O pol jednej v noci po prečítaní jedného článku, ma chytila taká, no nie vyslovene "depka", ale potrebovala som sa vypísať... :/ Možno je to somarina a pôvodne to malo byť niečo úplne iné, no vzniklo toto... :) Poteším sa akýmkoľvek komentárom... Celé je to o Belle, upírke Belle, po sto rokoch od Edwardovho odchodu. Bella je iná, ako na vonok, tak aj vo vnútri. Ukrýva v sebe množstvo bolesti a smútku... Spomína tam na svoj život pred premenou, ale aj po premene, na to, aká bola a na to, čo sa z nej stalo... :) Celé sú to vlastne iba jej myšlienky a spomienky... Príjemné čítanie :)
20.02.2010 (14:00) • MirushQka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1301×
Aj naďalej sama!
Milujem ten pocit!
Zbožňujem to!
Vysala som poslednú kvapku a labužnícky si oblízala pery. Telo som odniesla trochu ďalej, viac do tej temnej uličky, upravila si šaty a špičkou jazyka som si oblizla poslednú, zatúlanú kvapku toho lahodného, červeného nápoja z kútika úst. Je neskorý novembrový večer a ja si tak, ako to už robím skoro sto rokov, vychutnávam to, čo mi doprial jeden zrejme nejaký, zatúlaný upír. Bolo niečo po polnoci a jediným telesom na oblohe bol mesiac, ktorý čiastočne zahaľovali mraky. Z preplnených nočných podnikov bolo počuť hlasnú hudbu, mužské vychvaľovanie sa a prihlúple ženské chichotanie sa tým prihlúplym vtipom. Zadívala som sa na oblohu a myšlienky sa mi mimovoľne zatúlali k obdobiu ešte z pred sto rokov. K môjmu životu ešte z pred sto rokov. Vtedy som bola malá, hlúpa, naivná stredoškoláčka, ktorá sa zamilovala.
Prvýkrát sa zamilovala! Vravíte si, čo je na tom také nezvyčajné...
Zamilovala som sa do toho najúžasnejšieho stvorenia, aké kedy táto Zem nosila. Jeho zrejme jedinou “netypickou“ vlastnosťou bolo to, že bol upír. Je upír. Ešte stále je...
Myslela som si, že ma miluje, ja jeho som rozhodne milovala. No nie, on ma nemiloval, on sa so mnou iba pohral a potom ma odkopol. Všetko bolo krásne, ba priam dokonalé. Na to obdobie spomínam rada, aj keď je to bolestivé, no aj napriek tomu je to moje jediné svetlé obdobie v mojom skazenom živote. Mohla som žiť ako on, mohla.
Mohla som sa zrieknuť tej krásne voňavej a ešte chutnejšej, ľudskej krvi a živiť sa tou zvieracou, no to by som sa zrejme zbláznila, ak je to teda u upíra možné.
Pokiaľ sa to dá, snažím sa vyhnúť všetkému, čo by mi ho – ich pripomínalo. Nie vždy som snívala o nesmrteľnosti, večnej krásne, sile a rýchlosti, no vtedy som ho milovala a spravila by som hocičo, len aby našej láske nič nebránilo a pokiaľ to znamenalo stať sa upírom, bolo mi to jedno...
Keď som to všetko ale dostala, on pri mne už nebol. Tak načo by mi to potom bolo? Odišiel s hlúpymi slovami, že preňho nie som dosť dobrá. Chápala som to, on si zaslúžil viac.
Zo začiatku som preklínala toho, kto mi toto všetko spôsobil, kvôli komu je zo mňa teraz ten najhorší netvor, no za to, že som netvor si môžem v podstate sama. Ja som sa rozhodla takto žiť, nikto ma nenútil, mala som na výber.
Začalo pršať, na Seattle nič nezvyčajné... Ani po sto rokoch som neodišla, nedokázala som...
Tie kvapky mi postupne máčali tvár a pripomínali mi tak pocit, aké to je, keď plačete.
Plač.
Činnosť, ktorej ja už nie som schopná. Ľuďom to závidím, ak sú smutní, šťastní, ale dokonca aj nahnevaní, majú zaručenú reakciu, ktorú každý pochopí aj bez slov.
Ja som bola schopná iba zvlykov a nepríjemného sucha v očiach.
Úbohé.
Ja som úbohá, som obyčajné, nešťastné stvorenie, ktoré musí sať život z iných len aby ono samo prežilo.
Zrejme by som za to mala mať výčitky, teda, zo začiatku prichádzali aj tie, no postupne som si na takmer každodenné branie životov zvykla. Zvyknúť sa dá na všetko, aj na peklo. A môj život istým spôsobom aj peklom je, no nesťažujem sa. Vybrala som si ja a síce môžem, no nemienim to zmeniť.
Z nejakého baru sa vykotúľal chlapec a vrazil do mňa, na toto nemám nervy! Potichu som zavrčala a pozrela mu rovno do očí. Boli modré, na rozdiel od mojich, tie boli momentálne krvavo červené. Otriasol sa znechutením, odporom, ale aj strachom. Odvrátila som pohľad a chcela ho nechať ísť, no v momente, keď som do nosa nasala čerstvý vzduch, sa všetko zmenilo.
Voňal neodolateľne!
Tak mlado, sviežo...
Krásne!
V sekunde som stála pred ním, dlaňou mu zakrývala ústa a hlavu pomaly skláňala k jeho krku. Keď moje zuby prenikli cez tú tenkú kožu na krku a dostali sa ku krčnej tepne, ma zaplavil úžasný pocit. Moje telo skoro zachvátila triaška, chcela som viac a viac som našťastie aj dostala.
Keď som s ním skončila, oprela som ho o lavičku a s malými výčitkami svedomia som odkráčala naprieč svojmu životu.
Aj naďalej sama!
Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Aj naďalej sama!:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!