Čo viac dodať k názvu? Myslím, že pochopíte, keď si prečítate. :) Báseň je z pohľadu Jaspera a opisuje obdobie, keď ešte žil s Mariou.
18.03.2011 (15:00) • Nephilim • FanFiction poezie • komentováno 0× • zobrazeno 947×
Chcel by som zas uveriť...
Chcel by som zas dúfať...
snáď v niečo, čo hlboko pochované je.
Sfúknuť nánosy prachu z dávno zabudnutej nádeje
a znovu objaviť východ slnka.
No keď zdvihnem zrak, pohltí ma len temnota bezhviezdnej noci
a pripomenie mi chlad, ktorý ma už dávno pohltil.
Pripomenie mi tie zúfalé výkriky a lámanie kostí,
beznádej v očiach detí, ktorých život bol príliš krátky.
Pocítim chladný dych na pleci, lačný pohľad,
ktorý spútal moje kamenné srdce, bezcitný šepot:
„Zabi ich!“
Malé chlapča drobnými krokmi podišlo k oknu,
netušiac, že to bude jeho posledný pohľad na hviezdy.
Stál som tam, vedľa neho, s námahou tvoriac hrádzu,
ktorá by mi zabránila cítiť jeho nevyronené slzy.
Chlapča bez mena zdvihlo zrak,
sledujúc môj bezduchý pohľad.
Stále som hľadel do prázdna,
aj vo chvíli, keď sa v mojich rukách ocitla jeho hlava...
Bol som hluchý voči zvuku drviacich sa kostí,
kriku, ktorý predral ticho noci v nekonečnej bolesti.
Bol to jediný spôsob ako ukončiť jeho prekliaty život...
Svoj účel splnil... už by neposlúžil so strácajúcou silou.
Krutý smiech ma vytrhol zo zamyslenia:
„No tak, Jasper, snáď ti nie je clivo?“
Pristúpila ku mne moja milovaná
a opäť ma spútala chladným úsmevom.
„To kvôli tebe všetko, Maria...“
„Ja viem,“
sladkým bozkom zastavila moje slová,
„aj ja ťa milujem...“
snáď v niečo, čo hlboko pochované je.
Sfúknuť nánosy prachu z dávno zabudnutej nádeje
a znovu objaviť východ slnka.
No keď zdvihnem zrak, pohltí ma len temnota bezhviezdnej noci
a pripomenie mi chlad, ktorý ma už dávno pohltil.
Pripomenie mi tie zúfalé výkriky a lámanie kostí,
beznádej v očiach detí, ktorých život bol príliš krátky.
Pocítim chladný dych na pleci, lačný pohľad,
ktorý spútal moje kamenné srdce, bezcitný šepot:
„Zabi ich!“
Malé chlapča drobnými krokmi podišlo k oknu,
netušiac, že to bude jeho posledný pohľad na hviezdy.
Stál som tam, vedľa neho, s námahou tvoriac hrádzu,
ktorá by mi zabránila cítiť jeho nevyronené slzy.
Chlapča bez mena zdvihlo zrak,
sledujúc môj bezduchý pohľad.
Stále som hľadel do prázdna,
aj vo chvíli, keď sa v mojich rukách ocitla jeho hlava...
Bol som hluchý voči zvuku drviacich sa kostí,
kriku, ktorý predral ticho noci v nekonečnej bolesti.
Bol to jediný spôsob ako ukončiť jeho prekliaty život...
Svoj účel splnil... už by neposlúžil so strácajúcou silou.
Krutý smiech ma vytrhol zo zamyslenia:
„No tak, Jasper, snáď ti nie je clivo?“
Pristúpila ku mne moja milovaná
a opäť ma spútala chladným úsmevom.
„To kvôli tebe všetko, Maria...“
„Ja viem,“
sladkým bozkom zastavila moje slová,
„aj ja ťa milujem...“
Autor: Nephilim (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction poezie

Diskuse pro článek Láska, pre ktorú zabíjam...:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!