Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Ako skončil Jack Rozparovač?

28.12.2010 (16:00) • lolalita • FanFiction jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 4347×

Vracal som sa do Londýna. Mal som radosť aj obavu. Príjme ma môj otec naspäť? Je to už pár rokov, čo som Carlisla a Esme nevidel. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že to vždy vedel. Prídem ako márnivý syn a odprosím svojho otca. Poslednú správu o Carlislovi som mal práve z Londýna. Pracoval ako lekár pre chudobných vo štvrti Whitechapel. Štvrť bola známa prostitúciou a chudobou. Esme sa tu iste cítila fantasticky. Škuner prirazil k brehom Anglicka o pol noci. Chvíľu trvalo, kým som sa dostal do Londýna. Privítal ma ako inak dažďom. Prechádzal som uličkami a dúfal, že zachytím známi pach. Svitalo ráno a kameloti začali predávať noviny.

„Ďalšia vražda v uličke! Jack Rozparovač opäť útočil!“ Znelo zo všetkých strán. Už som o tom počul v Amerike, ale nevenoval som tomu pozornosť. Prišiel som k jednému z tých uvrieskaných chlapcov a kúpil jeden výtlačok.

Preletel som pohľadom po článku. Nadpis udieral do očí.

Jack opäť rozparoval!

Scotland Yard je bezradný. Ďalšia brutálna vražda otriasla Londýnom. Vyšetrovaním sa zistilo, že vrah má znalosti anatómie a vie zručne pracovať skalpelom, britvou alebo iným ostrým nožom. Predpokladá sa, že vrah je lekár. Ďalšia obeť je Kate Eddowesová. Je to už v poradí štvrtá obeť šialeného vraha. Prvou obeťou bola Mary Ann Nicholsonová, druhou Annie Chapmanová a treťou Elizabeth Strideová. Všetky štyri ženy sa živili prostitúciou...

Znechutene som sa otriasol a článok som ani ďalej nečítal. Snažil som sa sústrediť na hľadanie svojej rodiny. Ako poznám Carlisla, najskôr ho budú poznať v nejakom kníhkupectve alebo antikvariáte. Prišiel som do malého obchodíka s ručne viazanými knihami. Za pultom stála vyzývavá mladá žena. Široko sa usmievala.

„Dobrý deň, madam,“ povedal som zdvorilo. Koketne sa usmievala. Zozadu vyšiel starší muž, ktorý mi vzhľadovo viac sedel do tohto obchodíku. Pozrel na ženu.

„Mary Jane, čo tu dočerta robíš! Odplašíš slušných zákazníkov,“ napomenul ju a potom pozrel na mňa.

„Prepáčte. Čím poslúžim?“ Usmial sa.

„Ja vlastne hľadám Doktora Carlisla Cullena. Nepoznáte ho? Obľubuje knihy,“ usmial som sa.

„Áno. Doktor Cullen. Vy ste jeho priateľ?“ vyzvedal.

„Áno. Som jeho švagrom. Jeho manželka je moja sestra,“ povedal som.

„Ste brat madam Esme? To ste mal povedať hneď. Je to anjel,“ šepol. Otočil sa k tej žene.

„Mary Jane, obleč si niečo a odveď Pána k Doktorovi Carlislovi,“ povedal a ospravedlňujúco sa na mňa usmial. Žena na seba zavesila širokú šatku a už ma ťahala z dverí.

„Ty si akože brat madam Esme? Ma podrž. Akože si odkiaľ prišiel? Ja som Mary Jane a som... No, ak by si chcel spoločnosť. U toho deda sa môžem skryť pred tými kravami. Je tu poriadna konkurencia. Carlisle je super. Chcel, aby som mu robila sestričku a odišla z ulice. Asi sa zbláznil. Však si zober, že by ma tam videl nejaký zákazník. Čo si o doktorovi pomyslia...“ rozprávala a rozprávala. Nebola najmúdrejšia. Prišli sme k peknému domu o pár ulíc ďalej. Vošla dnu bez zaklopania a šli sme po dlhej chodbe. Bola tam veľká čakáreň, v ktorej bolo možno aj päťdesiat ľudí. Všetko to bola chudoba a chamraď, pár prostitútok a pár detí z ulice. Zastavili sme pred dverami z masívneho dreva.

„No, teraz si zaklop. Keby ma tu videl, tak sa nahnevá. Dal mi peniaze, aby som nešla na ulicu, ale zobrali mi ich, svine. To mu nehovor,“ usmiala sa. Chýbalo jej pár predných zubov. Slušne som sa poďakoval a strčil jej do ruky bankovku. Uklonila sa a odišla. Zaklopal som a opatrne vošiel. Carlisle stál pri veľkom stole. Pozrel sa na mňa a neveriacky zakrútil hlavou.

„Edward!“ vykríkol a schmatol ma do náručia. Stlačil ma takou silou, že moje telo zaprašťalo. To však nebolo nič. Dovalila sa Esme a tá ma nepustila pár minút. Zvítali sme sa. Bolo to dojemné a plné lásky. Rozprávali sme sa celé hodiny. Tak veľmi mi chýbali. Na druhý deň ma Esme zoznámila s Londýnom. Prechádzali sme uličkami. Šli sme po Millers Court a Esme zarazene uprela pohľad do diaľky.

„Čo sa deje?“ opýtal som sa.

„Mary Jane je zas na ulici,“ povedala znechutene. Zahľadel som sa na ženu cez ulicu. Zbadala nás a rýchlo sa ukryla do uličky.

„Býva o pár domov nižšie. Vodí si tam zákazníkov. Už ju toľkokrát zmlátili, že to už Carlisle ani nezaznamenáva. Nedá si povedať. Mám ju rada. Je veľmi milá. Mám na ňu slabosť. Vie ma rozosmiať a myslím si, že život, ktorý žije, si nezaslúži. Dali sme jej peniaze, aby odišla aspoň teraz, keď tu vraždí ten netvor. Carlisle si najprv myslel, že je to upír, ale ten nejde po krvi. Je to šialenec...“ pošepla Esme a smutne sa zadívala na chodník.

„Počul som o tom aj v Amerike. Ani netušia, o koho ide?“

„S Carlislom obchádzame v noci ulice, ale je krok pred policajtmi aj pred nami. Raz sme zachytili stopu, ale stratil sa. Zabil už štyri, o ktorých vedia policajti, ale určite ich bolo viac. Priateľ na polícii tvrdí, že im poslal nejaké listy,“ povedala znepokojene.

Pomaly sme šli do rušného centra a vracali sa k ordinácii. Keď sme vošli do ambulancie, stál tam Carlisle a pri ňom muž asi po štyridsiatke. Carlisle sa usmial.

„Sir William Withey Gull, toto je môj švagor, Edward Massen. Edward, Sir Gull, dvorný lekár kráľovnej.“ Podali sme si ruky.

„Kolega je mojou inšpiráciou. Raz z neho bude veľmi bohatý muž. Musí sa ale dostať z tejto diery. Je ho tu škoda. Dohovorte mu, Edward,“ prívetivo sa usmial. Pobozkal Esme ruku a odišiel. Carlisle sa pousmial.

„Priateľ?“ opýtal som sa so zdvihnutým obočím, lebo jeho myšlienky boli dosť chaotické.

„Ani nie,“ šepol Carlisle a usmial sa.

„Veľmi zvláštny muž. Bol nás pozvať na večierok lekárov. Bude tam aj princ Albert Viktor. Počul som o ňom, že je trocha... No, nebudem šíriť fámy. Najlepšie presvedčiť sa na vlastné oči. Esme?“

„No, ja chcem ísť. Prečo nie?“ Esme sa usmiala. V jej myšlienkach som už videl tie prekrásne šaty, ktoré si oblečie.

Na druhý deň noviny uverejnili list, ktorý poslal Jack Rozparovač polícii. Ten list poslal už skôr a polícia sa ho bála uverejniť, aby nevznikla panika.

Vážený šéfe, každú chvíľu počujem, že ma polícia chytila, ale putá mi zatiaľ nenasadili. Musím sa smiať, keď vidím, ako zo seba robia múdrych a tárajú o tom, že sú na správnej stope. Napríklad po tom vtipe s Koženou Zásterou ma naozaj pobavil. Mojím cieľom sú prostitútky a budem ich párať, pokiaľ neskončím v putách, a to nebude tak skoro. Tá posledná fuška bola skvelá, tej ženskej som nedal ani vykríknuť. Ako ma teraz môžu chytiť? Veľmi ma to baví a chcem sa dať znova do práce. Čoskoro sa o mojich zvláštnych záľubách znovu dopočujete. Z poslednej fušky som si vo fľaši od piva schoval krv na písanie, ale stuhla ako lepidlo, takže sa s ňou nedá písať. Dúfam, že červený atrament postačí. Ha ha. Ďalšej šľapke nabudúce ufiknem uši, len tak pre zábavu, čo myslíte? Nechajte si tento list pre seba, dokiaľ toho neurobím viac, potom to rovno zverejnite. Mám pekný a ostrý nôž a ak dostanem šancu, chcem sa dať hneď do práce. Veľa šťastia.

S úctou, váš Jack Rozparovač. Nehnevajte sa, že som sa podpísal pod prezývkou.

Aký chorý mozog napíše niečo podobné a dokonca to aj urobí. Videl som vo svojom upírom živote množstvo bolesti a zverstiev, ale toto bolo ohavné. Ten chlap svojim obetiam odrezal hlavu a rozpáral brucho. Jedine Elizabeth Strideova bola len podrezaná. Niekto ho vraj musel pri útoku vyrušiť. Začalo ma to zaujímať. Nechápal som jeho krutosť a zvrhlosť. Ďalší deň uverejnili noviny ďalší list. Bola to vlastne pohľadnica, ktorú dostal hlavný vyšetrovateľ.

Vážený šéfe, keď som vám dal ten tip, nerobil som si srandu. Už zajtra o Smelom Jackovi znovu budete počuť. Tentokrát boli dve. Tá prvá trochu pišťala, nemohol som ju hneď doraziť. Nemal som čas odrezať jej uši pre políciu. Vďaka, že ste si ten posledný list nechali pre seba, než som sa dal zase do práce. Jack Rozparovač

Carlisle s Esme obchádzali Londýn každý večer a ja som sa k nim zakaždým pridal. Keď polícia dostala a zverejnila aj tretí list, nepochyboval som, že ho musíme zabiť. Tretí list poslal predsedovi vyšetrovacieho výboru spolu s obličkou Kate Eddowesovej. Bola to jeho posledná obeť. Tretí list uverejnili hneď na ďalší deň.

Z pekla, Pánovi Luskovi
Pane, posielam vám polku obličky, ktorú som vyrezal jednej ženskej a schoval pre vás. Ten druhý kus som si opiekol a zjedol, naozaj som si pochutnal. Až chvíľu počkáte, pošlem vám aj nôž, ktorým som to urobil.

Váš Chyťte ma, keď to dokážete, pán Lusk!

Bral som to ako osobnú výzvu. Celý som sa do toho pohltil. Prešiel som si miesta, na ktorých k vraždám došlo. Ešte aj teraz tam bola cítiť krv. Moje sebaovládanie nebolo ešte stopercentné, a tak som stále odišiel s hrdlom v ohni. Ešte donedávna som sa živil ľudskou krvou. Nikdy som však neublížil nevinnému. Krvi toho zvráteného netvora, by som sa však nikdy nedotkol. Bolo by mi zle. Čítal som všetko, čo o tom Jackovi napísali. Na polícii sa hromadilo množstvo falošných ohlásení. Na chvíľu sa Londýn upokojil. Jack už nezabil niekoľko dní. Ja som z toho mal hrôzu. Ak vám raz zabíjanie zachutí, nedokážete sa ovládnuť. Túžite po tom pocite, mať v rukách život a môcť rozhodovať o tom, čo s ním urobíte. Vedel som to z vlastnej skúsenosti. Keď som sa zdvíhal od ďalšej mŕtvoly človeka, nenávidel som sa. Utešoval som sa len tým, že to nebol dobrý človek, ale vrah, či násilník. Útechu mi to však neprinášalo. Čím som bol lepší, než oni.

Blížil sa deň večierka a ja som súhlasil, že pôjdem. Esme sa nevedela dočkať. V tej večernej róbe bola prekrásna. V paláci nás privítal sluha a vo dverách majitelia domu. Úprimne si Carlisla a Esme vážili. Zamiešali sa do davu a ja som z kraja tanečnej sály sledoval myšlienky dám a pánov. Dobre som sa bavil. Nie som tučná, nemá tá žena drahšie šperky, ten chlap je tu zas s novou ženou a podobné hlúposti. Podal som si ruku asi so stovkou pánov a stovkou dám, ktoré by ma najradšej... No, ani na to nemyslím. Zrazu som zachytil niečo zvláštne. Bola to myseľ úplne iná, než všetky ostatné. Bola chladná a bez emócii. Myslel na krv, ale inak než ja. Myslel na úžasný pocit, keď sa nôž vnorí do tela a z rezu začne presakovať tmavočervená, horúca tekutina. Myslel na to ako nožom potiahne vyššie a vyvalia sa vnútornosti. Fascinoval ho sipot, ktorý unikne z hrdla žene, keď ju podrežete. Zamýšľal sa nad tým, či by ten zvuk nebol intenzívnejší, ak by rezal pomalšie. Zarazil som sa a zachvel. Začal som sa okolo seba obzerať a snažil sa prideliť hlas k tvári. Pobehoval som zmätene zo strany na stranu. Pristúpil ku mne Carlisle.

„Si v poriadku?“ opýtal sa troška vydesene.

„Počul som ho. Bol tu,“ šepol som.

„Kto?“ Carlisle nevedel o čom hovorím.

„Jack, Jack Rozparovač. Počul som jeho myseľ. Neviem, kto to bol. Možno, ak by som počul jeho hlas,“ syčal som.

„Upokoj sa. Prejdeme hostí. Predstavím ťa každému, koho poznám,“ šepol nervózne a začal ma ťahať od jedného bohatého chlapíka k druhému. Prešli sme takmer všetkých, no už som ten hlas, a ani myseľ, nepočul. Esme sme večierok pekne skazili, no chápala to, a pomáhala s hľadaním. Museli sme pôsobiť komicky, ale bolo to jedno. Bol som sklamaný. Mohli sme ho mať. Prišli sme domov nad ránom a ja som sa zrútil do sedačky.

„Nič si nevyčítaj. Nájdeme ho,“ šepla Esme.

„Esme, on dnes zavraždí znova. Túži po krvi, chýba mu. Láka ho ten pocit zabiť.“ Bol som zdesený. Esme si len povzdychla.

„Idem sa prezliecť a ideme obchádzať ulice,“ povedala nakoniec. Pousmial som sa a tiež som sa šiel obliecť nenápadnejšie. Vyrazili sme. Rozdelili sme sa. Po tmavých uličkách postávali prostitútky. Niektoré mali aj zákazníkov a hlasno sa venovali svojej práci. Už o pár minút malo začať svitať. Na Londýn padla hmla. Bolo to počasie, aké naháňa človeku strach. Bolo priam predurčené na to, aby sa niečo stalo.

Prechádzal som po Millers Court smerom domov. Zacítil som náhle vôňu krvi. Bola tak intenzívna a prenikavá, že som mal čo robiť, aby som sa ovládol. Zhlboka som sa nadýchol a šiel. Keď som zastavil pred ošarpaným domom, zmeravel som. Mary Jane. To bola tá vôňa, ktorú som cítil. Prudko som vrazil do domu a vbehol do malej izby na prízemí. Vyvalil som oči a zrútil sa na podlahu. Nikdy som nič podobné nevidel. Jej telo bolo príšerne zohavené. Ležala na posteli a jej vnútornosti boli porozhadzované popri nej. Na podlahe bolo také množstvo krvi, že nestačila vsiaknuť do perín a drevenej podlahy s obrovskými špárami. Kúsky mäsa boli rozvešané po celej izbe. Zúfalo som si zahryzol do vlastnej ruky. Obracal sa mi žalúdok a chcelo sa mi plakať. Ako mohol niekto niečo také urobiť. Vo chvíli ma začali zo zeme zdvíhať silné ruky. Pozrel som sa na svojho otca. Zodvihol ma na nohy a sám si zakryl ústa rukou. Obaja sme s vyvalenými očami pozerali na ten príšerný obraz.

„Choď von a zastav Esme. Toto by nezvládla,“ zasyčal Carlisle. Nebolo mi viac treba. Vybehol som a v poslednej chvíli chytil Esme okolo pásu.

„Je to Mary Jane?“ zvreskla a začala vzlykať.

„Nie! Prečo!“ Zviezla sa na zem a jej telo sa otriasalo vo vzlykoch bez sĺz. Carlisle vyšiel pomaly von a pozrel na mňa.

„Cítiš ho?“

„Cítim len jej krv,“ šepol som. Carlisle zodvihol Esme. Poslal mi myšlienku a ja som hneď vyrazil. Musím ho nájsť a zabijem ho. Utekal som pozdĺž ulice a snažil sa nasledovať vôňu krvi Mary Jane. Bolo to ťažké, lebo som jej mal plnú hlavu. Točil sa so mnou svet a hrdlo ma pálilo. Zrazu bola vôňa intenzívnejšia. Okolo Temže padala hustá hmla a ja som svojím dokonalým zrakom nevidel takmer nič. Opatrne som prešiel na most. Spoznal som obrys človeka. Podišiel som bližšie a zalapal po dychu.

„Pán Masen. Čo tu robíte?“ ozval sa známy hlas. Podišiel som bližšie a vyvalil oči. Zrazu som začul myseľ. Bol to úplne iný hlas a preto som sa zmätene poobzeral. Myseľ, ktorú som počul, bola chorá. Myslel na to, že som ho najskôr odhalil. Myslel na to, ako mi vyreže srdce z tela a ochutná ho. Muž na mňa uprene pozeral a čakal na odpoveď.

„Odišiel som z večierka skôr a nechce sa mi domov. Šiel som sa poprechádzať,“ šepol som a sledoval uprene každý jeho pohyb. Položil tašku na zem.

„Rád chodím na tento most. Temža je nádherná rieka,“ povedal pokojne. Znova som začul tu myseľ. Bol presvedčený, že keď moje telo vhodí do rieky, nikdy ma nenájdu. Bol som zmetený. Nechápal som to. Akoby to boli dvaja rozdielny ľudia. Jeden sa so mnou rozpráva a druhý v ňom je netvor. Môže ta myseľ patriť niekomu inému? Urobil som krok dozadu. Nikdy som sa nebál, ale teraz som pochyboval, či stojím proti človeku.

„Edward, ste nervózny.“ Zohol sa po tašku a niečo z nej vybral. Do nosa ma udrel pach krvi Mary Jane. Opatrne som sa napriamil.

„Prečo to robíte?“ opýtal som sa zdesene.

„Nerozumiem vašej otázke, Edward?“

„Prečo ich zabíjate, Jack?“ opýtal som sa. Odpovedala mi jeho zúrivá myseľ. Sú to špiny, odpad, chamraď, prostitútky, revala po mne jeho psyché. Zachvel som sa.

„Edward, niekto tu musí urobiť poriadok.“ Jeho hlas bol príjemný. Bol to človek, ktorému tie ženy určite dôverovali.

„Potrebujete sa liečiť,“ šepol som.

„Liečiť? Ja som v poriadku. To tento svet je chorý. Len som odpratal odpad z ulice. Moje poslanie je dôležité. Musím tým ženám pomôcť. Ja ich zachraňujem, Edward.“ Znel pokojne.

„Zabíjate ich. Ste sadista a netvor. Uvedomujete si, čo robíte?“ Nechápavo na mňa pozrel.

„Ty patríš k nim. Však? Si rovnaký.“ Myslel na to, že ma musí zabiť. Chcel ma dorezať a zohaviť, aby ma nikto nespoznal, a hodiť do Temže. Urobil opatrný krok smerom ku mne a usmial sa. Ja som ustúpil. Mohol som to sním skoncovať behom sekundy, ale chcel som vedieť viac. Nesnažil som sa ho pochopiť, ale zistiť, čo ešte napáchal.

„Nie. Ja chápem, prečo to robíte. Je to chamraď. Takže päť prostitútok?“ Snažil som sa znieť pokojne.

„Päť? Oficiálne zatiaľ štyri. Bolo ich viac, samozrejme. Dnes to bude oficiálne piata.“ Usmial sa a začal spomínať na Mary Jane. Stuhol som.

„Videl som tú poslednú v tom byte,“ šepol som. Jeho myseľ sa rozbehla na plné obrátky. Myslel na to ako ho pozvala k nej a ako vytiahol skalpel. Pomalým pohybom jej preťal hrdlo a potom ju zvalila na posteľ. Vyvrhol jej vnútornosti a začal ich postupne oddeľovať od ostatných. Potom krájal jej mäso na kúsky. Prišlo mi zle a bolestivo ma naplo. Nikdy v živote sa mi nič podobné nestalo. Jediné, čo ma tešilo, bolo, že netrpela.

„A čo na to hovoríte?“ opýtal sa po chvíli.

„Ste netvor...“ šepol som. Zrazu sa na mňa vyrútil a na svojej pokožke som cítil čepeľ skalpela. Otočil som sa a schmatol ho za ruku. Pritlačil som ho k zábradliu mosta. Vyjavene na mňa hľadel. Nemal strach. Vyrval som mu skalpel a ustúpil.

„Vieš, dnes umrieš, Jack,“ šepol som. On sa rozosmial. Bol to smiech úplného cvoka.

„Kto vlastne si,“ šepol a jeho hlas sa konečne podobal hlasu jeho mysle.

„Som Satan a prišiel som si po teba z pekla,“ šepol som. Jack sa na mňa pozrel a zasyčal.

„Ideme do pekla, môj pane?“ Prikývol som. Urobil proti mne výpad a ja som mu vrazil skalpel do brucha. Z úst sa mu vyvalila krv. Nadýchol som sa a prvýkrát som sa necítil vinný. Cítil som sa dobre. Spadol na zem a chrčal. Nezaslúžil si umrieť skoro. Mal trpieť. Stál som nad ním a čakal, kým dodýcha. Zaťažil som ho kameňom a hodil do Temže. Vrátil som sa domov a umyl sa. Potom som prišiel k Esme a Carlislovi do ambulancie. Nad Londýnom vyšlo slnko.

„Jack je minulosťou,“ šepol som.

„Kto to bol?“ opýtal sa Carlisle.

„Poviem ti len toľko, že už nikdy neuvidíš jedného priateľa,“ šepol som. Esme zalapala po dychu. Carlisle sa zachvel.

„Myslím, že by sme mali dať Londýnu zbohom,“ povedal Carlisle.

„Londýn už bude pokojne spať. Čo tak vrátiť sa do Ameriky?“ opýtal som sa a obaja prikývli.

Táto poviedka je tak trocha zvláštna. Dúfam, že sa páčila. Jack Rozparovač je fenomén svojej doby. Zvláštne, že nikto nevie, kto to bol. Prosím o komentáre. Ďakujem.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skončil Jack Rozparovač?: