Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Ako sa Emmet prestal smiať - 1. časť

24.03.2010 (17:30) • NatalieCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 2145×

Pohľad: Emmet

„Prepáč Rosalie už sa to nestane,“ zaškeril som sa. No v tej chvíli urobila pravý opak toho, čo som očakával. Vlepila mi facku!

„Žiadne prepáč Emmet. Ja takto nemôžem žiť! Neuvedomuješ si, že ma ničíš. Tými blbosťami čo stváraš len hlbšie pochovávaš našu už aj tak mŕtvu lásku!“ kričala zo všetkých síl.

„O čom to hovoríš?“ vybafol som na ňu zmetene.

„O tom že ťa už nemilujem Emmet. Už stačilo. Mám všetkého po krk!“

V mojom mŕtvom srdci ma zapichalo.

Rose ma ľúbi a ja ľúbim ju. Takto sa to nemôže skončiť.

„Rose, prosím ja sa zmením. Pre teba urobím všetko. Len mi prosím nehovor že ma už nemiluješ.“

„Ty sa nezmeníš, ja to viem. Dala som ti toľko šancí na zmenu, ale ty si to nebral vážne. Už je neskoro.“

„Takže?“ opýtal som sa zmučeným hlasom.

„Chcem rozvod,“ vyhlásila sebavedome, ale mne neunikol ten pohľad, ktorý mi venovala. Odzrkadľoval presne to, čo som prežíval ja. Ale prečo to potom robí?

„Rosalie, prosím! Nesmieš ma opustiť.“

„Ja musím Emmet. Je mi to ľúto, ale keď neodídem teraz, nabudúce stratím odvahu. Prepáč,“ zašepkala a otáčala sa na odchod.

„Počkaj,“ chytil som ju za ruku, no ona predo mnou uhla!

„Na to už nemáš právo. Nedotýkaj sa ma!“ predniesla varovným hlasom. Nemohol som uveriť, že je to Rose. Moja Rose!

„Stále som tvoj manžel,“ namietol som.

„Nie nadlho.“

„Rose!“ zakričal som za ňou keď sa pustila do behu. Ja ju nesmiem stratiť. Bez ďalšieho rozmýšľania som vybehol za ňou a uháňali sme tichým lesom.

Dve mramorové nesmrteľné bytosti odkázané na večnú samotu. Po krátkej chvíli som ju konečne dohnal. Vlastne lepšie povedané ona sa otočila a skoro sme do seba vrazili. Ruky sa jej triasli od zlosti a pomalými krokmi sa blížila k miestu na ktorom som stál.

„Emmet Cullen, čo nevieš pochopiť na slovách: Už ťa nemilujem!“ kričala a ja som začal pomaly cúvať.

„Pochopil som to. Len viem že je to lož. A vôbec neviem prečo to robíš?!“

„Ja k tebe už nič necítim, ty idiot. Nič! Konečne to pochop. Vypadni a nechaj ma na pokoji.“

„Dobre, už ma nechceš vidieť?! Ako chceš. Pre mňa si odteraz mŕtva. Nenávidím ťa.“

Myslel som že mi v tej chvíli pukne srdce. Takú bolesť som v živote nepocítil. Ten hnev, strach a láska sa vo mne natoľko premiešali, že som ani nevedel ako sa vlastne cítim. Zato Rose to ale dostatočne prežívala za oboch. Po celom tele jej prešla vlna bolesti, ale ja som to ignoroval. Bol som priveľmi hlúpy na to aby som jej zabránil odísť.

Jednoducho sa rozbehla preč a ja som tam ostal stáť ako taký cvok. Neviem koľko hodín, dní alebo minút prešlo kým som sa konečne rozhýbal. Nechcel som nikam ísť. Vedel som, že doma na mňa už nikto nečaká. Že jediná osoba, ktorá ma držala na „žive“ mi povedala, že ma nemiluje a ja som jej nakecal ešte väčšie hlúposti.

Prečo je život taký krutý. Prečo ja? Zo všetkých bytostí na svete práve mňa muselo opustiť to najkrajšie a najlepšie stvorenie na zemi? Takto som si mohol položiť ešte 1000 otázok, ale odpoveď by neprišla.

Pomalým krokom som si to namieril k domu. Bolo mi jedno koľko pri tom narobím škody. Lebo pri mojej nepozornosti som aspoň 5 krát narazil do stromu a to som ešte nebol ani v polovičke cesty. A nemusím vám ani hovoriť, že tie stromy potom nevyzerali najlepšie, ale teraz mi to bolo absolútne fuk.

Až keď som prišiel pred dvere všimol som si to, čo pred tým nie. Bola tam ruža. Tá ruža, ktorú som dal Rosalie keď sme sa brali. Dala si ju vysušiť a mala ju vždy v izbe. A teraz! Leží dolámaná na strede chodníku.

Prečo mi to robí? Pozbieral som porozmliažďované kusy a pomyslel si niečo, čo som dokonca mojej existencie ľutoval.

„Bodaj by si zomrela, Rosalie. Chcem aby si bola mŕtva.“

Vtedy som ešte nevedel, že takéto želanie sa môže aj splniť!

2. časť

moje shrnutie

Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Ako sa Emmet prestal smiať - 1. časť: