Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Agnes a Carlisle - Druhá časť

29.03.2010 (17:15) • Jane359 • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1340×

Tak a je to tu. Mám 21, a od udalosti s Carlislom prebehli tri roky. Stále som nemohla uveriť, čo sa stalo. Lorenzo sa medzitým zmieril s tým, čo sa stalo jeho synovi. Mne to pripadalo strašne nespravodlivé. Ako mohol tak rýchlo zabudnúť na svojho syna? Zrazu niekto zaklopal. Až som nadskočila. Bola to slúžka.

,,Pani, mali by ste si odpočinúť. Je skoro polnoc.“

,,Veď už idem Mishell.“

Ľahla som si do postele, a snažila sa zaspať, no nemohla som. Potrebovala som čerstvý vzduch. Otvorila som okno dokorán, a ľahla som si späť. Konečne sa mi podarilo zaspať.

Ráno som za zobudila až neskutočne odpočinutá. Prišla som ku stolíku, kde som mala make-up. Prekvapilo ma, keď som na stolíku našla kvety. Presnejšie sedmokrásky. Keď som ich ovoňala, zistila som, že sú ešte čerstvé. Nádherne voňali.

,,Mishell?“ spýtala som sa jej pri raňajkách.

,,Áno, pani?“

,,Už som Ti povedala. Volaj ma Agnes. Ty máš rada kvety, však?“

,,Áno, pan... Agnes.“

,,Čo značí sedmokráska?“

,,Agnes, ak niekto daruje niekomu sedmokrásku, akoby hovoril: nikdy na teba nezabudnem.“

,,Ďakujem Mishell.“

Začala som rozmýšľať.

,Kto mi to mohol dať do izby? Veď som mala len otvorené okno. A okrem toho bývam vysoko, a tak sa ku mne nemal nikto ako dostať.´

Celý deň som strávila rozmýšľaním nad týmto kvetom. Nakoniec som sa rozhodla dať tento kvet na hrob Carlislovi. Jeho telo sme nenašli. Nikto netušil, čo sa s ním stalo, ale aj tak sme mu vytvorili hrob.

Prišla som na cintorín, a už automaticky som vyšla do novej časti cintorínu. Jeho hrob som našla jednoducho. Mal na sebe obrovský vytesaný kríž s jeho menom. Čupla som si ku hrobu a až vtedy som si všimla, ako sa už zvečerilo. Padol súmrak. Zrazu mi začala byť strašná zima. Na chvíľu som mala pocit, že niekto stojí za mnou.

Rýchlo som sa obzrela. Za mnou nebol nikto. Pozrela som sa späť na hrob. Niečo na ňom pribudlo, ale ja som si toho najskôr nevšimla. Až po chvíli som zistila, že tam nie sú len sedmokrásky, ale aj jeden tulipán.

,,Je tu niekto?“ spýtala som sa so strachom.

,,A keď poviem, že áno, budeš sa báť?“ povedal sametový hlas.

Z jednej strany som ten hlas poznala, ale z druhej strany mi bol neznámy.

,,Nie,“ povedala som, ale vedela som svoje. Bála som sa, a on to zrejme vycítil.

,,Neboj sa. Poznáš ma.“

,,Ale kto si?“

,,Obráť sa,“ šepol.

Vykríkla som, keď som to urobila. Za mnou stál Carlisle. Ale nebol to ten Carlisle, ktorého som vtedy nechala v tých zemiakoch.

Tento Carlisle bol ohromujúci. Bol nádherný. Krásou by sa mu nikdy nič nevyrovnalo. Mal bledú pleť a oči zvláštnej zlatej farby.

,,Carlisle? Si to ty?“

,,Áno.“

,,Čo tu robíš?“

,,Chcel som sa Ti prísť poďakovať, za to, že si ma vtedy neprezradila.“

,,Ale čo sa Ti stalo?“

,,Pamätáš si kedy si ma naposledy videla?"

,,Áno. Vtedy keď si sa zahrabával do zemiakov."

,,Presne."

,,Ale čo bolo po tom?"

,,Neskôr, keď som sa po troch dňoch prebral, tak som zistil, čo sa stalo. Bol zo mňa upír. Ale neboj," povedal, keď som sa pri slove upír mykla. ,,Nezabíjam. Snažil som sa zabiť rôznymi spôsobmi, ale nič nevychádzalo. Dlho som sa preklínal, prečo som Ti povedal, aby si o mne nepovedala otcovi. Raz v noci som bol strašne vysílený. Potreboval som krv. Vtom išlo okolo stádo jeleňov. Bez zaváhania som zaútočil. Zistil som, že sa nemusím živiť len ľudskou krvou, ale aj zvieracou."

Nezmohla som sa ani na slovo, a aj naďalej som na neho pozerala s otvorenými ústami.

,,Teraz som sa Ti ešte raz prišiel poďakovať, za to, že si ma neprezradila. Ďakujem."

,,Nemáš začo," šepla som.

,,Dúfam, že sa ešte niekedy stretneme," povedal. ,,Zbohom."

Skôr ako som stihla čokoľvek povedať, odišiel. Odišiel tak rýchlo, že som len žmurkla, a už ho nebolo.

,,Zbohom," povedala som už do prázdna.

Zrazu niekto volal moje meno.

,,Agnes E´Loire! Ozvi sa!" zvolal žensky hlas.

Ani som si nevšimla, že už bola tmavá noc.

,,Tu som," šepla som, a snažila som sa spamätať z toho, čo sa stalo.

Zrazu ma zdvíhali niečie ruky. Pozrela som sa jej do očí. Bola to Mishell.

Pomaly ma zobrala domov, kde som našla list:

Milá Agnes,

Tvoje meno predpovedá to, čo sa Ti deje v živote.

Tvoje meno Ťa predurčuje k aktívnemu životu plnému zmien a zvláštností.

Ja však dúfam, že toto bola tá posledná.

Dúfam, že budeš šťastná, a nájdeš si dobrého manžela,

ktorý Ťa bude milovať.

Dúfam však, že na mňa nezabudneš, lebo ja na teba nezabudnem nikdy.

Nezabudnem ako si mi veľmi pomohla.

Nezabudnem ako si vždy stála na mojej strane, aj keď ma ostatný zhadzovali.

ešte raz Ďakujem,

Carlisle Cullen

← Zhrnutie

Autor: Jane359 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Agnes a Carlisle - Druhá časť: