Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Ako upiecť Dr. Cullena, alebo koniec upírov vo Forks...?

02.01.2010 (18:30) • Nessienka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 3587×

Ako upiecť Dr. Cullena, alebo koniec upírov vo Forks..?

Isabella Jade Abigail Swanová.

Meno, ktoré vo svete upírov vyvoláva hrôzu. Je to veľmi mocná tri-štvrtinová upírka. Jej matka zomrela pri pôrode a Isabella preto nenávidí všetkých upírov a prostredníctvom svojej moci ich hľadá a ničí.

Má dve schopnosti.

Prvá je akási “GPS-ka“, pomocou ktorej vyhľadáva upírov. Vie ich nájsť na meter presne. A druhá – a omnoho nebezpečnejšia - je, že jediným pohľadom dokáže založiť požiar. To je jednoduchšie ako nosiť pri sebe benzín a zapaľovač.

Teraz sa jej “GPS-ka“ zamerala na mestečko Forks v štáte Washington. Loví upírov aj preto, že jeden zabil chlapca, ktorého nadovšetko milovala.

Bolo to v roku 1901.

Vtedy sa aj narodila a pôvodne žila. Nevedela, že je poloupírka a tak si našla obyčajného chalana.

Volal sa Edward Anthony Masen.

Milovali sa najviac na tomto svete. Plánovali, že sa zoberú. Avšak nebolo im to dopriate. Dva mesiace chýbali do svadby, len dva, keď v Chicagu vypukla vlna španielskej chrípky. Edwardovi rodičia padli v prvej vlne a sám Edward na tom nebol dobre. Takmer celé Chicago bolo vyhladené. Preto sa sem aj začali schádzať upíry. Chceli sa beztrestne napiť ľudskej krvi. Títo aj tak umierali, tak sa necítili vinný, že ich zabíjajú.

Vtedy sa vrátil aj jej otec. Povedal jej čím je on, a čím je ona. Neverila mu, mal čierne oči. Každý druhý chlap v meste mal také – mesto vtedy bolo samý upír.

Avšak čoskoro pochopila. Priviedol si človeka a vysal ho. Priamo pred ňou...

A vtedy pochopila aj čosi iné. To on za to mohol. Vyspal sa z jej matkou a potom ju opustil. Keď sa potom – po 17 rokoch – vrátil, vedel, že ona je jeho dcéra. Akoby aj nevedel, veď akoby mu z oka vypadla.

Vtedy objavila svoje schopnosti. Rozzúrila sa a podpálila svojho otca. Ani nevedela ako sa ten bastard volal. A ani ju to nezaujímalo. Po 17 rokoch konečne pochopila.

Nebolo jej ľúto, čo urobila. Dokonca jej to prinieslo radosť. Taký bastard ako on, aj tak nikdy nemal chodiť po zemi.

Potom si všimla, že mesto je plné takýchto tvorov. Bála sa aby Edward neskončil podobne.

Najrýchlejšie ako vedela sa presunula k nemocnici kde ležal, ale už bolo neskoro...

Jediné čo videla bolo, ako jej lásku nesie po streche nejaký blonďavý chlap s úmyslom vysať z neho krv. Jediné čo videla, bolo svetlo čo sa mu odrážalo od vlasov...

Vtedy sa definitívne rozhodla. Je mocná, tak na ňu nik nemá. Rozhodla sa, že bude zabíjať upírov. Bude ich zabíjať až do vtedy, kým nenájde toho bastarda, čo zabil jej lásku.

Teraz utekala smer Forks. Nenávidela autá. Boli pomalé. Ako poloupírka bola omnoho rýchlejšia ako upíry. To jej dávalo výhodu. Mohla ich dobehnúť.

Presne vedela, kde má hľadať upírov.

Prvý bol v nemocnici – aby si mohol vybrať obeť. Bolo jej jedno, že sa prezradí. Vzkypel v nej hnev a vybehla z lesa. Bola taká rozzúrená, že si nevšimla prichádzajúce auto. Vo vzduchu sa s ním zrazila. Nech už bola akokoľvek mocná, stále jej v žilách prúdila krv a mohla sa zraniť.

Náraz bol taký silný, že ju odhodil dva metre od auta. Keď dopadla, už bola v bezvedomí.

Z auta vystúpil prekvapený mladík zo strapatými bronzovými vlasmi. Rýchlo mieril k dievčine. Cítil krv a bál sa, že ju zabil. Stále ale premýšľal kde sa tak odrazu zobrala. Jeho dokonalému zraku nič neujde. Myšlienky nepočúval, tak nemohol vedieť.

Prišiel k dievčaťu a snažil sa ho čo najšetrnejšie obrátiť na chrbát.

Keď tak urobil, zostal len neveriacky pozerať. To nemohla byť pravda. Prekvapene sa nadýchol. Zacítil jej vôňu. Vôňu, ktorú necítil 87 rokov. Zarazene si uvedomil, že netúži po jej krvi. Uvedomil si, že toto dievča – dievča, ktoré miloval a oplakával – je určite viac ako len človek. Ako by inak ostala po celé tie roky taká istá?

Zrazu bol neskonale vďačný za to, že je jeho “otec“ lekár.

Rýchlo vzal nevedomé dievča do náručia a položil ho na zadné sedadlo svojho auta. Rýchlo nastúpil a najvyššou rýchlosťou sa hnal k nemocnici.

Pri nemocnici bol rýchlo. Vybral dievča a čo najnenápadnejšie ho niesol do Carlisovej ordinácie. Nezdržoval sa klopaním. Nik tam nebol a Carlisle vedel, že prichádza. Počul ho.

Zacítil krv a znehybnel na mieste.

V tej chvíli za rozrazili dvere a v nich stál jeho syn s krásnym dievčaťom v náručí... Pozrel sa mu do očí. Okrem bolesti tam však nič iné nezbadal. Zavrel dvere a dievča položil na posteľ so zeleným šušťavým papierom.

„Čo sa stalo, Edward...?“ opýtal sa popletene Carlisle. Ale medzitým sa ozývali jeho lekárske inštinkty a začal dievča vyšetrovať. Našťastie na tom nebola až tak zle, ako vyzerala. Na hlave mala veľkú, ale našťastie nie hlbokú, ranu. Mala zlomené pravé zápästie, možno mala zlomené aj nejaké rebro, alebo dve. Modriny na celom tele.

Podarilo sa mu presvedčiť Edwarda, aby odišiel a on ju mohol v pokoji vyšetriť.

Namrzený odišiel.

Carlisle ošetroval dievčinu, keď v tom sa ona prebrala.

Videla záblesk. Pozrela sa lepšie a spoznala, čo videla. Záblesk svetla od jeho vlasov. Síce ho vtedy videla z diaľky, jediné čo vtedy videla boli len vlasy, aj tak spoznala tú žiaru. Neváhala ani sekundu. Zranenia, nezranenia. Vyskočila s postele – papier zašuchotal – a zlostne na neho pozerala.

„Konečne som ťa našla, ty bastard... Myslel si si, že mi môžeš ujsť? Zabil si toho, ktorého som milovala – ktorého stále milujem – a teraz sa konečne pomstím...“ povedal so škodoradostným úsmevom a začala spaľovať jeho doktorský plášť.

Carlisle sa tomu len šokovane prizeral. Vedel, že zomrie. Ale až teraz niečo pochopil. Pochopil prečo bola pre Edwarda taká dôležitá, prečo sa o ňu bál, alebo prečo ju nechce zabiť, ale chrániť. Pochopil, no neskoro. Teraz ho zabije, a on sa ani nerozlúči z rodinou. Zo svojou Esme. Posledné myšlienky patrili jej, keď sa stal jeho plášť minulosťou a chytilo sa jeho oblečenie.

Myšlienkami bol inde, tak ani nezačul, že sa otvorili dvere. Stál tam prekvapený Edward. Vedel, že ho chce zabiť. Nevedel prečo to chce urobiť, ale musel tomu zabrániť.

„Jadell, prestaň...“ povedal nahlas, aby to počula. Jadell, tak ju volal jediný človek na svete.

Skamenela na mieste. Hneď prestala páliť Carlislove oblečenie a otočila sa. Nemohla uveriť. Srdce jej hovorilo to, čo rozum odmietal: Edward žije a ona sa pokúsila zabiť človeka, ktorý mu zachrániť život.

Zahanbene sklonila hlavu. Ďakovala Bohu, že Edward vtrhol do miestnosti včas. Keby prišiel, čo i len o minútu neskôr, z Carlisla by bola len kôpka popolu.

Od emočného aj fyzického vyčerpania opäť omdlela. Ešte skôr ako sa stihla omlátiť o zem ju zachytili studené ruky, ktoré ju nechceli pustiť. Akoby to aj v tej temnote vycítila a usmiala sa.

Edward bol šťastný. Konečne našiel tú, ktorú si myslel, že navždy stratil. Privinul si ju na hruď a pobozkal na čelo a ďakoval Bohu, že práve jemu skočila pod auto...

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Ako upiecť Dr. Cullena, alebo koniec upírov vo Forks...? :