Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Angel in my mind

09.08.2010 (19:00) • Gracen • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2124×

Angel in my mind

Noc. Ako nádherne toto slovo znie. Ulice utíchnu, zhasnú sa svetlá a ľudia sa nechajú unášať do ríše snov. Konečne majú šancu žiť vo svojom vymyslenom svete a zabudnúť na realitu. Končí sa jeden deň a druhý začína. Nikto ale nepremýšľa nad tým, čo bude zajtra. Tento čas je len ich. Mestečko je tiché. Ulicami sa tiahne tma a v túto dobu nájdete jedine ulice také, aké boli kedysi. Keď ešte neboli pouličné svetlá a v mestách po zotmení nikoho nebolo.  Nikto vlastne nevie, že keď ľudia vypnú svetlá, mestom chodia deti noci. Lenže toto zatiaľ nepatrí do tohto príbehu. Okrem týchto stvorení, ktoré vychádzajú iba v noci, je hore ešte jeden človek. Dievča. Ticho sedí na okne a fascinovane pozoruje mesiac, ktorý je v splne a preniká cez presklenú stenu do jej izby. Iba občas jej pohľad spočinie na hviezdach a hovorí si, či ju odtiaľ jej maminka a otec pozorujú. Možno sa im nepáči, že sa musela vydávať za mŕtvu, ale vie, že aj tak sú navždy s ňou. Pozerá sa na oblohu, tak nepreskúmanú a záhadnú. Jej oči sa síce nikdy neunavia, ale to v tomto dome nikto. Je načase zase čítať, ako každú noc a nechať túto čarovnú nočnú oblohu zmiznúť a nahradiť ju mrakmi. Tie jej, ale nevadili. Pod mrakmi sa cíti bezpečne.

Na druhom konci tohto na pohľad tichého mestečka je hore jeden chlapec. Asi nespí kvôli striebornému mesiacu, ktorý osvetľuje jeho izbu cez okno, na ktorom sedí. Nemá na to dôvod ako dievča.. len je znepokojený.  S rodinou sa presťahovali a on má strach. Strach z neznámeho.

Jeho myšlienky na malú sekundu zaletia znovu k tomu dňu, keď tie čarovné oči videl prvý a asi posledný krát.

Ten deň si pamätá ako keby to bolo včera. Chcel malého psíka, o ktorého by sa mohol starať. Ten by bol jeho kamarátom. Lenže jeho rodičia vedeli, že na takú veľkú zodpovednosť je ešte priveľmi malý. Preto vyšiel na záhradu, uplakaný a nahnevaný. Po pár metroch záhrada končila a keďže bývali za mestom, kde mali vilu, začínal les. Chlapec ich chcel nastrašiť, že sa stratil a potom by tú maličkú chlpatú guličku, ktorú tak chcel, aj dostal. Lenže nepočítal s dažďom a bleskami. No bol mladý a ešte dieťa, takže mu to bolo jedno. Prešiel popri poslednej borovici v záhrade a zaliezol do lesa. Na krátky moment sa otočil, ale hneď sa obrátil naspäť a kráčal hlbšie do tmy.  Len na chvíľu si nedával pozor na cestičku,  ale skôr sa zaoberal druhom toho malého šteniatka. Má byť malý? Alebo veľký? Aká farba? Keď sa spamätal a rozhodol sa to nechať na neskôr, bolo neskoro. Zo všetkých strán ho obklopoval nepriestupný les, ktorý mu naháňal strach. Ale nevzdával sa a išiel ďalej. Tak ďaleko ako ho len nohy zvládli niesť. Oblečenie sa mu lepilo na telíčko. Triasol sa od zimy, strachu a dážď na jeho tvári sa miešal s kvapkami sĺz. Vedel, že to bolo hlúpe rozhodnutie, no nedalo sa to už meniť.  O niečo zakopol a spadol na hlinu, ktorá bola dažďom mokrá a on bol celý špinavý od blata. Plakal a plakal až sa sám čudoval nad tým, že má toľko sĺz.

Ale zrazu cítil na tvári jemné a chladné ruky, ktoré mu prešli po tvári a vlasoch. Ležal, takže videl len topánky na podpätku. Vzhliadol od nich a blata, a stretol sa s pohľadom zlatých, ustarostených očí. Nad ním sa skláňal anjel. Gaštanové, vlnkasté  vlasy po prsia jej kontrastovali s bledou pokožkou. Bola nádherná, presne taká, ako si anjelov predstavoval . Aj jej oblečenie tak vyzeralo. Biele šaty na ramienka nad kolená, také biele ako sneh sa zablatili, keď si k nemu kľakla... Samozrejme, aj ju zrejme zastihla letná búrka, ktorá sa hnala týmto mestom. Bola tiež celá mokrá, ale zdalo sa že jej to nevadí. Zdvihla ho zo zeme do náručia akoby bol len pierko a niesla ho preč.

Dievča bolo chladné, no on bol fascinovaný tými nežnými očami. Čokoládovými, sýtymi a hlbokými. Nevidel krajšie stvorenie, ktoré by sa tomuto anjelovi mohlo rovnať. Zdalo sa to priam nemysliteľné, ale cítil sa tak v bezpečí až jej zaspal v náručí. Zazdalo sa mu že lietal, no to bol určite sen. Štvorročný chlapec sa zobudil až v nemocnici, kde pri ňom sedeli rodičia. Netrpezlivo hľadal očami anjela, ale sklamanie nastalo, keď nikoho nenašiel. Z podchladenia sa rýchlo zotavil a mohol ísť domov, no nikdy nezabudol na anjela, ktorý ho zachránil. Psíka dostal hneď, ako sa vrátil ale až tak ho to nezaujímalo. Odvtedy sedával každú noc na okne s jeho verným kamarátom zmotaným v kĺbku a spiacim mu na kolenách a rozprával mu o tom dievčati. Nemienil sa na ten zážitok zabudnúť, aj keď sa presťahovali. Z detstva si toho veľa nepamätal, ale tento okamih sa mu vyryl do pamäte a už nesmel a ani nechcel stratiť jej obraz.

Zatiaľ na kraji mestečka dievča nepokojne hľadelo na riadky v knižke a snažilo sa čítať, bez úspechu. Možno to bolo tými zvukmi, ozývajúcimi sa z vedľajších izieb, ale skôr spomienkami. V ten deň riskovala všetko, prezradenie ich večného tajomstva kvôli tomu chlapcovi. No on tam ležal tak bezbranne. Vlásky bronzovej farby boli prilepené na čele a hľadel na ňu smutnými smaragdovými očami. Chvíľu na neho pozerala, ale potom si uvedomila že chlapec si to nebude pamätať. Vyzeral sotva na päť rokov, keď nie menej. Predstavovala si, ako môže vyzerať teraz. Z premýšľania ju vytrhli až slnečné lúče predierajúce sa na oblohu. Miesto pozorovania hviezd sledovala ako si slnko razí cestu a nahradzuje mesiac. Riečka sa sfarbila do červena a tento kotúč oslavovali aj vtáky. Zdalo sa že všetky vítajú slnko až na ňu. Ona vedela, že za pár minút ho zakryjú mračná a ona bude musieť ísť do školy. Znova bude tá nová, divná, nádherná a hlavne nezadaná Cullenová.

„Bell?“ ozvalo sa z dverí. Už je čas pomyslela si a prešla k dverám, kde prešľapovala z nohy na nohu jej sestra.

„Musíme ťa pripraviť,“ zašvitorila a už ju tiahla k nej do šatne.

„Dobre,“ zašomrala  a nechala sa viesť.

Kým ona mala na sebe tie najdrahšie kúsky oblečenia, on stihol zlikvidovať budík a znovu zaspať. Až keď ho mama po tretíkrát budila, vstal a šiel sa pripraviť. Dal si na seba obyčajné biele tričko a na to lacnú, flanelovú, tmavo modrú košeľu. Zatiaľ čo on zjedol na raňajky čokoládové cereálie s mliekom, ona pohár srnčej krvi. Potom Edward nasadol do starého, modrého auta na rozpadnutie, Bella nastúpila do nového, červeného auta, najnovšieho modelu ferrari.  Ani jednému z nich sa tam ísť nechcelo. Obidvaja si hovorili, že je to zbytočné a nudné,  aj keď každý v inom slova zmysle. Netušiac že pravda je pravý opak.

Isabella s hlasitým sprievodom vytúrovaného motora, aby všetkým dala najavo ako sa jej škola zase znechutila zavrela dvere svojho červeného Ferrari a vyšla z garáže proti osudu. Doslova.

Na parkovisko dorazila s hroznou náladou unudeného upíra, ale nemalo to na Edwarda, ktorý bol ale nahnevaný kvôli autu, pretože trvalo veľmi dlho kým vôbec naštartoval.

V ten istý moment obaja vystúpili, s autami zaparkovanými oproti sebe, zamrzli uprostred pohybu. Len tam tak stáli a hľadeli na seba. On nemohol uveriť, aké má šťastie a ona, akú má príšernú smolu. Prvý sa spamätal Edward s myšlienkami To je môj anjel kráčal k nej, nestaral sa, prečo vyzerá presne ako pred časom. Ale ona sa nehýbala. Jej mozog hlásil poplach. Mala by okamžite vyhľadať Alice a odhlásiť sa z tejto školy, kým je ešte čas. Mala by zavolať Emmetta, skryť sa za neho, nech to vybaví. Aby mu povedal, že si ju s niekým pomýlil a nech ju neotravuje. Mala by zavolať Carlisovi a navrhnúť sťahovanie. Mala by sa ospravedlniť Rose, že znovu musia ísť preč a to kvôli nej... no neurobila to. Isabella, Bella, neodišla. Neurobila vôbec nič.

Konečne k Belle prešiel a zastavil sa pol metra od nej. Tak blízko a tak ďaleko.

„Tak dlho som čakal,“ Presnejšie trinásť rokov, dodal v duchu. Bella premýšľala čo urobí.. Už otvárala pusu že mu vynadá... niečo ju však zastavilo. Srdce? Vedela že musí ochrániť svoju rodinu odísť kým ju nikto nevidel alebo ho zabiť. Nedokázala to, ale urobiť. Ani jeden a nikto vlastne nevedel prečo sa to deje... ako je to možné.

„Ja tiež,“ odpovedala jednoducho.

A ďalej?

Myslím, že to dobre viete.

Gracen :)

Autor: Gracen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Angel in my mind: