Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction poezie » Tiene Volterrské

26.02.2012 (15:15) • Yriss • FanFiction poezie • komentováno 3× • zobrazeno 1590×

Posledné lúče stratili sa v tme,

kde som, to netuším.

Všakže sa už prebudím?

Stena ako stena,

a pri každej temný tieň.

Prečo nemôže byť ešte deň?

Keď tu zrazu, otvorí sa cesta široká,

ja hľadím na pevnosť starú.

A určite nie malú.

Kde som, to netuším,

však vstúpiť sa pokúsim.

Lebo čerň hradu prastarého,

ťahá k sebe moje telo.

A ja chcem a túžim otvoriť tie dvere,

prečo mám pocit, že niekto sa mi smeje?

Veže, ako ostré kopie,

plné tajomstiev stratených,

lákajú ma do výšav neznámych.

A cítim strach, čo ako chlad ma zviera,

panika sa do mojej mysle vtiera.

Ja však musím, musím vstúpiť dnu,

a spoznať všetku tú skrytú tmu.

Siahnem po kľučke, pevnosť sa otvára,

škrípot pántov atmosféru dotvára.

Trasú sa mi nohy, dýcham zrýchlene,

desí ma môj vlastný strach

a predsa, predsa prekročím prah.

Omámená kráčam chodbou,

svietniky sa zapaľujú samy.

A s tichou neodvratnou hrozbou,

sa niektoré tiene zamíhali.

Kto tu žije? Aký je? Otázok nespočet,

cítim, že čoskoro nájdem odpoveď.

Začujem šepot a diabolský smiech,

strach zvíťazil, už mágie niet.

A ja bežím, bežím, preč od mámivých múrov,

nemala som začínať s touto túrou.

Nemala som sem nikdy chodiť.

No ja hlúpa vždy musím niekde snoriť!

Dych mi už dochádza, východu niet,

chodby ako pavúčia sieť,

stáčajú sa v strmých starých schodiskách,

stopy krvi určite nezostali po mníškach.

Posledná chodba,

a schody do neba,

svetlo sa črtá predo mnou.

A ja zastavujem v tej najvyššej veži,

pohladil ma vánok svieži,

však zvyšky svetla, stratili sa v tme.

A ja odrazu zisťujem že dvaja tu sme.

Temné tiene v kútoch, tiene v streche,

ľahučký šuchot a povzdychnutie mierne. 

Ach... Bola si korisť ľahká.

Dievča, čo sa hneď vyľaká.

Obzerám sa, no pôvodcu niet.

A predsa počujem ten hlas znieť.

Jemný ako dotyk hodvábu,

vzbudzuje veľmi zvláštnu náladu.

Však studený je ako ľad,

a nad túžbou víťazí strach.

Kto si a čo odo mňa chceš?

Veď ty to už vieš...

Chcem teba, krásavica.

Postava vykráda sa z tieňov,

s tvárou ako krieda bielou.

V habite temnejšom niež tieto múry,

skrýva sa tvor krásny no krutý.

A viem to, hoci ho dnes vidím po prvý raz,

jedna z tých nebezpečných vzdialených krás.

Do očí pozriem sa mu konečne,

že neodídem, viem už bezpečne.

Prosím, nechaj ma žiť...

To by si chcela príliš veľa.

Neuprosíš dravé zviera.

Uži si túto chvíľu, zlatko.

Potrvá už len krátko.

Mrazivé ruky tisnú ma k skalám,

nebyť ich, už dole padám.

Však nie je to žiadne zlepšenie,

Spadnúť by bolo lepšie riešenie.

No môžem len stáť a topiť sa v hrôze.

Prečo mi nikto nepomôže? 

Tvár ako krieda, oči ako krv.

Čo so mnou urobí prv?

Voniaš krásne.

Je to ako z básne.

Nuž, zbohom.

A už sa skláňa nad mojím krkom.

Ostrá bolesť preniká mi telom,

lúčim sa so svetlom a svetom.

Už zostali len mĺkve temné tiene,

a to zvláštne bolestivé chvenie. 

A potom sa aj ono v temnote stratilo.

Len bezvládne telo vampírovi zostalo. 

Hľaďte, toto je to nebezpečenstvo obrovské,

čo skrývajú tiene Volterrské.

Autor: Yriss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction poezie

Sdílet

Diskuse pro článek Tiene Volterrské: