť, tak ju vymením už definitívne vymením. Budem tomu chlapovi musieť zavolať, že sa to pekne predraží. Za to, čo stojí prevodovka, by si mala školné na celý rok.“ Keď takto polemizoval, prišlo mi trápne, pýtať ešte aj peniaze. Trocha som sa zarazila a on zodvihol obočie. Otieral si ruky do špinavej handry.

„Čo je?“ Nechápavo kývol hlavou.

„Charlie, potrebovala by som aj nejaké peniaze,“ šepla som a pozrela do zeme.

„Vezmi si z pokladne, ale stiahnem ti ich z výplaty.“ Radostne som sa usmiala a skočila mu okolo krku. Rýchlo ma odtláčal, aby ma nezašpinil. Bol to najlepší otec na svete.

V kancelárii som sa primaľovala a išla som vyzdvihnúť toho krásavca. Edward ma čakal pred domom a obratne naskočil do auta. So širokým úsmevom sa ku mne nahol a jemne ma pobozkal na líce. Zostala som prekvapene pozerať a aj on sa zarazil. Vyzeralo to, že to neplánoval a o to viac sa mi to páčilo.

„Prepáč. Niekedy sa správam ako dieťa. Ja som sa na dnešok tak veľmi tešil. Nevedel som sa dočkať,“ chrlil zo seba nadšene a podal mi malú škatuľku.

„Čo je to?“ opýtala som sa.

„Bol som v meste a šiel som okolo obchodu s autodoplnkami. Veľmi ma to upútalo. Myslel som, že by sa ti to mohlo páčiť,“ šepol a nadšene čakal, až to otvorím. Bola to kľúčenka v tvare srdiečka a znakom Astona.

„Na prvom rande sa dávajú darčeky?“ Zasmiala som a aj on sa milo usmial.

„Máme rande...“ šepol, akoby to konštatoval. Ja som sa v duchu modlila, aby to nebola sarkastická otázka.

Išli sme do tej kaviarne a cestou ma nadšene navigoval. S Edwardom som prežila nádherný večer. Smiali sme sa a rozprávali, akoby sme sa poznali roky. Bolo to rande a to dokonalé. Keď sme odchádzali, podržal mi dvere a ja som sa postavila na špičky a vtlačila mu bozk. Bol to neobratný pokus a ani veľmi nevyšiel. Zrazili sme sa nosmi a len som sa mu otrela o pery. Bol dosť prekvapený, ale nič nepovedal.

Prešli sme k autu. Cítila som sa trocha trápne, no on ma opatrne otočil a nahol sa k mojim ústam. Jemne sa otrel perami o môj nos a potom sa vpil do mojich pier. Cítila som sa úplne omámene. Objala som ho okolo hrdla a nechala sa unášať. Boli to tie najúžasnejšie bozky môjho života. Udýchane sa odo mňa po pár sekundách odtiahol a zastrene niečo zamumlal. Bolo mi to ale jedno, lebo som si momentálne pripadala ako héliový balónik na špagátiku. Vznášala som sa.

Keď som ho odviezla domov a on ma znova pobozkal, tentokrát na rozlúčku, zatočila sa mi hlava. Bolo to spôsobené tým, že som sa najskôr zamilovala. Keď som prišla domov, spadla som do perín so širokým úsmevom a motýlikmi v bruchu. Prvýkrát v živote som sa zamilovala. Pred očami som videla len jeho tvár a bola som ako v sne.

Ráno som urobila otcovi raňajky. Konečne spal doma.

„Kde si včera bola?“ opýtal sa, keď som mu na stôl položila tanier s pripálenými vajíčkami. Aj za tie vajíčka mohol Edward.

„Mala som rande,“ šepla som.

„Myslel som, že pôjdeš rovno domov. Inak by som ti to auto nedal. Volal jeho majiteľ a pýtal sa, kedy bude opravené. Povedal som mu, že bude dnes večer.“ Keď to môj otec dopovedal, vyvalila som oči. Sľúbila som Edwardovi, že dnes pôjdeme na vyhliadku za mesto. Nie je nič romantickejšie než tma, rozžiarené mesto a hviezdy. Zatvárila som naozaj tragicky.

„Netvár sa tak, Bella,“ napomenul ma otec. „Opravil som ti včera tvoje auto, čiže nemusíš chodiť pešo,“ povedal a povzbudivo sa usmial. Keď som si predstavila, že prídem po Edwarda na starom nákladnom aute, z ktorého sa olupuje farba, striaslo ma. Dá mi rýchle zbohom, napadlo mi. Doslova som sa toho desila.

S otcom sme šli do dielne. Vzala som mobil a vytočila Edwardovo číslo. Otec zatiaľ naplno pracoval na tom dokonalom aute, ktoré ma dnes má opustiť. Telefón poriadne ani nezazvonil

„Ahoj, kráska,“ šepol zamatový hlas..

„Ahoj, ja ti volám, že dnešok budeme musieť zrušiť. Nemám auto,“ povedala som roztržito a dúfala, že sa dohodneme na stretnutí v meste a bez auta. Chcela som ho vidieť. Potrebovala som ho znova pobozkať.

„To nevadí. Budem mať dnes auto. Prídem po teba,“ povedal uvoľnene a ja som sa šťastím zachvela.

„To je skvelé,“ vydýchla som si.

„Čo sa stalo s tvojim Astonom?“ opýtal sa trocha roztržito a na môj vkus trocha zvláštne.

„Vieš, stala sa taká nepríjemnosť. Bolo zaparkované na kraji cesty a niekto mi ho nabral. Neoplatí sa opravovať,“ šepla som a dúfala, že mi uverí.

„Myslíš, že je po ňom?“ opýtal sa zarazene.

„Totálka,“ zaškrípala som zubami.

„To ma hrozne mrzí. Kúpiš si nové. Tak večer,“ povedal zvláštnym tónom a zložil. Určite si kúpim nové, keď budem mať stopäť. Vtedy si na neho možno našetrím. Vzdychla som sa a pracovala ďalej na účtoch. Po hodinke prišiel Charlie a utieral si ruky do handry. Z vrecka vybral účtenky.

„Spočítaj to. O chvíľu si prídu po Astona, tak nech je hotová faktúra.“ Prikývla som a zaúčtovala tú najmastnejšiu sumu, akú som kedy v tomto servise dala na papier. Prevodovka, ešte aj moje skúšobné jazdy si môj otecko naúčtoval. Trocha som sa nad tým pousmiala. Dala som to na papier. O pár minút sa ozval zvonček. Jasný znak, že prišiel zákazník.

„Bella! Dones faktúru a účet za Astona,“ zreval môj otec na celú dielňu. Vzala som faktúru a elektronický kľuč, z korého som ešte zložila kľúčenku od Edwarda. Keď som prechádzala okolo toho autíčka, ešte som si ho vďačne pohladila.

Charlie vykladal zákazníkovi, čo všetko urobil a vymenil. Pomalým krokom som prišla z boku k otcovi. Toho chlapíka som nevidela, lebo stál za stĺpom, ale bola som na neho celkom zvedavá. Predstavovala som si ho ako starého, úlisného mafiána. Natiahla som ruku s kľúčom a faktúrou pred seba a pozrela sa do tváre majiteľa môjho autíčka lásky. Pozrela som sa mu do očí a kľuč mi z ruky vypadol. S otvorenými ústami som hľadela do očí môjmu Edwardovi. Sucho som prehltla a Charlie sa okamžite zohol po kľúč a Edwardovi sa ospravedlňoval za moju nešikovnosť.

„Ja...“ dostala som zo seba asi po minúte a potom mi oči zaliali slzy a vybehla som z dverí dielne. V živote som sa necítila tak ponížená. Charlie za mnou nechápavo zvolal, no ja som nič nevnímala a len bežala za garáže.

Nemohla som polapiť dych. To bol úder pod pás. Hanbila som sa ako pes. Najhoršie, že som sa do neho najskôr totálne zbláznila a on sa dobre bavil na klamárke. Kolená sa mi podlomili a zviezla som sa k zemi, no ovinuli sa okolo mňa silné ruky a pritiahli ma na širokú hruď. Zalapala som po dychu. Edward sa natlačil na moje pery a hladne ma pobozkal. Keď sa odtiahol, stále som vzlykala a nechápavo sa dívala do jeho karamelových očí.

„Prečo plačeš?“ opýtal sa nechápavo.

„Lebo môj Aston je tvoj, teda, ty si... Nie, ja som... Som klamárka a...“ koktala a habkala som. Nevedela som, čo povedať. Cítila som sa trápne a tiež som bola prekvapená, že je tak pokojný. On sa celý čas díval na to, ako tvrdím o jeho aute, že je moje a nič nepovedal. On sa na mne bavil. Musel si myslieť, že som odporná klamárka. Zakrútila som hlavou.

„Prepáč,“ šepla som.

„Bella, čo ti mám prepáčiť?“ opýtal sa a pobavene mu myklo kútikmi pier.

„Vtedy som to auto išla len prebehnúť, ale prevodovka sa drhla na štvorke a tak som zastavila. Ty si sa opýtal, či ťa neodveziem. Viem, že som to nemala robiť s cudzím autom, ale páčil si sa mi a...“

„Prečo hovoríš v minulom čase? Už sa ti nepáčim?“ opýtal sa trocha ustrašene.

„Nie. Ty sa mi páčiš stále, ale ja tebe najskôr nie. Som klamárka,“ šepla som zmučene.

„Si tá najkrajšia klamárka, akú som kedy videl,“ povedal opatrne a ja som vyvalila oči.

„Vážne,“ pošepla som a Edward ma znova vzal do náručia a pobozkal. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Keď som sa odtiahla, trucovito som ho buchla do hrude.

„Prečo si mi hneď nepovedal, že je to tvoje auto?“

„Prečo si mi hneď nepovedala, že nie je?“ odpovedal mi otázkou. Začala som sa smiať.

„Tak už žiadne klamstvá,“ šepla som a Edward sa trocha zachvel.

„Budem sa snažiť, aj keď to bude ťažké, lebo ti toho musím o sebe veľa povedať.“ Jeho hlas mal v sebe zrazu niečo záhadné. Nechápala som to, ale bolo mi to ne teraz jedno. Po chvíli som si všimla, že tam Charlie stojí a nechápavo sa na nás díva. Potom potriasol hlavou a pristúpil k nám. Pozrel na Edwarda. Strnulo mu podal faktúru.

„Pán Cullen, to, že bozkávate moju dcéru, nespadá do ponuky nášho servisu, a preto vám to nebudem účtovať, ale ten zvyšok zaplatíte,“ povedal môj otec pobavene. Edward vážne prikývol.

Tak čo? Páčilo sa? Zanechajte mi tu pár riadkov, aký to na Vás urobilo dojem. Je to len jednorázovka na odreagovanie. Dúfam, že to tak budete aj brať. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Auto lásky: