Noster amare (naša láska)
Táto báseň je venovaná mojej najlepšej kamoške Petre, lebo ona vie, že len vďaka nej vznikla táto báseň. A teraz k obsahu. Riley a Victoria. Známe osoby. Ale Riley je ropný magnát a Victoria je jeho priaťeľka. Žijú spolu v malom dome, a Cullenovi sú ich veľmi dobrí priatelia. P.S. táto báseň, tak ako všetky moje patria skôr medzi paródie, tak príjemnú zábavu.
15+
22.12.2010 (15:00) • janulka • FanFiction poezie • komentováno 1× • zobrazeno 1556×
Noster amare
Riley sa vrátil zo Sibíra,
hneď k Vicky domov utekal,
no napadla mu myšlienka skvelá,
že by ju niečím prekvapiť mal.
Skočil do zlatníctva,
kúpil prsteň zlatý.
Bol na ňom kameň -
verte, nebol malý.
No v akcii 1000 eur,
tam prosto nepovieš nie.
„Vicky si ma vezme,"
šepkal prsteňu nežne.
Vicky, tá už naňho čaká,
vrhla sa na jeho vtáka,
rozbili stenu, stôl a linku,
nádherný obraz, starožitnú skrinku.
Cestou nahor rozbili schody,
v kúpeľni vaňu plnú vody.
Rozbili posteľ - kúpia si inú.
V dome už majú celú len skriňu.
Vicky v trieskach mobil hľadá,
Esme raz-dva zavolala.
„Esme, drahá, kúp nám dom,
vystužený osmiom."
Riley sa už pripravuje,
v mysli postup opakuje.
Prsteň vo škatuľke leží,
jemne rukávom ho leští.
Ráno prišli sťahováci,
vliekli sa ako slimáci.
Celé tri hodiny balili skriňu.
Aj tak im Esme kúpila inú.
O pol tretej sedia v aute,
mieria k domu novému.
Síce ho vôbec nevideli -
dúfajú, že ku krásnemu.
O hodinu stoja v dome -
(prieskum demolačnej zóny).
No než stihli pobozkať sa,
na ich dvere niekto zvoní.
Bola to Alice, už sa tu valí,
záclony vešia,
(vraj pre istotu,
že súkromia nikdy nie je dosť),
hneď keď prišla, aj odišla
(nevítaný hosť).
Zo sťahovania unavená,
ľahla si Vicky na posteľ.
Teda, skôr si ľahnúť chcela,
boli tam ruží lupene.
Victoria stále v šoku,
nemôže sa pohnúť v kroku.
Riley už sa za ňou plíži,
s prsteňom v ruke sa k nej blíži.
Poťukal jej na plece.
Čo sa stalo? Neviete?
Ľakom hore vyskočila,
až do stropu narazila.
No je upír - vieme dobre,
že nič sa jej nestalo.
Len pár kusov omietky
na podlahu pristalo.
„Teraz sa jej neopýtam,"
pomyslel si Riley skleslo.
Bude ešte vhodná chvíľa,
zajtra na to nájdem miesto.
Zabudlo sa u nich rýchlo
na omietku padnutú.
Testovali novú posteľ,
o chvíľu už prehnutú.
Testovali do rána,
potom išli na lov.
Riley zbieral odvahu,
„Tak, ideme na to."
Vicky celá nabrúsená
poddala sa zmyslom,
no keď Riley pred ňu príde,
tak sa tvári kyslo.
Chudák stratil odhodlanie,
a nechal to visieť,
no svedomie ho riadne hrýzlo,
chcel to totiž vedieť.
Prišli domov, pred ňu kľakol,
ale to by nebol on,
pri kľaku ho seklo v krížoch -
bežali za Carlisleom.
Napravil mu platničku,
aj dve kosti v malíčku.
Už je celkom pripravený opýtať sa otázku.
(Jeho nádej teraz visí na maličkom vlásočku.)
Pred všetkými opäť kľakol,
o ruku ju požiadal.
No ona sa tvári divne.
Pomyslel si: „Jaj, jaj, jaj."
Ona zvádza ťažký boj.
Povedz áno, aneb stoj.
Ako sa to vyvinie?
Povie áno, a či nie?
Páčilo sa? Dúfam, že áno.
Autor: janulka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction poezie
Diskuse pro článek Noster Amare:
ty jedna... vtácie hnizdo... to je hrozne ze to na otvoreny koniec... ale nasmiala som sa na celej inf... pametaj dite.... :D
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!