Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Anjel

06.01.2010 (20:00) • DarkPassion • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 3933×

Opustila ma moja láska. Nechal ma tu samú a rozlámanú umierať bolesťou.Áno, teraz sa vydávam ale nie za toho koho milujem. Vydávam sa za Jacka. Za môjho najlepšieho kamaráta.Chcem aby bol  šťastný. Chcem aby zažil to čo ja už nikdy nezažiem. On bol ten čo ma držal pri živote ked ma môj anjel  opustil. Príde aj moja obľúbená sesternica. Sandra. Veľmi sa na ňu teším. Ako malé sme sa spolu hrávali. Bola vždy mojou oporou. Hovorili sme si všetky tajomstvá. A teraz toto.

Stojím tu v bielych hedvábnych šatách. Rozmýšlam aké by vybrala Alice. Nie! Na toto nemôžem myslieť aspoň nie dnes!

„Bella už je čas,“ kričala na mňa mama. Ocko ma čakal za dverami. Chytila som sa jeho paže a zhlboka sa nadýchla.

„Si si tým istá Bells?“ Môj ocko pochybuje? Vždy mal Jacka radšej a teraz sa ma pýta či som si istá? No toto.

„Áno!“ Snažila som sa usmiať ale vyšiel z toho iba úškľebok. Ked sme prichádzali dole nevnímala som nič iné iba môjho manžela. Znie to naozaj divne. Časom si budem musieť zviknúť. Dlho som sa pripravovala na tento osudný deň. Na to že budem musieť dať Jakovi deti. Budem ho ľúbiť. Aspoň sa budem snažit.  Ked Charlie podal moju ruku Jakovi ešte raz sa na mňa ustarostene pozrel a odpochodoval na svoje miesto vpredu. Jake sa na mňa usmial ale ja som to radšej ani neskúšala.

Celý obrad som nevnímala len poslednú otázku.

„Slečna Isabella Marie Swan beriete si tuto prítomného Jacka Blacka?“ Tikala som očami medzi oddavajúcim a mojim budúcim partnerom. Znovu som sa nadýchla a odpovedala.

„Áno.“

„Jackob Black beriete si tuto prítomnú Isabellu Marie Swan?“ myslela som že bude váhať tak ako ja no on odpovedal veľmi rýchlo a veľmi rázne.

„Áno!“

„Môžete pobozkať nevestu.“ No super. Nebola som pripravená sa s ním muchľovať pred všetkými ale budiš. Ked ma pobozkal  chcel niečo povedať ale už sa k nám rvali  hostia. Prvá mi zagratulovala mama a ocko. Mamina samozrejme plakala.

„Som na teba pyšná dcérka.“ Dala mi pusu na líčko a pustila dalších. Naposledy prišla moja sesternica.

„Bella...“ kričala.

„Ja ti tak blahoželám.“

„Dakujem. Chcem ti predstaviť môjho manžela Jacka.“ Chytila som ho za ruku a predstavila ich. No čo ma zarazilo bolo to ako sa na seba pozerali. Toto som už niekde videla. Áno  u Sama a Emily. ON... on sa otiskol v deň našej svadby. Ja... další človek, ktorý mi rozlámal srdce na 1000 000 častí.

Smutne sa mi zadíval do očí. Takže som mala pravdu. Jeho pohľad mi to potvrdil.

„Bella ja... “

„Bud ticho!“ kričala som. Plakala a jačala.  Utiekla som do svojho nákladačiku a rútila som sa na jediné miesto, ktoré ma oslobodí. Nikdy som si nepredstavovala že budem utekať z vlastnej svadby. Vždy som si ju predstavovala inak a hlavne s mojím anjelikom.  Začalo pršať a ja som vystupovala z auta. Dalej som musela pešky. Vyzula som si moje črievičky a šlapala hore. Moje srdce bolo znovu rozlámané. Tú dieru, ktorú ako tak zalepil rozvŕtal ešte viac. Už nemôžem dalej. Nechcem.

Stála som na útese a pozerala na nekľudnú vodu. Vlny sa spolu hrali. Prepletali sa. Tak ako môj život.  Stála som tam a prosila som aby toto celé bolo sen aby som ležala v anjelovej náruči a zobúdzala sa na jeho jemné bozky. Ale už to tak nikdy nebude. Nemiluje ma. Už som chcela skočiť ked som počula ten najkrajší hlas. Ten jediný, ktorý ma dokáže zachrániť. Otočila som sa no on tam nestál. Dalšia ilúzia? Chceš ma ešte stále ničiť?

„Nerob to. Ži dalej!“

„Nie Edward. Ty su môj život. Už to dalej nejde. Aj Jacke ma zradil.“

„Prosím. Ak ma miluješ tak to aspoň skús!“

„Načo.“ Už som išla skočiť  ked ma zachytili studené ruky. Ja som sa začala kmytať a kričať nech ma pustí že to chcem skončiť.

„Bella, Bella upokoj sa láska!“ Nie dalšia ilúzia? Prečo ma tak ničís. Už som to mohla mať za sebou.

„Zmizni. Nechcem už byť klamaná. Musím to skončiť. Musím. Už žiadne ilúzie!“ kričala som. Videla som iba jeho bolestivý pohľad.

„Ja nie som ilúzia. Už som to nemohol dalej vydržať. Bella milujem ťa a nikdy som neprestal. Odpusť mi.“ Neverila som tak som sa začala smiať.

„Jasné. Ty nie si ilúzia a ja nie som Isabella Marie Swan.“

Pristúpil ku mne a pobozkal ma. Drzo a vášnivo.  Je tu a ostane. Neverím. Schúlila som sa mu v náručí a plakala. Neviem ako dlho sme tu stáli.

„Edward? Prečo prečo si mi to spravil.“

„Ja... nechcel som ti ublížiť. Chcel som ťa ochrániť ale urobil som najväčšiu hlúposť.“Pomaličky prestávalo pršať. Bola som celá mokrá a premrznutá. Chcel sa držať dalej ale nedovolila som mu to. Bol tak dlho preč a mal by byť dalej odo mňa? NIKDY. Zobral ma do náručia a utekali sme k nemu domov. Nikto tu ešte nebol. Ani nepríde. My prídeme za nimi.

„Edward musím sa stať upírom.“ On len kývol. Ja som vyvalila oči. Nemyslela som že to pôjde tak jednoducho.

„To budeme riešit až ked budeš vyspatá a pokojná.“ Dala som si sprchu a stále nechcela uveriť tomu že toto celé je naozaj pravda. Že prišiel a vyslobodil ma z celého tochto blázninca. Ked som vošla do izby ležal na posteli a mal zavreté oči. Tvár ztrhanú bolesťou. Takto som ho nemohla vidieť. Sadla som si obkročmo na neho a pohladila ho po tvári. Moju ruku si pridržal a oprel si o ňu hlavu.

„Milujem ťa.“ Šepla som a už som ležala pod ním.

„Bál som sa toho že už to nikdy nebudem počuť. Že už je po všetkom.“ No celý jeho prejav som umlčala bozkom.  Bozkom našej večnosti. Našej lásky.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Anjel: